mlaco.sk




Bicyklista na tento de: Katka
Katka




Chce dostva novinky z tejto strnky priamo na svoj e-mail? Sta zada adresu:







Nhodn vtip:
Ide blondínka po chodníku, na zemi uvidí banánovú šupku a povie si:
"Do ... Zase spadnem!"

al vtip

Vyber si kategriu:
vseobecn, blondnky, potae, sexulne, eny, kola, alkohol, hlody, mdrosti, zaujmavosti, vetky







Fly!








Dnes je sobota, 28. marca 2020.  Meniny m Soňa

Dennik studentov v USA

On-line zapisky studentov, ktori sa nachadzaju v USA. Zmyslom tejto stranky je ulahcit komunikaciu cestovatelov s domovom a zaroven sprostredkovat zaujimave udalosti a postrehy z Ameriky ostatnym.
Ak si aj ty teraz v Amerike (pripadne inde v zahranici) a mas zaujem o prispievanie, si vitany, posli mail na adresu: usa@mlaco.sk, kde dostanes dalsie info.

Fotogalria: Matus Laco
Fotogalria: Marek Laco
Fotogalria: Lukas Kicko

Eva Krempaska | Tibor Duda | Matus Laco | Patrik Pajan | Vladimir Palcovic | Michal Krmencik | Marek Laco | Brano Marecek | Lukas Kicko | Marek Pivacek | Matus Pikali


STRANA 7 1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12  

28.7.2002 00:36 - Marek Laco slovensko: 28.7.2002 09:36
Pat dnes predala dalsi dom, zarobila 6 litrov, tak sme vecer sli do 'Kajótís' a platila ona. To je taký bar zo živou hudbou, torchu pripománal Hystériu, akutát obsluha bola mladšia a krajšia.
Meksické jedlo bolo fajnove a bolo toho tolko, ze som az nevladal dojest. Naladu zlepsili Margarity, tequila a čapované pivá, čo by som chcel obzvlášť pripomenúť, keďže to boli moje prvé čapované tuná. Ako pil som v živote už aj lepšie, ale ako sa vraví - darovanému pivu na bublinky nepozeraj, takže az také zlé to nebolo.



23.7.2002 22:51 - Marek Laco slovensko: 24.7.2002 07:51
Dneska po praci som na vlakovej stanici v Oceanside stretol 2 Slovakov, s ktorymi som sa vcera dohodol. V USA su 3 tyzdne, ubytovani v L.A., v poslednych dnoch sa prespali aj v Oceanside (na plazi, mrzli) a hlavne hladali pracu v San Diegu. Uz som myslel ze v tomto mojom meste ziveho Slovaka neuvidim, preto som sa stretnutiu potesil. Juro a Miso, inac tretiaci studenti stavariny z Bratislavi, mi porozpravali svoje pocetne a nevsedne zazitky z cesty autom a stopom cez Ameriku a z dní v San Diegu, kde hladali pracu a spavali na plazi ci pred Univerzitou. Postretali pritom tolkych divnych ludi, ako za cely zivot nie. Velka zabava pocuvat. Stylom rozpravania mi Juro velmi pripominal Vlada Zuberca a Miso sa podobal aj hovoril ako Miso Brziak. Byvaju zatial u jednej tety v L.A., a dnes vecer sa telefonom dozvedeli ze sa crta praca pre nich hore v L.A. Som zvedavy na ich dalsie prihody. Odviezol som ich na tichu plaz za Carlsbadom, zajtra ich odnesiem na stanicu. Juro pritom v nakladom priestore mojho trucku. :)



22.7.2002 09:18 - Marek Laco slovensko: 22.7.2002 18:18
Sranda, v sobotu ma trosku viac pripalilo slnko na tvari a dnes ma uz aj zastavili na INS kontrolnom stanovisti a chceli vidiet pas... Asi musim kupit silnejsi ochranny faktor! :)
S tym odchodom - ja by som nedbal aj o taky tyzden skorej, teda koncom septembra, ale jasne sa mozem prisposobit. Co keby som napr dosiel do Denveru a tam den, dva pobudol?



