mlaco.sk




Bicyklista na tento deň: Katka
Katka




Chceš dostáva novinky z tejto stránky priamo na svoj e-mail? Stačí zada adresu:







Náhodný vtip:
Príde rómka na železničnú stanicu a v pokladni si pýta lístok.
- Kam to bude, prosím? - pýta sa pokladníčka.
- Dik jakĂĄ zvedavĂĄ.

ďalší vtip

Vyber si kategóriu:
vseobecné, blondínky, počítače, sexuálne, ženy, škola, alkohol, hlody, múdrosti, zaujímavosti, všetky







Fly!








Dnes je sobota, 28. marca 2020.  Meniny má Soňa

Dennik studentov v USA

On-line zapisky studentov, ktori sa nachadzaju v USA. Zmyslom tejto stranky je ulahcit komunikaciu cestovatelov s domovom a zaroven sprostredkovat zaujimave udalosti a postrehy z Ameriky ostatnym.
Ak si aj ty teraz v Amerike (pripadne inde v zahranici) a mas zaujem o prispievanie, si vitany, posli mail na adresu: usa@mlaco.sk, kde dostanes dalsie info.

Fotogaléria: Matus Laco
Fotogaléria: Marek Laco
Fotogaléria: Lukas Kicko

Eva Krempaska | Tibor Duda | Matus Laco | Patrik Pajan | Vladimir Palcovic | Michal Krmencik | Marek Laco | Brano Marecek | Lukas Kicko | Marek Pivacek | Matus Pikali


STRANA 4 1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12  

20.6.2003 22:30 - Tibor Duda slovensko: 21.6.2003 04:30
Takze, dnes sme mali prvy trening. Na zaciatku sme mali vstupny test (uplavat 500 m-200 z toho kraulom). Problem bol v tom, ze dost prsalo, tak sme sa skoro utopili. Nakoniec ked sa zacalo blizkat, tak nas stopli. Testy za plavcika tu budu najskor dobra fraska. Snad sa nam pocas nich daky nadejny plavcik neutopi. Zaroven sme mali aj asi 7hod prednasku o tom ako mame sa spravat atd. Skoda ze som tomu moc nerozumel. Snad sa niekedy o tom dozviem. Dnes sa nam zamestnavatel ospravedlnoval, ze musime chodit metrom, a ze nam pozicia auto na prepravu. Ludia su tu naozaj mili, staraju sa aby sa nam tu pacilo. Zaroven nam spravili uz aj sheduling na dalsi tyzden a vyzera to aj tak, ze nam da dost hodin, takze asi ani druhu robotu nebudeme potrebovat. Zaroven sme si pozicali aj bicykle, takze sa mozeme aj prepravovat na tomto dopravnom prostriedku po okoli. A este je tu jedna zaujimava vec. Na zakladni su vsetci ludia dost vysportovany. Pri podavani ruk mi ju skoro rozmliazdili. A ruky maju ako ja stehno, a to vsetci... :)) Vyzerame tu ako keby sme usli s koncentraku. OK, tak sa ozvem dalsie dni...



