 |
 |
|
|
|
V Saudskej Arábii sa pasú stáda kočovných beduínov. ďalší vtip Vyber si kategóriu: vseobecné, blondínky, počítače, sexuálne, ženy, škola, alkohol, hlody, múdrosti, zaujímavosti, všetky
 |
|
|
|
| STRANA 1 |
1 2 3 4 5 6 |
Zážitky z posledného mesiaca, počas ktorého som intenzívne cestoval po Americkom juhozápade pribudnú na tejto stránke neskôr. Bolo to veľmi, veľmi zaujímavé. (San Francisco, Lake Tahoe, Bodie, Yosemity, Kings Canyon, Sequoia NP, Death Valley, Las Vegas, Zion NP, Bryce Canyon, Grand Canyon, Wupatky NM, Denver, Mesa Verde, Natural Bridges NM, Monument Valley...) |
|
O hodinu nasadam na autobus do Denveru, za 23 hodin bude tam. Dnes rano sa skoncilo predoslo cestovanie. Bolo velmi dobre, videli sme Grand Canyon, Yosemity, Zion NP, Bryce Canyon... napisem neskor. |
|
Rozluckove jedenie sme mali uz vo stvrtok - dokonale ma prekvapili. Myslel som ze ideme jest von, tak som si zbalil fotak a doklady a ze idem po Brenta do druhej budovy, a tu su uz vsetci nachystani a tolko mexickeho jedla tu zrazu bolo ze az! Velmi sa to podobalo na minule oslavy narodenin, lenze namiesto torty bol giant chocolate-chip cookie s napisom Bye Marek. Hodinku potom bol este zakusok. Vecer som povyhadzoval posledne veci z notebooku. Rano v praci som selektoval, ktore data berem domov, co necham a co vymazem. Potom som siel po Franka na letisko Ontario, mal meskanie. Poobede v praci som Damonovi a Brentovy ukazal co je hotove a ako funguje novy Repsystem. Brent bol z toho navalu vyteseny, ale Damon zaspaval :) Potom sme dali este v uzsej zostave Apple pie, ktory som susil v mraznicne u Pat skoro 3 mesiace, rozlucili sa a Frank ma vysadil v Oceanside. Pocas tohto hektickeho dna sa nam este s Davidom podarilo "tajne" sa zhodnut na fundamentoch jeho buduceho on-line shopu. Tesim sa na cestovanie, dalsie informacie podam z tadial. Budem asi musiet navstevovat nejake obchody, kde budem downloadovat foto. Uvidime... V pondelok rano teda vyrazam minivanom do San Francisca, kde na druhy den dorazia dalsi 3 ucastnici. Kukneme S.F. a potom zodvihneme dalsich 2 ucastnikov. Pobehame zapad a 27ho auto v Oceanside vraciam. Potom sa musim sup-sup poponahlat do Denveru, kde 28.9. naobed startujeme s Lukasom a dalsi mi dvoma na cestovanie. To sa konci 8.10 znova v S.F. Letime do Washington DC, kukneme uja Randyho a 10.10 uz odlietame z New Yorku domov. Stretneme sa U 7 Lucerien v piatok 11.10 o 19:00! |
|
V pondelok vecer som zbalil veci, ktore sa povezu v skatuli, a rano som do nej poskladal bicykel. Vecer po praci som to nahadzal do auta a potom v noci som sa vidal do San Diega. Instrukcie boli dobre, ale hned nazaciatku som to poplietol. Nastastie som v Diegu uz bol bicyklom, takze som to potom v Downtowne mal ulahcene. Za 45 minut som bol na mieste. Na rohu som to zaparkoval a kukal navokol, ci neuvidim slovensku tvar, ked ma privital priatelsky pozdrav - Hybaj dnu. Vnutri to mal celkom utulne a spolobyvajuceho Japonca. Povypravali sme o Amerike, ma to celkom dobre. Robi v office a cez weekend vozi ludi na kabe. Poukladal som veci do skatule a starostlivo ju zapecatil spagatmi a silnou lepiacou paskou. Je uz po polnoci, teda 11.9. a Peter, staby tetorista - bicyklovy kamikadse podpisuje ze prebera dolare a bicykel. :-)) Cestou spet som to samozrejme tiez poplietol, ale hned sa aj vynasiel. Spat sa mi bude uz dobre - bicykel mam vyrieseny. V stredu vecer som daval na papier zaklady dohody s Davidom o programovani web obchodu pre predavanie jeho kresieb. |