21.7.2002 16:55 - Marek Laco slovensko: 22.7.2002 01:55
Vcera som siel bicyklom do San Diega. Chcel som si kuknut to mesto, kedze nie je daleko, zaroven som uz potreboval konecne nejaky bicyklovy vylet, aby som v tej praci uplne nezdegeneroval, a este som sa aj planoval stretnut s nejakymi Slovakmi tak, cez forum na usaboard.sk
Kym som sa rano vymotal, bolo pol desiatej. Sama hmla, oblaky. Dokonca som sa chvylu obaval, ci nebude prsat, ale take tu nebyva. Prilis teplo nebolo. Siel som normalne okolo 30, ked siel nejaky rychlejsi cyklista, tak som sa zavesil. Carlsbad bol hned za nami, nejaki ludia sa uz surfuju. Zvlnena krajina, ocean napravo, horekopceky, dolekopceky, nasleduje mestecko Encinitas. Dost roztahane. Trochu spomalim, nadcha ktoru prechodievam tlaci v hrudi, ked sa tu ozve "Mornin'", a to ma predbieha cyklista. Ujha, tak to idem za nim. Nejaku ma cudnu nohu - od kolena dole, len zeleznu tyc v hrubke motiky a na tom topanku. Normalne siel, v supakoch zo sedla. Tento ma dost tahal (dobra hamba...) kym sa mi nezaplietla retaz do sajby a musel som zosadnut. Dalej nasleduju mestecka Solana Bech a Del Mar. Vseky su si dost podobne a najviac ma zaraza ze rovnake scerenie sa tu casto opakuju. Ako sa konci mesto, ide dolekopec az skoro na hladinu mora, tu je taka mala nizinka, obycajne za cestou na druhej strane nejaka mlaka, jazierko, este dalej zelecnicna trat, idete dalej a nasleduje horekopec, a ten kopec je pri plazi kolmo zrezany asi bagrami. Presne tak, takto to tu je.
Nasleduje vacsi stupak, toto by mal byt posledny. Predbieha ma viacero cyklistov. Mna tlaci na pase fotak, kondicka rokov mladych je tatam, takze spomalujem na 15stku. Hore na kopceku to zacina byt zaujimave. Stromy, zavlazovana krajina, teda trava, po pravej strane golfove ihrisko, po lavej za cestou kadejake vyskumne centra, pred kazdym je na travniku tabula ze o co ide, napr. Digital Gene Tecgnology. Zabacam doprava, idem okolo nejakych budov spadajucich do University of San Diego a za odbockou na autobusovej lavicke si davam oddych. Fotky, pitie, nove tielko, mapa.
Pokracujem dlhym dolekopcom, takym malym udolim kde je len cesta. Stale je zamraceno, modru oblohu nevidiet. Dostavam sa do oblasi La Jolla, kopec domcekov, celkom pekne prostredie. Aha, kryt na fotak nemam. Vracat sa mi uz nechce, idem dalej. Sem tam kukam do mapy. Po Grand Avenue som chcel ist na vychod, ked tu zbadam v bocnej ulicke vodu. Tak idem tam.
Ocitol som sa pred peknou zatokou, lodicky, kupanie, pobrezne hotely, kopec na horizonte. Krasa. Fotky. Ide o Mission bay. Trocha sa tu pomotam po mostoch, nakoniec na smer Misson Beach, kde sidlia Slovaci. San Diego Bay, centrum a ostatne casti necham na inokedy. Medzicasom zistujem se moja super sportova flasa, ktoru pouzivam na bicykel uz 4 roky doziva - zacina pretekat. V obchodiku som kupil colu, hodim ju do stojana a rozmyslam co s mojou oblubenou flasou. V potravinach v Carlsbade mali podobnu, lenze farbu vrchnaciku zlu. Tak som si moj vrchnacik odlozil a americka flasa z Marylandu ukoncila svoj stvorrocny zivot v San Diegu, smetiak na konci West Mission Bay Drive, pri kolotococh.
Tu uz vykuklo slnko a razom zacalo hojne pripekat. Na Missiom beach je velmi pekne, čeknite fotky k tomuto výletu. Volám na číslo Slovákom, ale internet v piatok nečítali, nevedeli ze prídem, tak su niekde v meste na ceste do kniznice. Takze tak.
Na plazi ma odfotil jeden stary ujko, ktory mi nakoniec este aj postrazil veci, kym som sa oplavil. Voda dost kosata, ale dobre osviezenie po 60 kilometroch. Potom som sa predsa vybral do Hostelu, ktory je tu hned vedla, ale zo Slovakov tam bola len jedna, prava Tatranka, ale nemala vobec cas, lebo robila. Dufam ze sa uz nabuduce lepsie dohodneme a hodime nejaku rec co a ako.
Poobzeral som sa na plazi, presiel bicyklom okolo, naplnil zaludok, namastil kolena a podho naspet. Ved uz je pol stvrtej. Smaziace slnko sposobovalo, ze krajina ktorou idem sa zda byt pekna, krajsia, ale z tvare sa rynie pot. Spominam si na moje umenie z minuleho roka, ked som bludil po Viedni rovnamkymi chodnickami ako predtym, a teraz bez map pohodlne nachadzam cestu späť. Musim si vyšlapať cestu hore po Torrey Pines Road, je dosť horko. Potešilo ma preveľmi, ze kryt na objektív som našiel na pôvodnom mieste. Pokračujem v ceste naspäť, kde-tu zastavím a spravím záber. Dosť ma na páse ťaží foťák, nabudúce to budem musieť nejako inak premotať. V Solana Beach zastavujem a dopĺňam tekutiny. Kolená sa zavše ozvú, celkovo oslabané, ale inak idú. Posledné kilometre už tak celkovo pomalšie som šiel. Šťastlivo som došiel do Carlsbadu, dal oddych a potom už došiel domov. 110 km, príjemný výlet. Takéto musím robiť pravidelnejšie. Len dať viac pozor na slnko - dosť mi opieklo tvár, ruky i lýtka.