19.6.2003 20:56 - Tibor Duda slovensko: 20.6.2003 02:56
Len v kratkosti uvediem strucne zhrnutie nasledujucich dni. Do NY sme prileteli velmi rychlo, az na mna prirychlo. Prilet sme si mohli vychutnat kedze sme sedeli pri okne. Vecerny NY nas prekvapil. Ihned na zaciatok sme zazili manzelsku hadku (dost tvrdu) a mali sme moznost si kupit velmi dobry americky kolacik (velmi sletky - skoro som sa z neho ... a to som na neho len pozrel). Tak som si nakoniec kupil daku placku z fastfoodu, ale aj tu som nedojedol - americka strava je dost zla ... NA druhy den sme absolvovali orientation v NY a rychlo sme sa ponahlali do Washingtonu. Tu nas uz cakali nasi domaci (dost nas prekvapili, lebo sme im nedali ani priblizne vediet hodinu prichodu, boh vie odkial to vedeli). Byvame u velmi dobrych ludi, Pablo je z Hondurasu a je velmi srdecny. Jeho zena je Japonka, cize normalna Americka rodinka. Pablo sa nas stale pita, ci u nas neziju indiani, lebo sme mu ukazali knizku a v nej jeden svarny suhaj v kroji podla neho vyzeral ako Indian.:)) Inac ubytovanie mame naozaj dobre, plne vybavenie s televizorom v kazdej izbe, kuchynou a kupelkou, super. Domaci robia co nam na ociach vidia ... Inac s anglictinou je to dost velky problem, tymto ludom rozumiem tak max 70% a to sa naozaj snazim. Este ze tu je s nami aj Stanka ktora s tym naozaj nema problemi. Preto su aj pre nas vecerne rozhovory s nasimi domacimi velmi dobrou skolou. Priebeh dalsich dni popisem neskor.



9.6.2003 18:20 - Patrik Pajan slovensko: 10.6.2003 01:20
Tak pekne od zaciatku a hlavne strucne:
Poslednu skusku som mal 4. a 5.6. a 6.6. som mal letiet, takze si to viete predstavit-nespal som z 2.na 3.6., z 3. na 4.6. som si stihol sice urobit caj ale nestihol som ho vypit, lebo som predtym zaspal, zo 4. na 5. som sa ucil a z 5. na 6. som sa balil a lucil, takze som zase nespal. Potom som sa snazil odsoferovat to na letisko, ale v druhej dedine v Rakusku som to vzdal a odovzdal som sa do ruk maminych soferskych skusenosti. Celu cestu z Viedne do Pariza som z vyssie uvedenych dovodov pochopitelne prespal a na moje velke prekvapenie som po zobudeni zistil, ze namiesto slubovanych 9:20 je 10:20. Hned som zacal rozmyslat ci sa nejedna o nejaky zakerny casovy posun a pre istotu som sa spytal spolucestujuceho ci aj on ma taky cas a ci meskame. 10:20 totiz malo letiet moje lietadlo do Houstonu... a veru aj letelo. Takze som pekne stravil jednu noc v Parizskom 2*hotely(skoro som prespal naozaj vydatnu veceru). Dalsi den som uz let stihol nacas a o druhej poobede miestneho casu som sa vylodil v Houstone. Po osemhodinovej ceste prekonajuc vzdialenost 8200km som bol frustrovany prekonavanim ubohych 100m dalsie 3 hodiny kym som cakal na immigration-ale nastastie mi nerobili ziadne problemy, tak som im to navela navela odpustil. Na moje velke prekvapenie som vsak
zistil, ze nejako nie a nie najst batozinu... Pokracovanie nabuduce :)))



9.6.2003 16:44 - Patrik Pajan slovensko: 9.6.2003 23:44
Bratislava, here's Houston, we have a problem...
Caute vy supy supate, len si pekne bicyklujte a len ma provokujte,
ved pockajte ked sa vratim ako milionar, cely Kopaniciarsky
cyklomaraton kupim!
Pozdravte rodnu hrudu, este mi az tak velmi nechyba ale to casom
pride. Zatial sa mam super, prehanam sa tu na Mercedesi sa 
automatickou prevodovkou (mimochodom je taky stary ako moj krasny
Moskvic, akurat je to sestvalec 2,6 liter) a automatiku neznasam-to
nie je jazdenie. Pohodlni Amici... ale ludia su tu neuveritelne
otvoreni a priatelski, niektori dokonca aj velmi inteligentni takze
sa mi tu normalne zacina pacit...
Drzte sa a ozvite sa ked doletite... mimochodom mozte mi poslat SMS
na cislo 0908 540 304 ked sa vam za mnou bude velmi cniet :)
Dolacom zdar!