|
Takze poporiadku. V piatok dost prsalo, co je dost nezvykle. Vraj je pocasie ovplyvnene tornadom niekde nad Mexikom. Naobed sme sli to In-and-Out a potom sme pozreli Davidov dom, ktory je prave vo vystavbe, cim sme zabili dost pracovneho casu. Naspet v praci som sa naucil nove odborne terminy ako su moustache riding a klit tickling. Potom o siestej ma vyzdvihla Pat spolu s Lisou. Sli sme 15stkou smerom na sever. Pomaly sa stmieva. Pat nevelmi suhlasi so zastavenim sa u Tommy's, ktore mi vrelo odporucali Brent a David. Nakoniec sme tam ale skoncili. Pre tuto siet fastfoodov (je ich malo, v CA len osem) je typicke Chili - teda mastna omacka z fazul a inych prisad. Tymto boli naplnene hamburgery a poliate hranolky. Lisa s Pat sice neboli nadsene, ale ja som bol rad, ze sme navstivili toto zaiste vyznamie miesto. Kolegovia mali pravdu - odchadzali sme naozaj z tazkymi zaludkami a potom v aute tazko odfukovali. Dalsia zastavka bola v meste Baker. Tu je taky velky svetelny teplomer, najvacsi na svete. Ukazuje 80 stupnov (25C), co je na toto miesto nezvycajne chladno. California je dost velka a hranica s Nevadou nie a nie prist. Kedze je tma, ani nevidim kadial ideme. Na hranici sa nachadza Las Vegas Outlet - velky Rollercoaster, nejake hotely s kasinami. Po dalsej hodine jazdy sme dosli uz do naozajstneho Las Vegas. Kopec svetiel, vsetko blika a ziari. Las Vegas teda naozaj existuje!. Ubytovani sme v hoteli Rio, ktory je na opacnej strane dialnice ako ten hlavny vyznamny boulevard. Pri registracii to vyzera ako a letisku - velky pult a hostia v rade s batozinami. Vyzera to tu velmi zaujimavo, vela svetiel, cinkanie minci... Zaroven je tu sviezo, lebo sem pumpuju kyslik, aby ludia nesli od hier spat. S nasou izbou su nejake problemy, tak sa toho zhostila Pat a dostali sme VIP izbu na 20. poschodi. Potom sme zbehli dole, dali veceru a nakrmili automaty. Je tu celkom pekne, hlavne tie servirky, ktore vam zadarmo nosia chlast, ked hrate. Nemaju na sebe toho prilis a namiesto sukne naju len daku uzku handru. No a skarede nebudu, to je hadam jasne. Tiez je tu dost prostitutok, ktore sa pretrcaju pri automatoch, alebo pri bare. Dali sme veceru. Casnicka z Kene si myslela ze mam 16, tak som musel ukazat id... Problem ma hlavne Lisa, ktore nielenze by nemala pit, ale nemoze ani hrat hazardne hry, a ani stat pri nich! Moze sa iba prechadzat, podla zakona. Trochu som oproboval tie autmoaty, ktorych je tu fakt hrozne vela, ale akosi spravne nefungovali, viac brali ako davali. Rano sme sli dole na ranajky do velikanskeho bufetu, vstup je $20 (druhy krat ma tam uz nedostanu!). Potom si mozte na tanier nabrat co sa vam zapaci, a maju tam toho naozaj naozaj velmi velmi vela. A potom este aj zakusky. Tu by sa hodil