20.7.2002 13:28 - Lukas Kicko slovensko: 20.7.2002 21:28
Tak, opat som trosku dlhsie neprispel, tak dnes je ten spravny den na pisanie... Sobota. Zacnem ale trosku inak. Hm, tak Denver asi nebola uplna spravna volba co sa tyka roboty. Cely tyzden beham a pytam sa ci ma nezamestnaju. Pomalicky klesaju naroky na pracu, placu … Doteraz som stastie nemal. Skoro som pracoval ako kurier na bicykli, tyzden ma natahovali - potom zobrali majitelovho syna, uz dva tyzdne cakam ci ma zoberu za predavaca v liquer store, ale vobec sa tam neponahlaju, chodieval som sa tam pytat kazdy den… Uz som pobehal toho hozne vela. Vymyslam si prax v restauraciach a obchdoch, nespominam, ze som tu do septembra, pre nich som tu na rok… Zevraj pred rokom to tu bolo s robotou super, teraz rozmyslaju o odchode aj ludia, ktori su tu sedem rokov.
Nieco malo zarobim upratovanim banky (hm, neviem ci mi to pomoze na statnice z bankovnictva) a este jednej budovy po veceroch – robotu ktoru by som doma nerobil. Uz sme s Jankou zohrati, zvladame to za 2.5 hodiny, takze to vychadza cez 12 dolarov na hodinu - pokryva mi to vydavky na zivobytie tu a este aj nieco naviac. Ale uz som sa zmieril s tym, ze toho vela nezarobim. Zarobim na naklady na cestu sem, snad mi zostane nieco na cestovanie (planujem tak tyzden, a predbezny prichod by som dal na 7. oktobra, co ty na to marek?). A vytipoval som si 2 veci ktore si chcem priniest, digitalny fotak (uz si nepozeram 3 megapixelove) a Sharp Zaurus, to je handheld do ktoreho som sa zamiloval…J.
Takze taka je moja situacia. V hladani budem pokracovat…
Velke pozitivum su tunajsie vylety do hor. Taky vylet sme absolvovli pred tyzdnom a jeho opis by nemal na tejto stranke chybat. Takze ucastnici – klasika: Martina, Janka a ja + Karolina a Michal – ceski studaci o ktorych som sa uz skor zmienil…
Start bol naplanovany na 6tu hodinu a.m., Cielom boli dve 14tisicovky (feetov!)– Mt. Bierstadt a Mt. Evans. Nakolko sme robili podrobnu fotodokumentaciu a vela veci sme zachytili aj na kamere, budem trosku strucnejsi ako minule. K “zakladnemu taboru” sme sa dostavili nieco okolo osmej hodiny. Pocasie krasne, miestne hory pred nami tiez uzasne. Prvy z dvojice peakov – Mt. Bierstadt bol hned pred nami, vystup na nho trval asi 2 hodinky. Stupanie nebolo prilis strme ale trvale, a nasi ceski spoluputnici pocitili, co je to slapat vo vyske okolo 4tisicov metrov. Prezivali okamihy ako ja pred mesiacom. Riedky vzduch ich nutil castejsie zastavovat – ale ich zaostavanie nebolo nijak dramaticke. Na vrchole sme sa najedli, pozreli krasny vyhlad, vychutnali oddych, a podho hladat cestu dalej. Tam uz amici nepokracovali, z tych hufov ludin na mt. Bierstadtate sme sa odvazili ist dalej hadam len my traja. Zistili sme preco, nasledoval narocny zostup o par sto feetov, ktory nebol narocny ani tak na kondicku ako skor na koncentraciu, kazdy krok musel clovek vazit, napredovali sme pomaly, skoky z balvanu na balvan dodavali adrenalin. V najnizsom bode nasho klesania sme si dali oddych a zaroven zazili pekne nervoznu chvilku: Janke pri manipulacii s kamerou padli z cela okuliare o dobrych 15-20 metrov nizsie. Predviedla horolezecky zostup a vystup bez lana na kolmej stene, s nasimi nervoznymi pokrikmi “kasli na ne!”. Nakoniec vsetko dopadlo dobre, a okuliare je sluzia nadalej…