12.10.2002 09:00 - Marek Laco slovensko: 12.10.2002 18:00
Včera sme sa ĂşspeĹĄne dopravili domov. NĂĄĹĄ Work&Travel pobyt v Amerike sa teda po 4 mesiacoch skončil.
ZĂĄĹžitky z poslednĂŠho mesiaca, počas ktorĂŠho som intenzĂ­vne cestoval po Americkom juhozĂĄpade pribudnĂş na tejto strĂĄnke neskĂ´r. Bolo to veÄžmi, veÄžmi zaujĂ­mavĂŠ. (San Francisco, Lake Tahoe, Bodie, Yosemity, Kings Canyon, Sequoia NP, Death Valley, Las Vegas, Zion NP, Bryce Canyon, Grand Canyon, Wupatky NM, Denver, Mesa Verde, Natural Bridges NM, Monument Valley...)



27.9.2002 13:53 - Marek Laco slovensko: 27.9.2002 22:53
Som na Greyhound stanici v Los Angeles a je to veru poriadna diera. Ale lepsie to nebolo ani pocas prechodu cez toto velke mesto.
O hodinu nasadam na autobus do Denveru, za 23 hodin bude tam.
Dnes rano sa skoncilo predoslo cestovanie. Bolo velmi dobre, videli sme Grand Canyon, Yosemity, Zion NP, Bryce Canyon... napisem neskor.



13.9.2002 22:08 - Marek Laco slovensko: 14.9.2002 07:08
Je to nezvykle, ale je to tak - dnes som skoncil s pracou. Uspesne som teda 3 mesiace predstiaral ze nieco robim :)
Rozluckove jedenie sme mali uz vo stvrtok - dokonale ma prekvapili. Myslel som ze ideme jest von, tak som si zbalil fotak a doklady a ze idem po Brenta do druhej budovy, a tu su uz vsetci nachystani a tolko mexickeho jedla tu zrazu bolo ze az! Velmi sa to podobalo na minule oslavy narodenin, lenze namiesto torty bol giant chocolate-chip cookie s napisom Bye Marek. Hodinku potom bol este zakusok. Vecer som povyhadzoval posledne veci z notebooku.
Rano v praci som selektoval, ktore data berem domov, co necham a co vymazem. Potom som siel po Franka na letisko Ontario, mal meskanie. Poobede v praci som Damonovi a Brentovy ukazal co je hotove a ako funguje novy Repsystem. Brent bol z toho navalu vyteseny, ale Damon zaspaval :)
Potom sme dali este v uzsej zostave Apple pie, ktory som susil v mraznicne u Pat skoro 3 mesiace, rozlucili sa a Frank ma vysadil v Oceanside.
Pocas tohto hektickeho dna sa nam este s Davidom podarilo "tajne" sa zhodnut na fundamentoch jeho buduceho on-line shopu.
Tesim sa na cestovanie, dalsie informacie podam z tadial. Budem asi musiet navstevovat nejake obchody, kde budem downloadovat foto. Uvidime...
V pondelok rano teda vyrazam minivanom do San Francisca, kde na druhy den dorazia dalsi 3 ucastnici. Kukneme S.F. a potom zodvihneme dalsich 2 ucastnikov. Pobehame zapad a 27ho auto v Oceanside vraciam. Potom sa musim sup-sup poponahlat do Denveru, kde 28.9. naobed startujeme s Lukasom a dalsi mi dvoma na cestovanie. To sa konci 8.10 znova v S.F. Letime do Washington DC, kukneme uja Randyho a 10.10 uz odlietame z New Yorku domov.
Stretneme sa U 7 Lucerien v piatok 11.10 o 19:00!