vacsi zaludok! Potom som zbehol dole do bazenov. Rano bolo zamracene, ale teraz uz je pekne teplo. Smaril som sa za vodopad do horucej vyrivky a vegetil. O druhej sme sli na svadbu. Musel som zaplatit za taxik $20. Taxikar mal velky monokel. Vravel ze na ulici dohovaral muzovi, ktory tlkol svoju manzelku a tak sa uslo aj jemu. No neviem ci si nevymyslal. Trocha cestu domotal, lebo sme nemali presnu adresu, ale vypol potom taxameter ako mu Pat nakazala. Dosli sme do Frankovho domu, tu nam ukazal zvojho psa Javu, aj nejakeho potkana a potom sme sedeli v zahrade a pili pivo. Len tie americke vodove. Dosiel aj Joseph, prezident REVShare, teda nas boss v praci. Jeden z hosti tu vedel po nemecky, bol v Nemecku pred chvilou, tak sme dost vela posprechovali. Nikdy by som netusil, ze mi nemecke slovicka pojdu na jazyk takzsie ako anglicke, ako z chlpatej deky. Ale rozumel som dobre. To sme uz sli peso do domu kde bol obrad a potom jedlo a hudba. Jedlo si naberal kazdy sam, mnam, bolo velmi chutne. V malom bare na terase casnicka rozdavala napoje, tak som hasil smed pivami. Z terasy bol pekny vyhlad na Las Vegas, osvietene zapadajucim slnkom. Zaujimave bolo ze pri audio pristrojoch bol aj televizor kde bezali a zvyraznovali sa slova pesniciek. Vela ludi sa tu vystriedalo, ktori do pesniciek spievali - karaoke. Zabava. O desiatej sa vsetko skoncilo. Potom nas ten nemec odviezol este s jendnym Jimmim do hotela Palace Station. Tu sa nam nemec stratil, lebo nebol signal na mobil, ale my ostatni sme sadli do takeho dreveneho baru. Tu boli dalsie piva, mal som aj po prvy krat Irsky Guiness. Ako sa neskor ukazalo, Pat nam to tu zaplatila. Dost sa tu trkotali o kadecom, ja som vsetko az tak nepocul, aj keby som pocul, tak by som celkom nerozumel. (Neskor mi Pat povedala ze Jimmy je vystudovany literarny vedec a hovorili aj o Hemingwayovi. To znamena ze keby som aj rozumel, tak by ma to az tak prilis nebavilo.) Zato hudba tu bola uplne super. Bola tu taka nejaka mlada skupina, spev, klavesy, bicie, husle - no a co ti hrali, tak to bolo nenormalne dobre! Taka zvucna musika ze az. Super im sla aj Irska hudba, na ktoru bola aj sutaz kto lepsie zatancuje. Nalada stupala a v snahe predviest lepsie cislo si jedna vybavena dievcina zvliekala tricko. Casnicka potom tancovala na stolicke - hovorim, bolo tam fajn. Lisu sme tam nechali - hadam si vecer ujasni ci je naozaj na dievcata. Taxik do Ria bol za $10, prisli sme tam okolo tretej. Bol som uz dost unaveny, tak som siel rovno na izbu spat. Rano mala Pat trocha obavy, dokonca zabudla komu nechala na krku Lisu a bola znepokojena. Nastastie Lisa prikvitla a vybrali sme sme sa dole k autu. Cestou som sa este zbavil par striebornych dolarov, ktore by ma zbytocne tazili vo vrecku a napchal som ich do gagora hladnych svetielkujucich oblud. Do dvoch tyzdnov som tu zas, pridem si pre tie miliony. Cesta naspet bola pocas dna - teda zaujimavejsia ako cesta sem potme. Vyzera to tu ako ma Marse, velke skalnate puste posiate vyschnutymi malymi kriakami a v pozadi su hole skalnate hory. Zaujimave. V meste Baker sme dali v pod teplomerom v restaracii Bun Boy