mlaco.sk




Bicyklista na tento de: Katka
Katka




Chce dostva novinky z tejto strnky priamo na svoj e-mail? Sta zada adresu:







Nhodn vtip:
Sedia dvaja závisláci na gauči a sledujú LED-ky modemu.Zrazu jeden závislák vykríkne:
"Rýchlo si niečo želaj, padá linka!"

al vtip

Vyber si kategriu:
vseobecn, blondnky, potae, sexulne, eny, kola, alkohol, hlody, mdrosti, zaujmavosti, vetky







Fly!








Dnes je sobota, 28. marca 2020.  Meniny m Soňa

Dennik studentov v USA

On-line zapisky studentov, ktori sa nachadzaju v USA. Zmyslom tejto stranky je ulahcit komunikaciu cestovatelov s domovom a zaroven sprostredkovat zaujimave udalosti a postrehy z Ameriky ostatnym.
Ak si aj ty teraz v Amerike (pripadne inde v zahranici) a mas zaujem o prispievanie, si vitany, posli mail na adresu: usa@mlaco.sk, kde dostanes dalsie info.

Fotogalria: Matus Laco
Fotogalria: Marek Laco
Fotogalria: Lukas Kicko

Eva Krempaska | Tibor Duda | Matus Laco | Patrik Pajan | Vladimir Palcovic | Michal Krmencik | Marek Laco | Brano Marecek | Lukas Kicko | Marek Pivacek | Matus Pikali


STRANA 8 1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12  

13.7.2002 21:00 - Marek Laco slovensko: 14.7.2002 06:00
Dnesna sobota bola pre mna dost zaujimava. Zobudil som sa pekne o 10:30, popravil postel, rychlo nieco ziedol a zacal pisat pohladnice. Viem ze posta je otvorena len do pol jednej a minule som tam videl plno ludi. A to este musim ist do fotoshopu, dat vyvolat 4 digitalne fotografie z oslavy 4.jula, lebo Pat to nema cas a potrebuje to.
Pisem pisem, jedenast hodin prec, potom zistim ze este musim rychlo instalovat Excel, kedze adresy mam len v exceli. Nastastie to slo rychlo, zatial som ich pofotil. Utekam na postu, ludi kopec, 15 minut cakam, potom som im to dal. Fotoshop nastastie otvoreny, jedna foto az 99 centov. V pondelok budu. Spokojne idem domov, je slnecny den. Tu roztriedim pradlo a dam to prat a zatial idem na internet. Uploadnem spravy, pozriem fora, stiahnem maily a tak. Tu cas rychlo uplnynie, medzi tym prehadzujem pradlo z pracky do susicky a nove nakladam. O tretej uz zohrievam rychlo mrazene burito a tesim sa na bicyklovanie a fotenie. Fotak som prepol na stvrtinove rozlisenie - 800x640 a podho fotit vsetko co pride podruku. Vybral som sa na severovychod, teda hore do Oceanside, ale nie po hlavnej ale bocnymi. Je tu pekne, ale obcas az take neprirodzene, ze cela zvlnena krajina je posiata domcekami na ulicami dost husto na sebe. Co takto bude vyzerat cely svet?
Kadejakymi cestami a fotiac vsetko som nasiel az Welcome to California center, ktore som hladal uz odzaciatku. Tu sa mi moc pacilo, map tu je naozaj kopec, vela z nich je zadarmo a su tu mapy s bicyklovymi chodnikami, teda trasami. Stari dochodci mi este kadeco hovorii. Pytal som sa na vlaky do San Diega a tak. Vraj len za $3. Ale asi pojdem bicyklom. Ked je to len 35 mil, ked bude takto pekne teplo, ked ide bike lane az do centra, ked budem mat tieto dobre mapy pri sebe... veget, len aby kolena drzali pokope. Bolo tu aj dost historickych fotiek Oceansidu, tak mam kopie.
Potom som sa vybral do Oceanside harbor, tentoraz z opacnej strany. Zas fotiac co mi prislo pod hladacik. Zastavil som sa pri obchodikoch pod majakom, kupil par dalsich pohladnic. Potom som sa presiel po kamennom nasype v mori, fotiac fotiac fotiac. Jedna fotka k slnku, 1/1000, 11 clona vysla celkom ok. Skoda len ze vsetky moje hlavy su zahmlene - budem si musiet davat velky pozor na dychanie do objektivu :)
Odtial som sa uz ponahlal do domu, osprchoval sa, rychlo nejaku posievku vylial z plechovice do misky a spravil pizzu v mikrovlne. Minule mi na servitke ostal cely syr, tak som ju teraz podobrel palickou do kukurice. Servitky su naozaj potrebne, minule som celu polievku zotieral z mirlovlnky odvnutra, esteze Pat nebola doma, ta by mi ale dala, je posadnuta cistotou.
Tato mala pizza stoji len $1.30, ale aj tak chuti... Asi od tohto ma vcera tak boleli vredy. Esteze sa da pri notebooku lezat v posteli na bruchu, inak by som to uz nevydral a musel ist spat.
Tak som rychlo dojedol, pol osmej, a uz utekal tentoraz na juh, do Carlsbadu. Stihnut sunset. Tak som pofotil slniecko a hned tu pri mojom bicykli sa rozlozil zongler a zacal predstavenie. Zabava na dalsiu hodinu. Fotil som ako divy, bolo to fakt dobre, mam aj zvuk k tomu. Nakoniec mailom budem posielat obrazky jednej zenskej, ktorej decko tam hralo a este aj samotnemu Roggerovi The Jugglerovovi.
Potme sa vraciam do domu, este robim nocne fotky pri mociary.
Teraz pokracujem za pocitacom, skriabac si vsetky stipance od tych potvor.