12.9.2002 21:43 - Marek Laco slovensko: 13.9.2002 06:43
Zaciatkom tyzdna sa mi vyriesil bicyklovy problem. Znovu sa ozval Peter zo San Diega a po par otazkach na Lufthansu sme boli dohodnuty. Okrem servisu, zaplatim $60 za dodatocnu batozinu.
V pondelok vecer som zbalil veci, ktore sa povezu v skatuli, a rano som do nej poskladal bicykel. Vecer po praci som to nahadzal do auta a potom v noci som sa vidal do San Diega. Instrukcie boli dobre, ale hned nazaciatku som to poplietol. Nastastie som v Diegu uz bol bicyklom, takze som to potom v Downtowne mal ulahcene. Za 45 minut som bol na mieste.
Na rohu som to zaparkoval a kukal navokol, ci neuvidim slovensku tvar, ked ma privital priatelsky pozdrav - Hybaj dnu. Vnutri to mal celkom utulne a spolobyvajuceho Japonca. Povypravali sme o Amerike, ma to celkom dobre. Robi v office a cez weekend vozi ludi na kabe. Poukladal som veci do skatule a starostlivo ju zapecatil spagatmi a silnou lepiacou paskou. Je uz po polnoci, teda 11.9. a Peter, staby tetorista - bicyklovy kamikadse podpisuje ze prebera dolare a bicykel. :-))
Cestou spet som to samozrejme tiez poplietol, ale hned sa aj vynasiel. Spat sa mi bude uz dobre - bicykel mam vyrieseny.
V stredu vecer som daval na papier zaklady dohody s Davidom o programovani web obchodu pre predavanie jeho kresieb.