ranajky. Pat aj s Lisou boli unavene, tak ze to naspet usoferujem ja. Ale zvyknuty na rozhegany Nissan, po par svojskych pribrzdeniach na tejto extra citlivej automatickej Toyote, som si musel sadnut naspet dozadu... :-) Sli sme dole petnastkou sli, pri dalsom zastaveni sme stretli takeho mladeho Rumuna na malom bicykli, typickeho cigana ako z filmu Cierna macka, biely kocur, so strapatymi fuzami. V Murriete som sadol do auta, ktore ma tam od piatku cakalo, odniesol domov Lisu a dosiel do Oceanside. Chem este spomenut oblast kde byvala, mesto Poway. Vo vnutrozemi, asi 20 mil nad San Diegom. Vsade vsetko zastavane, idete dlho a dlho a vsetko je tu osidlene. Az mi behaju zimomriavky po chrbte ze kam sa ti ludia pomestia, ked bude Amerika takto zaplnena cela. Ale zase bolo tam velmi pekne. Stromy, ihlicnate, jazierko, travniky, ciste a kvalitne cesty a, ako skoro vzdy, teply slnecny den. Bola tu zeleznicna stanica na taky starobily sposob, zohnute kandelabre popri ceste, echt sa mi tu pacilo. Aj potom na freeway 78, po ktorej som dosiel az do Ocenaside, slo sa velmi hladko a okolie bolo pekne. |
|
Horsie je, ze zacali bombardovat Irak. Dufam ze teroristi nezacnu hned vystrajat a este chvilu pockaju. Zle je tiez, ze na Sity zaviedli obrazkovu kontrolu posielania sms sprav, a preto moj specialny user-agent Trubadur bude musiet byt este specialnejsi. |
|
Cestuje s nami aj 20 rocna Lisa, Patina kolegina z prace, ktora je na dievcata. Spolu so starou Pat teda tvoria "idealnu" spolocnost, takze frajerka doma nemusi mat ziadny dovod na znepokojenie. :-) V praci je stale fajn. Davidovi na Macu haproval harddisk, tak ho menil. Damon siel na konfereniu Windows Media do Holywoodu. S Brentom som dumal ako zabezpecit stary Repsystem, kde sa prelina jazyk Tame a PHP. Paci sa mi to, doteraz som bol len samouk, so ziadnym kolegom som nemohol zdielat svoje programatorske radosti a starosti, s mojimi ludmi ma spajali len mailove konferencie. Teraz som tu a nazivo davam ostatnym rady, hladam riesenia a odstranujem problemy. Vztahy medzi kolegami su to omnoho neformalnejsie ako u nas. Casto sranduju a hovoria o vsetkom. Od mravcov v dome, cez manzelky, po spoluziakov zo zakladnej. David obcas zkrici "Eeeyaa, prrrd", to sa neda napisat, musim nahrat - akoby niekto nehorazne tlacil na zachode a potom si mohutne uprdol. Ked zas skonci telefonny hovor so zenou, Damon mu zacne tenkym hlaskom vraviet "come home, I am naked". Chris zase obcas od pocitaca ticho a uchylne opakovane sepka "déjmn", co Damona stale vyvadza z miery a kruti hlavou nad Chrisom, ze nie je normalny: "This is wrong!" Ked Brentovi nieco nefunguje, tak si zozartu somre popod nos "damn slovak variables", "they did it" ale pritom vie ze si davam pozor a slovenske premenne a ani komentare pri programovani vobec nepouzivam :-) Planovanie cestovania veselo pokrocilo. S Mirkou a jej kamaratkou, ktore su na vychode, som obcas prehodil mail, ze mozno by sme sa pocas cestovania po zapade mohli stretnut - a teraz to dopadlo tak, ze sa zda ze budeme cestovat spolu. Pat uz dohodla auto v pozicovni, zajtra tam zavolam a dohodnem detaily. |
|