13.7.2002 14:33 - Marek Laco slovensko: 13.7.2002 23:33
Tak ako som slubil, teraz nieco o mojej praci. Cesta do prace mi trva hodinu, najprv pomalym Oceanside, potom sirokou cestou, ktora sa potom zuzuje na dvojprudovu a velmi klukatu. V polovicke cesty sa napajam na dialnicu 15 smer sever. Prekonavam take mensie pohorie, hore je INS kontrolne stanovistie, kde vsetky auta spomalia a officieri nas kyvanim rukou pustaju dalej. Hladaju Mexicanov. Dialnica sa zvazuje dole do udolia. Tu je uz slnecno, teplo. Prve "mesto" je Temecula, v uvodzovkach preto ze su to len vseliake velke obchody okolo cesty, okolo nariedko domy. To plynule prechadza do mesta Murrieta. Tu obcas prispaty zmeskavam exit a tak sa musim 3 mile vracat. Ulickami sa prestrikujem na Washington Avenue, na zapadnom kraji mesta, tu je to uz riedko osidlene, tu sidli firma REVShare.
Ma okolo 15 zamestnancov, potom niekde na inom mieste este dalsie servery a po statoch asi 10 reprezentantov. Firma propaguje take typicke voloviny ako vidite v Teleshopingu na Slovensku. Teda napriklad aj Totalgym. Ako priklad si tetaz vezmem to co momentalne leti - Flat Hose, co je stacacia hadica do zahrady na principe hasicskej hadice, teda si ju stocite na klbko na stene po pouziti. Takychto produktov je ale kopec a odchadzaju stare a prichadzaju nove. Napriklad vyucbove kazety, hracky, kadejake 'uzitocne' veci. Pozrite sa na www.800webmall.com, tam su cele kategorie tohto. Tieto produkty maju svoje reklamy teda televizne ale aj hlasove pre radia.
No a co spravi predajca produktu ked chce aby jeho reklama bezala v celej Amerike v mediach? No a co spravi kadejaka televizia (ale aj CNN a vsetky dobre), ci radio ked v hluchom case nema co doleziteho vysielat, ale chce si zarobit? No predsa obratia sa na REVShare! Medium ma za kazdy predany produkt proviziu (30% ale niekedy az 70%), nasa firma tiez. Produkt sa predava, vsetci su radi. Firma vsak aj poskytuje ine sluzby, teda radi majitelom produktu ako efektivne spravit reklamnu kampan, aku zvolit cenu. Aj reklamy tocia. Toto vsetko je tiez prepletene s internetom a tu je kamenom urazu, teda najdvolezitejsia vec nase 800webmall.com, co je AS-SEEN-ON-TV elektronicky obchod. A nie len jeden, ale multyobchod. Podla parametrov v URL, alebo aj podla domeny sa zobrazi jeden z asi 30 obchodov, ktore maju ine logo a casto aj mierne inu ponuku produktov. Existuje vela pridruzenych partnerov, ktori si na svojich strankach uvadzaju obrazky produktov s linkami smerujuce na webmall, a tyto za to takysto maju proviziu. Dost sranda je sledovat, ked webmall na chvilu vypadne a potom Brentovi vstavaju vlasky, ktore este ma na hlave, dupkom.
Aku cestu k zakaznikovi som este nespomenul? No predsa email. Viete kto posiela mnohe milinony spamu tyzdenne? Nie, ja nie. Ani nasa firma nie. Ale majitelia databaz, ktory chcu peniaze. Provizia za kazdy predany produkt. Ano slovo provizia, teda percento zo zisku je v tomto priemysle klucove. Preto sa aj samotna firma vola REVShare, teda revenue share. Teda takto zatial rozumiem tomu co sa v mojej praci priblizne deje. Ale urcite je tam este vela detailov a vsetko to je komplikovanejsie. Tuto celu cinnost treba samozrejme celu koordinovat, kontrolovat, teda kedy a kde sa co vysiela a kupuje a tak.
Casto je to zaujimave. Napriklad ked som spomenul ze som na ich stranke cital nieco o fuziach a ako firma druhu kupila a teraz spolocne podnikaju. Toto je tlacova sprava. Len pre tlacovu spravu, aby bolo nejake haló, aby sa akoze nieco dialo a vskutocnosti si len ti isti ludia dali ine meno, lebo povodne sa sefovi nepacilo (zaciatovne pismena jeho surodencov). Alebo napriklad raz sa vsetci tu kolegovia technici uplne sulali od smiechu na televiznej reklame na jeden ich produkt - ruz pre zeny na opticke zvacsenie pier. Vybuchovali smiechom :) pri slovach natesenej zeny z reklamy "measure your results", ked si otlacila peri do vreckovky cela vytesena ;)