Dalej nas cakal vystup, ten bol tiez pekne narocny (nechcem strasit doma, ale asi najnarocnejsi z mojej kariery lozica po horach). Janka a Michal boli hlavni hladaci cesty (pathfinderi) a sem tam sme boli vsetci na pochybach (cesty tu nie su znacene – iba sem-tam stoji niekde kopka kamenov – ja som si ich pamatal z filmu blairwitch…) ale nakoniec sme vysli ten stupak na kopec Sowtooth – nejaka slaba 13tisicovka, vsetci pomerne vystaveny, ale mt. Evans sa zdal blizko. Michal s Karolinou sa nakoniec rozhodli nas pockat (vracat sme sa museli znova cez Sow tooth).
Vystup na Mt. Evans sa zdal nekonecny, hrozne umorny, za kazdou vyvyseninou sme si mysleli ze uz sme tam, ratali sme sekundy. Nakoniec o tretej pm sme dorazili hore. Je to prave ten kopec kam vedie najvyssie polozena cesta v USA, takze opat hufy ludi hore, ktori nechapajuc hladeli na tych vycerpanych naobliekanych cudzincov…
Zostup isiel trosku rychlejsie, po dojedeni vsetkych zasob a docerpani sil. No na Sowtoothe nas nikto necakal… Ratali sme s moznostou, ze Michal a Karolina isli napred, ale co ak nebudu pri aute?! No, vaznejsi problem sa stal samotny zostup – po kludnom spade sme sa dostali k sutovisku a nevedeli ako dalej. Presli sme 200 metrov po vrtevnici, aby sme videli ako to vyzera vedla – hm, este horsie, tak sme sa vratili naspat a rozmyslali ako zideme po terene, ktory sa nam svojvolne hybal pod nohami a pri sialene strmom zraze. Cesta sutoviskom trvala takych 45 minut, no nase utrapy sa neskoncili – stal pred nami les (tu sa lesy nijak necistia, tu strom padne, lezi v ceste a hnije) opat ziadna cesta, len sme sa spoliehali na nas zmysel pre orientaciu. Posledna etapa zostupu sla po lukach, to mozno znie fajn, ale ako luky to len vyzeralo z lesa, boli to skor mociare alebo bazoriny, kde sa topanka zabarala do vodou zamocenej zeme. Nakoniec sme pokorili aj tieto posledne prekazky a dosli na parkovisko. Prave zacalo prsat, ale na nase potesenie nas tu cakal Michal s Karolinou – dosli pol hodinku pred nami… Boli uzimeni, tak nas radi videli. Nasa tura sa skoncila nieco po siestej a uz sme na vecer radsej nic neorganizovali, unava nas zmohla velmi rychlo…
Dufam, ze fotky vyjdu pekne, a hned ako sa bude dat tak ich naskenujem a dam na tuto stranku.
Tento tyzden ziaden velky vylet neplanujeme, na dnesny vecer mame pripravenu oslavu Karolininych narodenin, tak asi bude fajn, beriem tam moje cd napalene v den odletu s vyberom perfektnych songov…Uvidime ako sa nam podari zajtra vstat.
Dnes mam este na plane navstivit kniznicu, chcem si zriadit preukaz a pozicat si par knih k teme mojej diplomovky o ktorych v blave nikde netusia. Zo zaciatku som planoval si ich kupit cez amazon, ale to ma uz preslo – jedna stoji tak okolo $50, to je pre mna momentalne dost…
Buduci tyzden sa stahujem od Janky a Martina (pride sem Martinova sestra s manzelom), idem k Branovi a Martinovi, byvaju u znamych – Zbyska a Jiriho. Buduci tyzden ma opat caka hladanie prace – snad budem konecne uspesnejsi…
Tak zatial tolko. Este jedna pikoska, vcera vypukol ohen v Bouldri, to je tak 40 mil od nas. Ale myslim, ze uz je pod kontrolou. Je to zatial najblizsi poziar – ostatne som doteraz velmi nesledoval…