V robote je vela krat velmi veselo. Najnovsie mame v miestnosti bielu loptu, na ktoru nakreslili oci, vycerene zuby, nos a vlasy. Na cele velký názov: Wilson. A hocikedy počas dňa Damon, alebo Brent srdcerevúce vykríkne "Wilśśśśn". To je parodia na film Stroskotanec :-)) Dosť často majú švandu aj vďaka mne, minule sa skoro usulali ked som ich označil za "old, big, huge". Brentov vek som naozaj neodhadol, to je len 10 rokov starší odo mňa. Teraz často srandujú, že sú "hjúúúúdž". Alebo občas zahlásia "ínteréstynk". V praci mi ostavaju uz len 2 tyzdne. V pondelok je Labour Day, takze vlastne uz len 9 dni. Pokracujem na Repsysteme. Nejako extra komplikovane to nie je, ale je tam hodne vela programovania. Keby som nemal v tychto veciach trochu zrucnosti, tak by ma veru bolela ztoho hlava. Aspoň teda že sa počas leta cibrím aspoň v tomto. Plánovanie cestovania nepokročilo. Tiez stále este neviem ako prepravím bicykel. Volal som do DHL, povedali mi ze 980, tak som im pekne podakoval. Fedex je za 450, co je stale smiesne. Airborne je uz lepsi - 180, USPS neviem ci by som sa odvazil pouzit, ale ajtak za 140. S Lukášom cestujeme od 28.9. Kedze praca a ubytovanie mi koncia 15.9, chcem zacat cestovat uz skorej a potom sa na Lukasovu skupinu napojit. Vsak nejako sa to uz naplanuje. Dobre je, ze sused Steve, o ktorom som uz pisal - robil turistickeho sprievodcu po zapade USA, vsetko pozna a je ochotny mi dat rady na cesty. Uz som si aj mapu kupil. Z notebooka pomaly uz stahujem svoje data. Co je horsie, prestava fungovat. Asi som ho prehrial, ked bol polozeny na perine a nieco v nom rachlo. Casto sa zasekava. Ked zaspi, tak sa uz nezobudi. Neda sa zapnut... Ale dosiel som uz na system: treba ho prehnut na kolene po pravej uhlopriecke a tak zapnut. Potom na stole podlozit tvrdym predmetom. |
|
Kadzy druhy vagon ma na prizemi, hned pri dverach, miesto na 2 bicykle, ktore sa opru a uchytia o stenu suchym zipsom. Vybehnem na poschodie, kde som si nasiel miesto pri oknienku na pravej strane, aby som mohol obdivovat pobrezie. Mam stastie, miesto v smere jazdy mi uvolnil Rod, ujko ktory sa prestahoval z Texasu do San Marcos, nedalekeho mesta. Pred 2 tyzdnami stravil tyzden ako turista v San Diegu! To sa mi naramne hodilo, kedze z lenivosti, unavy a nedostatku casu som studovanie map a citanie visitorskych informacii odlozil zo stvrtku vecera na piatok vecer a potom z piatku vecera na cestu vo vlaku. Teraz mi Rod podrobne hovoril co a preco si urcite nemam nechat ujst, co je pekne a zaujimave. Uplne sa pri tom rozplyval, hlavne pri Balboa parku a La Jolla Cove. Lutoval ma iba, ze mam len jeden den. Za hodinku vystupujem v San Diegu. Zo stanice Santa Fe nejdem rovno do Balboa parku, lebo ma zlakal medzi ulickami pohlad na San Diego Bay. Cestou k zatoke sa konala mala kulturna vlozka, ked na krizovatke za asistencie policajtov demonstrovalo par nespokojencov proti miesackam iducim na nejaku novu stavbu. Pri pristave sa pytam jedneho mladeho na bike-kabe, ci tu nie su nejaki slovaci, ale len pokruti hlavou, ze je tu novy. Zato vsak hned vedla stretavam Brana Molcana, teda vlastne jeho americkeho