Ale takto to funguje. Tie vacsinou asi hlupe produkty maju vacsinou cenu $19.00, alebo nejaku podobnu a 'neuveritelnu' reklamu, aby oslovili bezneho cloveka...
Teraz k internetu. Produkty sa propaguju na internete. A tu su klucove vyhladavacie sluzby. Je dolezite aby vas vysledok bol co najvyssie na vrchu. Ide hlavne o sluzbu Overture.com, ktora je zaklad pre niekolko dalsich sluzieb, ktore od nej preberaju relevantne vysledky na zaklade klucovych slov. Nejde tu napriklad o Google (maju vlastny system), ale o tusim o Yahoo, Altavistu a vela dalsich. Jednotlive klucove slova sa kupuju. Je to normalna aukcia. Kto da viac, ten je viac na vrchu. Dokonca vo vysledkoch hladania vidite kolko stoji jedno kliknutie na link. Tie navrchu bezne napriklad aj dolar a viac. Preto ked mi to Catherine ukazovala, tak klikala na linky konkurencie ;) 
Ano klucove slova su to velmi velmi dolezite a Catherine je tu expertka na vyhladavacie stroje. Prvy projekt, ktory som robil bol typicky zamerany na vyhladacie stroje. Mame X produktov, kazdy ma svoju domenu a 3 strankovu web site s rovnakym designom, len farebna schema moze byt vybrana z predovlenych a texty a alty ine. V admin zone nahodite produkty, spojite ich s domenou (ta byva spojenim klucovych slov pomlckou, bodka kom), nahodite titulok, keywords, texty, alt popisy obrazkov, linky..., vyberete farebnu schemu a web site produktu sita na mieru search enginu je hotova. Chcecknite napriklad www.ab-rageous.com. Design a html produktov robil David a ja celu admin zonu a databazy. Potom som spravil viacero mensich utilitiek a celkovo sa tu dost uznanlivo vyjadruju. No som zvedavy kedy sa zacnu prejavovat chyby :) Do buducna ma caka prerobenie velkeho systemu pre reprezentantov firmy kde sa eviduju neviem ake vsekty detaily o vysielani a kadecom inom. Vela veci vcetne webmall a repsystemu im tu bezi na historickom cgi based systeme na generovanie dynamickych webstranok nazyvamom ktory nikto nikdy nepocul - Tame, ktory je zastaraly a pomaly. Buducnost je jasna - php. Inak, vsetky data tu maju ulozene v MySQL databazach, co ma potesilo ze ju poznam, ale prekvapilo ze jej az tak doveruju a nepotesilo ze budem mat viac prace pri ziskavani viac agregovanych vysledkov, teda zlozitejsich selektoch. 100 megabajtove tabulky su tu bezne.
Plat dostavam $15 na hodinu hrubeho, 40 hodin tyzdenne. Do roboty prichadzam o deviatej a odchadzam tak o pol siedmej. Obycajne na obed pojedam mnou pripravene sendvice a v piatok chodim s Davidom a Danomov niekam von. Ale to ma vzdy vijde na $5 - $10, takze preto nie kazdy den. Je to fastfood samozrejme, vseliake oblozene veci k tomu tradicne hranolky, nejaka soda (sodou tu nazyvaju asi vsetky sladke malinovky). Pitie je vacsinou v cene a to aj free refil, takze chlascete kolko chcete este si aj so sebou vezmete plny pohar.
V robote je dost sranda, Brent, David a Damon dost vtipkuju, napriklad na zaciatku ma davali Chrisovi za priklad ze ako dobre robim a pri tom zadarmo, potom ze ma v septembri vymenia z Chrisom. Tiez dost casto Bent uplne vazne nieco povie a ked to nie je zrejma hlupost tak chvilu vaham ci to mysli vazne. Alebo ked mi vysvetluje co mam ako naprogramovat, co ako ma reagovat a potom dam nejaku podotazku, tak povie: No questions! :-))
Tiez tu vidavaju casto rozne zvuky, ako napriklad "vuíííí" skoro ako male deti. Bret ma ale obcas aj dost starosti, veci nefunguju, klienti otravuju, telefony stale zvonia. Potom pocut tesne pred zodvyhnutim telefonu, alebo tesne po skoceni hovoru zvucne slova ako: fuck, shit, obcas motherfucker! :) 
Pocas pracovnej doby obcas citam sme online, pripadne vylepsujem kamnapivo.sk, ci pridavam fotografie do galerie, alebo citam php diskusiu, svoje maily, posielam smsky, sledujem fora, nakupujem na internete. Takze vlastne celkom fajn. Neskor napisem o ludoch vo firme, ktory su priamo v dome (my sme vo vedlajsom offise, pri dome).