18.7.2002 21:00 - Marek Laco slovensko: 19.7.2002 06:00
Ahoj Mami, pozdravujem ta do Spanielska. Ako dlho tam budes, ako tam je? Hlavne aby si bola doma ked pridem, aby som mohol vyberane jedla jest. Tvoj mail som zachytil az s 40 minutovym oneskorenim, lebo mi Brant vysvetlovat ako funguje ich elektronicky obchod. Ake su vztahy medzi zakaznikmi, firmou, produktami a predajcami, ktori pod svojim menom predavaju na 800webmall. Zaujimave, jeho nacrtok je v galerii.
Roztrzity profesor som aj tu - tradicne som sa z prace zastavil v potravinach, ale nemal som za co nakupit, kedze som uplne vsetky doklady nechal v robote... Takze sa tu teraz pohybujem "nacierno".
Teraz z technickeho súdka. Zas bolo zaujimavo v robote. Programujem jeden vystup, tak som robil kadejake pokusy. Ja som vedel ze to chvilu potrva, kedze tabulka ma 600.000 zaznamov a s kazdym robim 4 porovnania, ale ked sa minutu nic nedialo, zacinal som mat obavy... Tie sa potvrdili, ked som v dalsom okne chcel nacitat zoznam tabuliek. Preglgol som, ked sa rozzvonili 2 telefony. Damon sa potichu nieco pyta Chrisa, ci nieco nerobil, Webmall is down. Dobre za tu prave nebol Brent.
Za chvilku sa to nastastie rozbehlo a Brent sa ma uz len spytal, ci som nerobil nejaky zlozitejsi query.
Je to zaujimave. Do tej tabulky predajov denne pribuda 800 zaznamov, okolo Vianoc az 3000. Stare citlive udaje mazu, ale pri novych su vsade krásne čísla kreditných kariet... s adresami, s dátumami, so všetkým! Trochu som sa v tom poprehŕňal, pred dvoma rokmi nakupoval nejaký Laco z Floridy. Hodil som tam select mesto like Potomac a už vidím známe ulice z pobytu v USA98. V bežný deň majú 10.000 unikatnych hostov. To by som mal asi presmerovat na Kamnapivo ;)
Dneska mravce dosli uz aj na moj stol, musim dat pozor na citacku. Zajtra sa chysta bbq, 2 kolegovia mali narodeniny. V robote je teda veselo a zaujimavo. Ziadni vymleti americania, ale veseli a robiaci ludia.