8.9.2002 23:45 - Marek Laco slovensko: 9.9.2002 08:45
Prave sa vraciame z Las Vegas. Trocha ma boli hlava, ale inac v pohode. Bolo celkom fajn a najme zaujimavo. Pat sa snazila byt tentoraz iba prijemna, ale stale to bola taka trochu tvrdohlava Pat. S kamaratmi pocas cestovania bude zaiste vacsia sranda, ale aj toto bolo celkom ok. Lisa ma vlastne len 18 rokov, ako som uz spomenul pritahuju ju dievcata. Poctom vseliakych fyzickych a psychickych problemov, ktore ma, som bol az prekvapeny. Trocha je cudna, cudne je vlastne uz to ze je s Pat dobra kamaratka. Zaujimave bolo, ako pozerala na dievcata - ked sme sli po hoteli, tak sa naprilad scasti zo zartu otocila za takou peknou skupinkou a chvilu sla za nimi :)
Takze poporiadku. V piatok dost prsalo, co je dost nezvykle. Vraj je pocasie ovplyvnene tornadom niekde nad Mexikom. Naobed sme sli to In-and-Out a potom sme pozreli Davidov dom, ktory je prave vo vystavbe, cim sme zabili dost pracovneho casu. Naspet v praci som sa naucil nove odborne terminy ako su moustache riding a klit tickling.
Potom o siestej ma vyzdvihla Pat spolu s Lisou. Sli sme 15stkou smerom na sever. Pomaly sa stmieva. Pat nevelmi suhlasi so zastavenim sa u Tommy's, ktore mi vrelo odporucali Brent a David. Nakoniec sme tam ale skoncili. Pre tuto siet fastfoodov (je ich malo, v CA len osem) je typicke Chili - teda mastna omacka z fazul a inych prisad. Tymto boli naplnene hamburgery a poliate hranolky. Lisa s Pat sice neboli nadsene, ale ja som bol rad, ze sme navstivili toto zaiste vyznamie miesto. Kolegovia mali pravdu - odchadzali sme naozaj z tazkymi zaludkami a potom v aute tazko odfukovali.
Dalsia zastavka bola v meste Baker. Tu je taky velky svetelny teplomer, najvacsi na svete. Ukazuje 80 stupnov (25C), co je na toto miesto nezvycajne chladno.
California je dost velka a hranica s Nevadou nie a nie prist. Kedze je tma, ani nevidim kadial ideme.
Na hranici sa nachadza Las Vegas Outlet - velky Rollercoaster, nejake hotely s kasinami. Po dalsej hodine jazdy sme dosli uz do naozajstneho Las Vegas. Kopec svetiel, vsetko blika a ziari. Las Vegas teda naozaj existuje!. Ubytovani sme v hoteli Rio, ktory je na opacnej strane dialnice ako ten hlavny vyznamny boulevard. Pri registracii to vyzera ako a letisku - velky pult a hostia v rade s batozinami. Vyzera to tu velmi zaujimavo, vela svetiel, cinkanie minci... Zaroven je tu sviezo, lebo sem pumpuju kyslik, aby ludia nesli od hier spat.
S nasou izbou su nejake problemy, tak sa toho zhostila Pat a dostali sme VIP izbu na 20. poschodi. Potom sme zbehli dole, dali veceru a nakrmili automaty. Je tu celkom pekne, hlavne tie servirky, ktore vam zadarmo nosia chlast, ked hrate. Nemaju na sebe toho prilis a namiesto sukne naju len daku uzku handru. No a skarede nebudu, to je hadam jasne. Tiez je tu dost prostitutok, ktore sa pretrcaju pri automatoch, alebo pri bare. Dali sme veceru. Casnicka z Kene si myslela ze mam 16, tak som musel ukazat id... Problem ma hlavne Lisa, ktore nielenze by nemala pit, ale nemoze ani hrat hazardne hry, a ani stat pri nich! Moze sa iba prechadzat, podla zakona. Trochu som oproboval tie autmoaty, ktorych je tu fakt hrozne vela, ale akosi spravne nefungovali, viac brali ako davali.
Rano sme sli dole na ranajky do velikanskeho bufetu, vstup je $20 (druhy krat ma tam uz nedostanu!). Potom si mozte na tanier nabrat co sa vam zapaci, a maju tam toho naozaj naozaj velmi velmi vela. A potom este aj zakusky. Tu by sa hodil vacsi zaludok! Potom som zbehol dole do bazenov. Rano bolo zamracene, ale teraz uz je pekne teplo. Smaril som sa za vodopad do horucej vyrivky a vegetil.
O druhej sme sli na svadbu. Musel som zaplatit za taxik $20. Taxikar mal velky monokel. Vravel ze na ulici dohovaral muzovi, ktory tlkol svoju manzelku a tak sa uslo aj jemu. No neviem ci si nevymyslal. Trocha cestu domotal, lebo sme nemali presnu adresu, ale vypol potom taxameter ako mu Pat nakazala.
Dosli sme do Frankovho domu, tu nam ukazal zvojho psa Javu, aj nejakeho potkana a potom sme sedeli v zahrade a pili pivo. Len tie americke vodove. Dosiel aj Joseph, prezident REVShare, teda nas boss v praci. Jeden z hosti tu vedel po nemecky, bol v Nemecku pred chvilou, tak sme dost vela posprechovali. Nikdy by som netusil, ze mi nemecke slovicka pojdu na jazyk takzsie ako anglicke, ako z chlpatej deky. Ale rozumel som dobre.