12.7.2002 13:11 - Marek Laco slovensko: 12.7.2002 22:11
Mastercard zda se ze funguje. Prave mi dosiel originalny obal na HP912. Je mensi a teda sikovnejsi ako ten co mam doteraz. Kartu som ale nenechal dlho oddychovat a hned som ju aj vyuzil, tentoraz na Amazone. Kniha Vtaky v trni pre mamu za $7 aj s dopravou.
Uz sa tesim na obed. Tak ako obycajne v piatok, aj teraz pojdem s Davidom niekam von. Asi mexican food. Hmmm, ale som hladny...



11.7.2002 22:00 - Marek Laco slovensko: 12.7.2002 07:00
Rec s Davidom sa zvrtla na moj oblubeny Liquify efekt vo Photoshope, tak mi povedal ako si privyraba. Zidia su bohati a ked ich decka dosiahnu 13, 14 rokov, tak sa kona nejaka vyznamna slavnost. Na nu utracaju desattisice dolarov. David nabehne z digitalnym fotakom, vsetky decka pofoti. Pocas vecere to spracovava vedla vo Photoshope, zosmiesnuje ksichty, vytlaci to a zalaminatuje. Decka si to potom beru. $170 na hodinu + za material pre Davida :)
S pocasim je to zaujimave. Pocas dna je vonku prijemnych 100 stupnov, o pol siedmej vecer pri odchode stale krasne slnecno. Behom hodiny ako idem do Oceanside, tak pridu mraky, chlad, tma. Pozrite si fotky, kategoria Prava... Neviem nakolko je to sposobene vziadenostou od mora a nakolko postupujucim dennym casom, kedze podvecer sa vzdy vraciam k oceanu.
Teraz jednym okom pozeram History Chanel o WW2 a pocas reklam pustam Iva Jahelku z winampu. Dnes som mal zaj\s konzervu s polivevkou a kedze buritos dosli, tak mrazene nieco ako fish fingers. Ja som sa uz bal ze to bude treba vyprazat na oleji, ale kdeze, 3 minuty v mikrovlnke stacia.
Uz som dost unaveny, treba ist o chvilu drichmat. Super, zajtra je uz piatok.



10.7.2002 18:10 - Marek Laco slovensko: 11.7.2002 03:10
Uz mi dosla z UBOC Mastercard karta (grrr, az na logo mastercard vyzera tak isto ako moja povodna ATM karta - pohlad na zaliv v San Diego), takze som si uz hned kupil z internetu obal na fotak, tentoraz originalny, za $19. Prechladnutia za uz pomaly zbavujem. Sakra, dnes som sa zas polial horcicou na moje biele tricko pocas obedovania z mojho sendvicu a citania sme.sk
Svoj jedalny listok som rozsiril o polivevku - hotova v konzerve, staci zohriat v mikrovlnke - za $1.50. Popularitu si stabilne udrziavaju frozen buritos, two for 0.89. A postupne sa odhodlavam stale hlbsie medzi tajomne koridory potravinoveho obchodu.
Hneva ma tu neplynula premavka na cestach - svetla vobec niesu zosynchronizovane na jednom useku cesty, kde su semafory kazdych 400 m. Uz ma z tej tvrdej spojky boli koleno! Vygehana prevodovka skonci obcas na trojke namiesto jednotky, tak sa potom rozbieham pomalsie :)
V robote je dobre, potrochu si tu mozem pomaly robit svoje veci. Strhnute odvody ktore som nemal platit by uz mali byt v poriadku a tie strhnute mi maju prist s dalsou vyplatou. Dosiel mi uz aj pristup na internet banking, tak si to mozem kontrolovat on-line. Ale im to vyzera! Je to sice funkcne, ale to moja bicyklova stranka je 4x krajsia. Velke sans-serif fonty, 3 farby, ovladanie tak na urovni spred 8 rokov. To na slovensku ma urcite kazda banka 100 krat lepsie. Az sa tam bojim vkladat PIN.
Ale s ostatnymy strankami je to fajn. Internetove obchody (www.cdw.com, www.amazon.com, www.bestbuy.com...) su dobre.
Po hlave mi teraz behaju napady ako prisposobit kamnapivo.sk vyhladavacim masinam. Dobre zuzitkujem comu som sa tu priducil. Az trestuhodne teraz roboty ignorujem. Ako prve som uz rozbehal na apachovi mod_rewrite, takze mozte sa pozriet, uz vyzeraju byt vsetky krcmy ako podadresare. Hehe, a bude toho ovela viac.



10.7.2002 03:33 - Brano Marecek slovensko: 9.7.2002 19:33
Streda Den 5: 
Sa to teda dost zmenilo, dostal som totiz SMSku od Lukasovej znamej v USA - Janky. pocula ze mame nejake problemy a nech sa jej ozveme. To sme aj cely stastny spravili. Vecer sme uz mali kde byvat a praca sa crtala tiez.{u chlapaka menom Jano - to si zoberete shit dom v ktorom sa nikomu nechce byvat, partu slovakov a par kusov bielej umelej hmoty roznych tvarov..... a o par hodin mate vilu na pohladanie[a par prasknutych mozolov na rukach]}

Stvrtok az sobota Den 6-8:
janka sa o nas stara, je poklad, ukazuje nam denver, dava rady co a ako.Okrem toho v priletel v sobotu aj Lukas[ pred jeho vyzdvihnutim sme boli na ture v Rocky Mountains -nadhera]S nasimi ceskymi bratmi sme sa dohodli - mame pojazdne auto Honda Accord s 84 roku.Papiere sice od nej nemame, ale hadam nas polisi nestopnu. Potom by sme totis s Matom isli telefonovat pravnikovi, kazdy opacnou stranou a sviznim tempom, sa rozumie.