bratranca. Kto neveri, nech si pozrie foto! Vola sa Jan a povodne je z Polska. A uz som na brehu zalivu a obdivujem premavku na vode a vojenske lietadlove lode na druhom brehu. Odtialto pokracujem po brehu zalivu smerom na juh, obdivujuc tuto krasnu turisticku zonu - Seaport Village. Jednoducho uzas! Lodicky, zaliv, chodnik, turisti, stare domceky s restauraciami a giftshopami a vzadu vysoke moderne budovy centra mesta. Bicyklujem sa po cistuckych parkoch vedla zalivu a v pozadi vidim dlhy hrbaty most s vela piliermi. Vsimol som si tu jednu zaujimavu vec, ktora ako neskor zistim je typicka pre toto mesto: parky, akokolvek krasne, su plne bezdomovcov. Hockde vidite na lavicke zlozeneho bezdomovca, casto aj s nakupnim vozikom, kde ma veci. Stáčam to do centra mesta, kde sa trochu motam a hladam cestu do Balboa parku. Mesto je tu uz kopcekovite. Paci sa mi most ponad siroku dialnicu veducu po tejto zvlnenej casti mesta. Balboa park je stvorec so stranou asi 1 km, je to vyhladavany turisticky ciel. Ron mi vo vlaku vravel ze cely den je malo na tento uzasny park. Hej, je tu pekne. Prichadzam z vychodnej casti a krizujem park po El Prado ulici, ktora tvori centrum parku. Okolo su male parciky a kadejake budovy s muzeami a restauraciami. Potom viac do stran sa park uz dost vlní, smerom dole. V tieni neznameho stromu padá za obeť prvy sendvic. Tu som si o sprostý kalifornský žltý hydrant nadtrhol rukáv na PHILIPS tričku, keď som sa skláňal do húštiny, kam mi vietor odfúkol jednu z máp. Ináč, veľmi sa mi páči táto obrázková mapa. Vzdialenosti síce nesedia, ale všetko je tam pekne nakreslené. Znova si dávam koliečko po parku, zastavujem sa pri významnej San Diego Zoo, ale nemám chuť ani čas obetovať $30, tak idem ďalej. Odchádzam z parku smerom na západ po Laurel Street. Až som prekvapený ako strmo a dlho sa tu zvažuje cesta priamo rovno k zálivu. Pohľad je to veľmo pekný - pod sebou vidíte medzinárodné letisko a záliv. Ešte viac ma prekvapuje letecká premávka. Bez preháňania - každé 2-3 minúty mi nízko podnad hlavou preletelo veľké lietadlo a zozadu a zhora pekne sledujem ako pristáva dole na letisku. Chvíľu som počkal a pár si ich odfotil. Cesta vedie okolo letiska. Je tu bicyklový chodník, ale povedľa veľkej cesty, takze uz to nie je az take pekné. To sa vsak rychlo zmeni, ked sa dostavam na severnu stranu of San Diego Bay. Čistý park, zelené stromy, pekny chodnik, modry zaliv, biele lodicky a po oboch stranach dvihajuce sa kopecky. Je krasny den a tato oblast je jedna z najkrajsich, ktore som kedy videl. Odkláňam sa od zalivu a po Nimitz Blvd prechadzam mierny kopec, pár kilometrov smerom na sever, kde sa mi odkryva dalsi velky zaliv - Misson Bay. Trocha ma štve kúpená Diet Cola, ktora sa nechce zmestiť do mojej 1.5l Budiš flaše, ale nie je to vina flaše, ale vrchnáčika - otváreteľného zubami. Nakoniec pomáha, že ho nechávam pootvorený. Cestou stretávam cyklistický pár z Philadeplhie, keď sme chvíľu nevedeli, či sa nasa Bike Lane neskonči na dialnici. Ked sa pozriete do mapy San Diega, tam kde Mission Bay ústí do mora, tam sú také kamenné násypy, vyčnievajúce do mora a