17.7.2002 21:00 - Marek Laco slovensko: 18.7.2002 06:00
Pocas tyzdna je to tu dost unavne. Vcera som bol rovno z prace zaniest Franka na letisko, domov dojdem o desiatej a to sa uz clovek ani nenazda a uz treba ist spat a rano znova vstavat do prace. Toto je vlastne moj uplne prvy full time job, tak aspon viem ako mi je doma na Slovensku zatial dobre. Aspon ze je v praci obcas veselo. Brent uz stracal nervy - stale prichadzali nove a nove opravy preklepov na hromadny mail co sa mal poslat a on zakazdym musel prerabat skript, bolo uz malo casu - maily treba vhodne poslat a do toho stale zvonily telefony. Takze pri zvoneni boli bezne veci ako udieranie do stola sprevadzane Fak fak fak fak fak faaaaaaaaak a v zapeti zdvihnute sluchadlo a milym hlasom hovori Hello, Brent. V nasej miestnosti sme sa len sulali, casto. Ked dosiel Joseph, tak ho rovno vyhodil "Out out out out out" a to mu len osobne dosiel povedat ze uz ziadne dalsie zmeny nebudu :)
Teraz je tu trocha zaujimavo, ako som siel z nedelnej oslavy prec tak vtedy niekto vykradol Petrovi a Mary dom. Byvaju 20 metrov vedla, a v noci si nechali otvorene dvere dokoran, kym boli tu na oslave. Teraz prisla Mary si vypytat od Pat Johnove cislo, upodozrievaju ho. Pat mu teraz vola, takze je to zaujimave. Inac je teraz chora, bud odomna alebo od Franka, ktory dosiel zo sluzobky uplne chory a na druhy den (vcera) uz siel naspet domov do Las Vegas.