Nedela Den 9:
Liecim vcerajsiu opicu

Pondelok az Piatok Den 10 az 14:
Praca je super, tempo vrazedne, ruky z oboch stran znicene,placa velmi dobra[10$cisteho na zaciatok] Piatok vsak chalanom dosla robota a tak sme bez prace. Pocas tyzdna sme sem tam chodili na obedy do All you can eat bufetu [cinsky a americky] Tak to ste pani a dami nevideli, obzerstvo najhorsieho druhu. sam sa sebe cudujem ze som potom dokazal este pracovat.
Cesto do prace sme dostali defekt. Koleso sme vymenili za dojazdove[ take male hovno].
Mato to pochopil tak, ze dojazdove koleso je na rychli dojazd do ciela a tak sme na dialnici predbiehali vsetkych az pokial nam to koleso neodletelo. Teda ta guma s neho.tak sme sa  iskriac doprasili na najblizsiu pumpu.A volali Janke, sa rozumie. Ta nas vyzdvihla, za viezla do prace, dala opravit defekt a po praci zaviezla spet ku autu. Mato ma trosku viac sili ako ostatne gorili v pralese a tak pri zatahovani kolesa strhal 2 sroby a jeden ulomil. Cesta domov trvala peso 2 hodky [prsalo, nahanali nas miestni mladistvi gangstri atd]