To sme uz sli peso do domu kde bol obrad a potom jedlo a hudba. Jedlo si naberal kazdy sam, mnam, bolo velmi chutne. V malom bare na terase casnicka rozdavala napoje, tak som hasil smed pivami. Z terasy bol pekny vyhlad na Las Vegas, osvietene zapadajucim slnkom. Zaujimave bolo ze pri audio pristrojoch bol aj televizor kde bezali a zvyraznovali sa slova pesniciek. Vela ludi sa tu vystriedalo, ktori do pesniciek spievali - karaoke. Zabava. O desiatej sa vsetko skoncilo. Potom nas ten nemec odviezol este s jendnym Jimmim do hotela Palace Station. Tu sa nam nemec stratil, lebo nebol signal na mobil, ale my ostatni sme sadli do takeho dreveneho baru. Tu boli dalsie piva, mal som aj po prvy krat Irsky Guiness. Ako sa neskor ukazalo, Pat nam to tu zaplatila. Dost sa tu trkotali o kadecom, ja som vsetko az tak nepocul, aj keby som pocul, tak by som celkom nerozumel. (Neskor mi Pat povedala ze Jimmy je vystudovany literarny vedec a hovorili aj o Hemingwayovi. To znamena ze keby som aj rozumel, tak by ma to az tak prilis nebavilo.) Zato hudba tu bola uplne super. Bola tu taka nejaka mlada skupina, spev, klavesy, bicie, husle - no a co ti hrali, tak to bolo nenormalne dobre! Taka zvucna musika ze az. Super im sla aj Irska hudba, na ktoru bola aj sutaz kto lepsie zatancuje. Nalada stupala a v snahe predviest lepsie cislo si jedna vybavena dievcina zvliekala tricko. Casnicka potom tancovala na stolicke - hovorim, bolo tam fajn. Lisu sme tam nechali - hadam si vecer ujasni ci je naozaj na dievcata.
Taxik do Ria bol za $10, prisli sme tam okolo tretej. Bol som uz dost unaveny, tak som siel rovno na izbu spat.
Rano mala Pat trocha obavy, dokonca zabudla komu nechala na krku Lisu a bola znepokojena. Nastastie Lisa prikvitla a vybrali sme sme sa dole k autu. Cestou som sa este zbavil par striebornych dolarov, ktore by ma zbytocne tazili vo vrecku a napchal som ich do gagora hladnych svetielkujucich oblud. Do dvoch tyzdnov som tu zas, pridem si pre tie miliony.
Cesta naspet bola pocas dna - teda zaujimavejsia ako cesta sem potme. Vyzera to tu ako ma Marse, velke skalnate puste posiate vyschnutymi malymi kriakami a v pozadi su hole skalnate hory. Zaujimave.
V meste Baker sme dali v pod teplomerom v restaracii Bun Boy ranajky. Pat aj s Lisou boli unavene, tak ze to naspet usoferujem ja. Ale zvyknuty na rozhegany Nissan, po par svojskych pribrzdeniach na tejto extra citlivej automatickej Toyote, som si musel sadnut naspet dozadu... :-)
Sli sme dole petnastkou sli, pri dalsom zastaveni sme stretli takeho mladeho Rumuna na malom bicykli, typickeho cigana ako z filmu Cierna macka, biely kocur, so strapatymi fuzami.
V Murriete som sadol do auta, ktore ma tam od piatku cakalo, odniesol domov Lisu a dosiel do Oceanside. Chem este spomenut oblast kde byvala, mesto Poway. Vo vnutrozemi, asi 20 mil nad San Diegom. Vsade vsetko zastavane, idete dlho a dlho a vsetko je tu osidlene. Az mi behaju zimomriavky po chrbte ze kam sa ti ludia pomestia, ked bude Amerika takto zaplnena cela. Ale zase bolo tam velmi pekne. Stromy, ihlicnate, jazierko, travniky, ciste a kvalitne cesty a, ako skoro vzdy, teply slnecny den. Bola tu zeleznicna stanica na taky starobily sposob, zohnute kandelabre popri ceste, echt sa mi tu pacilo.
Aj potom na freeway 78, po ktorej som dosiel az do Ocenaside, slo sa velmi hladko a okolie bolo pekne.



6.9.2002 12:30 - Marek Laco slovensko: 6.9.2002 21:30
Dnes sa hodne ochadilo a od rana prsi. To je pre mna tu v Kalifornii velky nezvyk. Ale aspon mame zemetrasenia! Tym ze sa zem ochladila, tak sa to spustilo a od rana sa uz office par krat zatriasol. Paci sa mi to!
Horsie je, ze zacali bombardovat Irak. Dufam ze teroristi nezacnu hned vystrajat a este chvilu pockaju. Zle je tiez, ze na Sity zaviedli obrazkovu kontrolu posielania sms sprav, a preto moj specialny user-agent Trubadur bude musiet byt este specialnejsi.

STRANA 4 1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12  




www.mlaco.sk  ˇ  © Marek Laco 1998-2020  ˇ  mlaco@mlaco.sk