tvoriace umelý kanál. Tak po týchto som sa chvíľu motal a vytešoval sa z výhľadu. Trocha mi to pripomenulo výlety do Gabčíkova. Nasmeroval som si to potom na Ocean Beach, ktorá je hneď južne od týchto cípov. Piesok sa tu ponára do mora úžasne pomaly. Oddychujem na piesku. Tu ukoncil svoju púť 2. sendvič. Už bude 5 hodín, posledný vlak mi ide o 6:45. Vraciam sa na východ po severnom brehu tohto umelého kanála. Vetrík od mora mám v chrbte, slnko je už nižšie, mám príjemný pocit z výletu. Potom odbáčam na Pacific Hwy, kde je síce dosť áut, ale je tu Bike Lane. Bike Lane je veľmi dobre značená a preto som bez problémov navigovaný severne ponad letisko do downtown. Tu sa trochu pomotám ulicami v okolí stanice, ale znova ma to zlákalo k zálivu. Pozerám si starú plachetnicu Star of India a potom sa zastavím znova pri Bikekaboch. Tentoraz mám viac šťastia - hneď stretám bratov Čechov a krátko nato Pala zo Slovenska od Trnavy, ktorého týmto pozdravujem. Potešil som sa rozprávaniu so živým slovenským Work&Travelerom. Behajú tu na prenajatých bicyklových káričkách a rozvážajú turistov. Niekedy sa darí viac, inokedy menej. Vylodila sa loď, Palo sa dal do práce a ja sa poberám na stanicu. Tretí sendvič sa presúva z batoha do brucha. V pohode sa nalodím na vlak. Vedla sú nejakí Nemci a vidím, teda počujem, že je to celkom dobrá vec rozumieť ľudom, ktorí na nerozpravaju ani po slovensku, ani po anglicky. Počas cesty fotím západ slnka nad Pacifikom. Je fajn môcť vyfotiť 270 záberov a nemať problémy s miestom ani batériou. Domov som sa vrátil už potme. Dobrý pocit z výletu nepokazí ani fakt, že počas sprchovania som zas zabudol mať závesy vnútri vo vani a voda sa dostala až do kuchyne. Tentoraz však tam bola Pat, ktora tento moj pokus názorne jej predviest ako vyzeraju talianske Benatky, nepovažovala za až taký vhodný :-)) Musel som vymazať pár albumov Elánu (ktorý mi tu práve vyhráva), aby som miesto uvolnil dnešným 205 megabajtom. V pondelok si nesmiem zabudnúť zobrať pas kvôli INS, lebo zas ma dosť opálilo. Tak takáto bola moja sobota, 24. augusta 2002. |
|
Ako som sa vracal z prace, zastavil som sa na pol ceste v obvyklych potravinach, kde som hladal ne regaloch nejake drobnosti. Potom ako som siel platit, zda sa mi ze pocujem vzadu nejake tlmene pribuzne zvuky. Kupujucich som sa potom pred obchodom spytal odkial su. Slovaci!!! Asi 40 rocny ujko a zena s dietatom. Keby sa ony spolu nestretli (nie su rodina) a nerozpravali po slovensky, tak by som ich nemal ako spoznat. Zena po chvily odisla a s Dusanom z Bratislavy som sa este hodnu chvilu pred obchodom zotrval. Rozpravali sme sa o zivote v USA, o jeho skusenostiach s touto krajinou za poslednych 17 rokov. Dost zaujimave! Byva v tejto oblasti a opravuje tu mercedsy. Dozvedel som sa, ze si tu mozem kupit normalny peceny chleba, namiesto tychto makkych sraciek, a aj to, kde je za Carlsbadom obchod s europskymi potravinami. Poznal Dolne Hony, v Cervenom obchode jedaval tresku, ktora mu tu tak chyba. Potesil som sa tomuto obohacujucemu stretnutiu, je dobre vediet, ze aj v tychto koncinach ziju viaceri Slovaci. |
| STRANA 1 | 1 2 3 4 5 6 |