9.7.2002 10:28 - Lukas Kicko slovensko: 9.7.2002 18:28
No, tak uz niekolko dni dlhujem tejto stranke opis vystupu na moju prvu styritisicovku. Pre vysvetlenie na uvod, kopce sa tu v Colorade rozlisuju na tie, ktore maju aspon 14000 feetov a tie ktore nemaju. Tych Colorado’s Fourteeners je spolu 54, a Janka s Martinom maju svoj ciel, zdolat aspon tretinu pocas svojho pobytu tu. Predtym absolvovali dva neuspesne vystupy, tie si naplanovali na jesen a pocasie a unava ich donutili vzdat to.
Piatok, asi 23.00 MT (mountain time) – pozerame aka ma byt predpoved pocasia, po kabli sa do nasho TV dostavaju najnovsie a najpresnejsie informacie o poveternostnej situacii: sobota, nedela – dazd. Dokonca chybala hodnota pravdepodobnosti zrazok – takze asi 100%. V Colorade dva dni dazd za sebou?! Tak to je nejaka hlupost, to som tu este nevidel, teda co ja, ale ani ostatnym sa to nezdalo, to bude nejaky extrem…
Sobota (06-Jul-2002) asi 5.00 am MT. No vstavat treba, aj ked ako posledny z nasho osadenstva. Vyjdem si na balkon, vidim kdesi v dialke blesky. Hm, tak to vyzera paradne… Martin nas este ukludnuje, ze nas to obchadza z vychodu. Janka si prestava byt ista, ci to ma vobec zmysel. Ja som bol nazoru, ze ked uz sa nam podarilo vstat, tak urcite podme. Este som pohladal teplaky, ale nenasiel som ich. Hm, ved ked mam slapat v dazdi, tak mi aj tak velmi nepomozu, tak aspon skontrolujem, ci mam urcite pribaleny prsiplast – zda sa ze ho bude treba – vonku zacalo liat. O stvrt na sest zavolal Mirek. Ten bol stvrty do partie v dnesnej vyprave. Je to Martinov kolega, ktory robi tiez na uniiverzite v labaku, je z Moravy a rad sa k nam pridal. Prijemne nas prekvapil, lebo jeho ten dazd vobec neodradil… Len sa uistoval ci ideme. Ideme – o 5.30 opustame Hale Parkway, na pumpe dotankujeme, zastavime sa pre Mirka, a vyrazame na zapad. Cez Idahoo Springs (Where the gold rush started… znie billboard pri ceste) a este kusok dalej – asi 60 mil. Zisli sme z interstate 70 a podla opisu stiahnuteho z internetu uz to malo byt asi len 3 mile cestou cez lesik.
Hm, ta cesta bola ale v hroznom stave, aj vodici offroadov si davali pozor kade isli. My sme isli takmer krokom a aj tak nas to vnutri hadzalo ako zemiaky. Na ceste bolo kopec vymolov, kamenov, jam a vsetkych moznych prekazok. Po mili sme si povedali, ze to nema zmysel, prava predna pneumatika je makka a ktovie aky srob moze povolit. Auto sme odstavili na kraji a zvysok, asi uz len nieco cez 1.5 mile sme presli pesi. Tato cesta nas naozaj zarazila, lebo americania potiahli asvaltku az na vrchol mt. Evansu – kopec kde sme boli vo stvrtok, a tu to bol presne opacny extrem.
Medzicasom prestalo prsat a my sme dorazili na startove miesto. Tam uz bolo parkovisko plne – na kopci nebudeme sami. Vsetky okolite kopce boli zahalene v hmle, takze sme nevedeli ani kam slapeme. Vystup sa zacal v slabom stupani, vyzeralo to ako nenarocny turisticky chodnik. Tu uz sme zacali predbiehat prvych amikov, ktori na vystup so sebou zobrali aj rodinnych milacikov – psov, no samo, ze ich pekne ovesali vakmi, aby aj oni nieco niesli. Hm, to som predtym nevidel – tu je to celkom bezne – Pes Hiker (Ovciaky, ratliky, setre – na druhu nezalezi, ma tu smolu – nesie si so sebou zasoby pre pana). Postupne sa stupanie zostrovalo, kazdy z nas miestami bojoval s vyskovou aklimatizaciou – riedky vzduch tu je naozaj citit, no svizne tempo nam ostalo. Sem-tam na sokoval nejaky amik-fanatik, ktory si uz kopec vyslapal a vracal sa z hora – behom!
Bolo asi pol desiatej, ked sme konecne dosli k nejakemu znameniu, ze ideme spravne – tabulka Grays Peak vpravo a Torreys Peak vlavo. Hmla pred nami skryvala ciele nasej cesty – obidva kopce sme chceli zvladnut jednym supom – boli od seba vzdialene nieco okolo mile. Cestou sme stretavali kopec ludi, par americaniek sme naucili povedat dobre rano, cau a ahoj. Tieto tri slova si zapamatali celkom rychlo a stale ich opakovali ked sme sa minali. Ked sme dosli na vrchol Grays Peaku, tak sme chvilku ani netusili, ze sme na vrchole. Len americania sediaci na kope a sem-tam sa rozplyvajuca hmla nam dala signal na dlhsiu prestavku. Najedli sme sa, doplnili tekutiny – otvorili pivo, ktorym nas Martin prekvapil – netusili sme ze ho zobral…
Nakoniec sa nam naskytol aj velmi pekny pohlad, lebo hmla sa zacala rozplyvat. Po dazdi ani stopy. Zato zima bola poriadna. Martin s Jankou povytahovali rukavice a ciapky. My s Mirkom sme az tak pripraveni neboli. Mne dobre posluzil prsiplast aby ma neprefukalo. Ako som si dal, tak sa amici na mna nejako divne divali a hovorili nieco comu som nerozumel. Ale hlavne ze mi bolo teplejsie. Po chvilke oddychu sme sa teda vydali dalej – tentokrat sme uz nas dalsi ciel – Torreys Peak videli v dialke. Asi po tristvrte hodinke cesty som uz lezal na skale vo vyske 14267feetov a pozeral do slniecka, ktore sam tam vybehlo spoza mrakov. Partia mladych amikov spievala a hrala na trubke. Hm, iny kraj …
Po pol hodinke oddychu sme sa pustili dole. Pri zostupe uz nam pekne svietilo slniecko, obloha sa vycistila a nam sa naskytol vynikajuci pohlad na to co sme pred chvilou zdolali – 3500 feetov prevysenia. Zo zakladneho parkoviska sme to mali este asi pol hodinu pokial sme sa dostali k autu. Boli asi 2 hodiny pm. A tura bola za nami.
Zbytok dna sme este stravili u Mirka, ktory byva pechodne na 2 tyzdne v dome svojej kolegyne, hm, nevyzeralo to tam vobec zle. Popili sme nejake Flat Tire, a klasicke Stroh’s (– znacky piv).
Ja osobne som bol velmi dost zniceny, ked som si o pol jedenastej lihal do postele.
Na dalsi tyzden nas zrejme cakaju dalsie dve styririsicovky – Mt. Evans (tentoraz peso) a Mt. Bierstadt (lakavy nazov). Uvidime…



6.7.2002 22:30 - Marek Laco slovensko: 7.7.2002 07:30
Tak fotogaleria je zhruba hotova, uz staci len vyberat do nej obrazky a pisat popisky. Bol som trochu nakupit potraviny a nasledne som ukuchtil spagety. Moje prve spagety v zivote. (Pre informaciu - spagety s vajickom, ja viem nikto okrem nasej rodiny to nepozna...) V kuchyni to medzicasom vyzeralo vseliako (voda stale penila a vykypievala, naradie stale padalo nazem...), ale nakoniec sa veci podarilo dotiahnut do zdarneho konca. Na prve spagety to chutilo celkom ok, ehm.
Medzicasom som tu akosi trocha - prechladol. Holt, neni tu tak teplo ako vtedy pri Washingtone DC. Je tu naopak dost chladno, ocean robi svoje. Tam kde robim - vo vnutrozemi, tam je uz viditelne teplejsie. Vraj najteplejsie mesiace su august a september, tak uz aby to tu bolo. Cez zimu tu sneh nebyva (aj preto tu je tak vela starych VW Beatlov) a naposledy prsalo pred 5 mesiacmi. Vsetka voda sa sem inportuje niekde zo severu Californie.
Takze teraz sa tu torchu kurirujem mojou Slivovicou (Evkino oblubene liecivo, Bošácka rulez), ktoru Pat stiahla z ponuky na kuchynskom drese a zalozila do prizemnej skrinky medzi iny alkohol. Je to tu pre nich prilis ostre, hahaha. Tiez poskulujem po cesnaku, ktory sa na mna vyskiera z kuchynskej linky.