16.7.2002 11:35 - Michal Krmencik slovensko: 16.7.2002 17:35
Napisal by som keby som mal viac casu. Robim minimalne 6 dni do tyzdna aby som mal dake nadcasy takze casu na internet mam strasne malo. V skratke asi tolko, behom poslednych 7dni som 2krat zmenil ubytko z istych dovodov o ktorych porozpravam viac v Blave, kupili sme s kamosmi auto (mazdu mx6) za 350dolarov a dnes s nou ideme na technicku kontrolu tak dufam ze prejde aby sme ju mohli nadalej uzivat. Zivot je hned o dost lahsi ked sa mas na com odviezt. Stale (uz som tu vyse mesiac) sa mi nedari najst si druhy job, dnes mam volno tak sa idem poobzerat po niecom a dufam ze sa podari nieco najst. Pravidelne chodim do elektroniky pozerat notebooky aby som mal aku taku motivaciu, maju tu strasne "dela" a zacinam rozmyslat ci si take nieco nekupit.



15.7.2002 18:06 - Brano Marecek slovensko: 15.7.2002 10:06
Piatok vecer Den14:
Konecne sme doma. Auto nemame , pracu tiez. V penazenke nas vsak hreje cerstvo zarobenych 400$ [ dlho nebude ].

Sobota Den 15:
cez den nic, vecer dorazili s tyzdenneho vyletu nasi spolubydliaci [povodny vlastnici nasho teraz mierne hendikepovaneho auta] Tak sa teda spytali co noveho, tak sme im to povedali =>

Nedela Den 16:
Isli sme sa pozriet na nase auto. Ono tam vsak uz nebolo. Nejaky Zmrdi ho dali odtiahnut, ako sme sa neskor dozvedeli, len 3 hodky potom co sme ho opustili. "Tak to bude drahy" citat

Pondelok Den 17: Bolo. ak ho chceme od svetovo preslavenej odtahovky Atlas Towing ["Zmrdi spinavi ciganski"citat] spet, bude nas to stat 130$ + 60$ +2$za kazdu milu, ak nam ho odtiahnu k mechanikovy[oprava by mala stat dalsich 100$]. Tak sme si isli hladat nejake nove auto. doatali sme sa  ku nejakemu Tiborovi [ Slovak zijuci tu uz nejakych 20 rokov]. 800$ na dalsie auto sme vsak nemali a tak sme sa dohodli s tiborom ze to nase stare vykupime a on ho odtiahne a opravy.130 Atlasu a 150 Tiborovi a vecer sme mali auto. Kolka radost. Tibor nam mozno zozene pracu, ak budeme mat SSN.

Utorok Den 18:
Isli sme si vybavovat SSN, Mato si vsak zabudol doma doklad a tak sa musel vratit[zatial zabudol len ISIC kartu, stratil pas ale ono to bude pokracovat] Tu [lakewood] nam to SSN bez problemov dali, ziadne potvrdenie od zamestnavatela nepotrebovali. Tak sme si plny nadsenia hned vybavili Coloradske ID a utekali hned za Tiborom. s tou pracou to nebolo take iste, nakoniec som robili len ja. Zamestnavatel sa vola Ralph a mam umyvat tiraky [ neskor to boli aj obhorete budovi[tu kyselinu ktorou som to umyval som mal vsade], odpadove miestnosti [ fuj ten smrad ], a na zaver to boli smetiarske auta [ dabl fuj]

Ralph ma sem tam potreboval sem tam nie, takze som toho vela nezarobil. v sobotu som mal ist do prace, ale....

Piatok den 21:
S Michalom a Kajkou sme boli v Costku. Potom mal michal super napad: Kupil Basketbalku. Rezultat: 4 dni som lezal z niecim co  vyzeralo na poriadnu zlomeninu [ opuchnute ako stredny melon a hralo vsetkymi farbami , stupit sa na to nedalo]



14.7.2002 22:45 - Marek Laco slovensko: 15.7.2002 07:45
Je nedela, jedenast hodin vecer a cakam na letisku Ontario na Franka. Po dvoch tyzdnoch sa vracia. Dvojhodinovu cestu sem mi spriemnovali cesko-slovenske pesnicky, mp3 vyhravajuce z notebooku polozenom na vedlajsom sedadle. Nocna jazda je zla predovsetkym tym ze sa horsie orientuje. A to som tadialto 2 tyzdne nesiel. Mal som neprijemny pocit ze som zmeskal exit, nevedel som kde sa presne nachadzam. Tu mi prisiel na pomoc - smrad. Ano! Tieto kraviny zapachaju na ceste tam, takze som zatial na dobrej ceste!
V Patinom dome sa prave konala mensia oslava, z ktorej som o deviatej odchadzal. Pozvala si par ludi z roboty, tento mesiac spravila predajom mobil homes 12 grands. Spravil som par foto - aj so zvukovym komentarom. Prave tento doda fotkam zivot pri prezerani. Na oslave bol aj Peter - 69 rocny Patin srandovny sused. Predstavte si, co som sa deozvedel: ma nove koleno - titanove!!! Moj sen!
Vraj chodil dost biedne, ale vo februari mal operaciu. Zbrusili kosti a nasadili titanovy klb. Normalne pred nami na tom tancoval. Dokonca som si vyskusal kĺbové "vŕzganie". Precízna technika!
Este predtym som stravil 3 hodiny behanim po 2 obchodoch s Pat a prilis som z toho nadseny nebol.
Rano som pomahal trochu s upratovanim, vysavanie tazkym vysavacom a tak. Takze toto bola v obratenom poradi nedela 14.7.2002 - presne mesiac po prichode sem.

STRANA 7 1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12  




www.mlaco.sk    © Marek Laco 1998-2020    mlaco@mlaco.sk