5.7.2002 13:44 - Lukas Kicko slovensko: 5.7.2002 21:44
Hello, tak nam prave bezi v telke independence day, uz neviem po kolky krat... Ale den nezavislosti bol uz vcera, tak trosku priblizim ako sme si ho vyplnili...
Veru najprv sme si povedali, ze si dame klasicky picknick niekde v red rocks (to je par takych cervenych skal, nedaleko od mesta -  celkom prijemne miestecko na oddych). No ale po tom, co sme prebrowsovali par stranok a vsade bolo velkym Fire BAN in whole state, tak sme to radsej nechali tak, aby sme sa nedostali do jailu. Dalo sa predpokladat, ze ostraha bude zvysena. Tak nakoniec padlo rozhodnutie vyviest sa najvyssie polozenou cestou v amerike na horu, ktora ma cez 4000m - Mt. Evans.
Osadenstvo bolo mierne modifikovane: Jedno auto - klasika - Janka, Martin a ja, a v tom druhom bol Brano a nasi novi ceski priatelia - Michal a Karolina. Su to studenti v nasom veku, obidvaja medici, co tu robia na univerzite (tiez cez J1 na prazdniny).
Cesta do hor trvala tak hodinku a pol a branova 200 dolarova honda sa drzala na dialniciach naozaj slusne. Sem tam bol nuteny zastat, doplnit olej, ale dopravila ich na miesto urcenia.
Na Mt. Evans treba mat preukaz ako do narodnych parkov - rocny stoji 65$, a jednorazovy vstup okolo $10 za auto. Tak pochopitelne, ze sme nespadli z jahody a pod ho sa nasekat do jedneho auta (siesti bolo naozaj akurat:) - branove sme pre istotu nechali dole, tie serpentiny by mu asi neurobili najlepsie. Martin s Jankou maju uz rok tu karticku do narodnych parkov kupenu, takze sme opat nic neplatili.
Hore to vyzeralo velmi pekne, aj ked podobny napad ako my malo aj par sto amikov - ktori to povazuju za turistiku. Ale celkom pekne sa to rozptylilo. Vychutnali sme si pekny vyhlad, obzreli miestnu faunu - terenne kozy , a roznych svistov, zvyknutych na pohlady turistov. (Aby som to priblizil, tak to funguje asi tak, ze ide kolona piatich aut, plaziacich sa po kopci, lebo nejaky amik v predu dodrzuje odporucanu rychlost 15mph - na rovnej ceste - a ked nahodou zazrie pri ceste nejake zvieratko, tak si pekne zastavi, otvori dvere - pripadne stiahne okienko a sup, mileho svista si odfoti. Dvere zavrie a je rad ze doma moze ukazovat kde bol a co videl.)
Poobede sme si sadli na jedno odocivadlo a vytiahli sme karty. Michal nas naucil novu hru, podobnu nam znamemu faraonovi, ale je tam ovela viac pravidiel a je to aj vacsia sranda, takze sme si ani nevsimli ako nam ten cas ubehol a zrazu bolo sest hodin.
Este vam popisem jeden vyborny napad ako chladit napoje: tak najprv sme rozmyslali co spravit, aby sme sa mohli osviezit aj po niekolkych hodinach (to sme nevedeli ze nam v tej vyske nakoniec bude zima) a v prispevku predtym som spominal chladene pivo v nadobe s ladom. Tentokrat sme zobrali z martinovho labaku (ma to asi 5 min. pesi od domu) vrece (fakt vrece) ladu a este aj suchy lad - zmrazene CO2 na -70C. Chyba bola ze sme tam nechali plechovky s pivom prilis dlho, takze to pivo sa zmrazilo na -70C tiez. Neviem ci ste niekedy taku plechovku drzali v ruke, ale ak to drzite dlhsie ako sekundu tak citite ako vas to pali a naozaj aj mate na ruke nieco ako popaleniny. No, skor vsak vadilo, ze to pivo sa za popoludnie nerozmrazilo... A este mala reklama - ked sme tam dali plechovky pepsi, tak tie roztrhlo. Hm, asi nejake shit cans...
Takze nabuduce budeme so suchym ladom opatrnejsi.
Den sa nam zdal vyderany, takze by bola skoda rozist sa domov - michal a karolina nas pozvali ku sebe. Kupili sme pizzu, zobrali nejake dalsie napoje na obcerstvenie (michal mal pripravenu zlatu tequilu za $16 – to ako pikoska…) a pod ho zahnat celodenny hlad – to myslim tu pizzu, na ich priestrannej terase na streche ich blockhousu. Maju odtial paradny vyhlad na mesto, tak sme si planovali vychutnat pripravovany ohnostroj z downtownu. Urcitu dobu sa tam zdrziavala aj skupinka americkej mladeze, ktori sa akosi nevedeli zabavat. Len stali pri zabradli a kukali kedy zacne ohnostroj… Ani som si s nimi nepochatoval, zobral som im stolicku a spytal sa kedy ma byt ohnostroj. My sme hrali karty, rozpravali rozne zazitky. Je to zaujimave spoznat niekoho noveho, clovek sa dozvie mnoho veci. Aj nasi novi ceski kamarati boli stale viac vyrecnejsi…:)
Kedze sa postupne zotmelo, na karty sme uz nevideli, tak tato cinnost odpadla. Po tom, co sme ochutnali uz viac znaciek piva, a na stole bol uz tanierik so supkami od citronu stale plnsi, tak sme postupne prechazali na filozoficke temy.
Este dodam, ze nasi americki “kamosi” sa dost okaslali, lebo o pol desiatej bol taky malicky – skromny ohnostroj, takze amici si pomysleli That’s it, a pobrali sa prec. Skutocny ohnostroj bol az po pol noci, a ten bol fakt paradny, skoda, ze sme neboli trosku blizsie…
Pre mna dost vyznamna bola chvila, ked sa k nam pridali dve mlade americanky, studentky high school… Odputal som sa od filozofickych debat, ktore sme viedli s Michalom a Martinom, o najomnych vrahoch a pornohercoch – teda vsadepritomna otazka penazi a moralky a pridal som sa k Janke, ktora sa dovtedy sama rozpravala so Stef a Teri. Neviem to odhadnut kolko som sa s nimi rozpraval, ale rozhodne to bol doposial moj najdlhsi rozhovor v anglictine, ktory som tu viedol (urcite trval viac ako pol hodinu). Akosi si uz presne nepamatam o com som sa s nimi cely cas rozpraval (ale jazyk sa mi celkom rozviazal). Viac som sa bavil s Terezou, ktora hovorila ako bola v Anglicku ale neruzumela im tam… Tak som im porozpraval humornu historku, ktora sa mi stala na letisku v NY – pytal som sa takeho pana na cestu (neviem ci to bol kubanec, alebo z kade prisiel, ale bol zamestnanec letiska a prehliadal mi batozinu), ked som hladal Mareka, a akosi mi nerozumel, pricom ani ja jemu, lebo jeho prizvuk bol dost na h…no, takze som mal pocit ze vie toho este menej po anglicky ako ja. Po chvilke rozhovoru sa ma spytal “Which language do you speek?”, tak som myslel ze mu vykolem oko… No, neviem cim to bolo, ale girls tuto moju funny story velmi nepochopili… Mozno, som nenasiel tie spravne slova (trosku sa mi jazyk plietol, to je pravda), ale vcelku sme si dobre rozumeli (aspon ja mam ten subjektivny pocit:)
O druhej sme rozhodli, ze je cas tento vecer ukoncit a pobrali sme sa domov. Rano sa kazdemu vstavalo trosku tazsie… Ale mame absolvovany celkom uspesny 4Th July.
Zajtra sa chystame na prvu vaznejsiu turu mojho doterajsieho pobytu – 14270 feetov vysoky Grays Peak – deviaty najvacsi kopec v Colorade. Vstavanie mame naplanovane na piatu hodinu, tak sa nam to snad podariii. Dnes vecer ziadna Tequilla!!!



4.7.2002 00:00 - Marek Laco slovensko: 4.7.2002 09:00
To ze sa tu, hen za rohom v L.A. na letisku trosku strielalo, som sa paradoxne dozvedel z bratislavskeho vysielania radia TWIST, ktore som si prvy krat kvoli spravam pustil na internete.
Potom pri programovani galerie som mal pusteny televizor, kde to na CNN cely den rozoberali a rozpitvavali a pritom to vobec nebolo az tak zaujimave. No a este zas spadlo tu niekde male lietadielko, tak to boli udalosti dnesneho spravodajskeho dna.
Podvecer sme sli na oslavu Independece Day, do domu rodicov Patinych kolegov z prace. Bolo to v oblasti Vista (ulica Alta Vista Dr.) vzdialenej asi 30 minut, hore na kopcekoch. Na terase sa smazilo bbq a jedlo sa, vnutri sa naberali kadejake pochutiny. Stretol som tu mnozstvo vseliakych ludi a teraz mam dokonaly chaos v tom kto sa ako vola, kde byva a v akom vztahuje s kym je. Musim povedat ze stavnatucky steak bol omnoho lahodnejsi, ako Patin desert v tvare americkej vlajky, ktory tak uzkostlivo pripravovala. Stretol som ju aj asi 30-rocneho Jeffa, ktory tiez programuje v PHP a tak mi ukazal nejake veci a ja som zase propagoval jeden nemenovany pivny portal. Ukoncilo sa to ohnostrojom, pri ktorom som zistil co su to hotpixely. Checknite foto k tejto udalosti.

STRANA 8 1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12  




www.mlaco.sk    © Marek Laco 1998-2020    mlaco@mlaco.sk