mlaco.sk




Bicyklista na tento deň: Katka
Katka




Chceš dostáva novinky z tejto stránky priamo na svoj e-mail? Stačí zada adresu:







Náhodný vtip:
Očný lekár po vyšetrení: "Ako ste sa sem vôbec dostal?"

ďalší vtip

Vyber si kategóriu:
vseobecné, blondínky, počítače, sexuálne, ženy, škola, alkohol, hlody, múdrosti, zaujímavosti, všetky







Fly!








Dnes je sobota, 28. marca 2020.  Meniny má Soňa

Dennik studentov v USA

On-line zapisky studentov, ktori sa nachadzaju v USA. Zmyslom tejto stranky je ulahcit komunikaciu cestovatelov s domovom a zaroven sprostredkovat zaujimave udalosti a postrehy z Ameriky ostatnym.
Ak si aj ty teraz v Amerike (pripadne inde v zahranici) a mas zaujem o prispievanie, si vitany, posli mail na adresu: usa@mlaco.sk, kde dostanes dalsie info.

Fotogaléria: Matus Laco
Fotogaléria: Marek Laco
Fotogaléria: Lukas Kicko

Eva Krempaska | Tibor Duda | Matus Laco | Patrik Pajan | Vladimir Palcovic | Michal Krmencik | Marek Laco | Brano Marecek | Lukas Kicko | Marek Pivacek | Matus Pikali


STRANA 2 1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12  

28.7.2003 18:45 - Eva Krempaska slovensko: 29.7.2003 00:45




24.7.2003 22:59 - Matus Laco slovensko: 25.7.2003 04:59
Ked hovorim o jedle, mal by som zacat niecim prijemnejsim. Po rozume ma vsak stale mata spomienka na dnesny rozteceny chlieb, ktory som vytahoval z igelitoveho sacka. Americke chleby totiz nikdy netvrdnu, su gumove. Ten moj ostal po obede sam v igelitovom vrecusku a mal cas nasavat stavu z paradajky ktoru som si do sendvicu dal. O piatej ked som dostal hlad, spomenul som si na odlozeny chlebik. Chcel som ho uchopit, ale natiahol sa ako syr, usiel medzi prstami a kvapol naspat do vrecuska ako kusok blata. Zvysna polovica mi ostala v rukach a vdaka riadnemu hladu putovala rovno do ust.
Na rano vacsinou jem volcky s mliekom. Vlocky tu maju siroky vyber a su aj cenovo prisupne. Dnes som mal na ranajky aj kusok pizze, ktoru doniesla spolubyvajuca z roboty. Vacsinou vsak na rano mavam oprazeny chlieb s niecim, bud syrom alebo natierkovym maslom. Raz som mal na ranajky aj prazenicu, fazulu z konzervy, alebo makarony so syrom. Syr je taky prasok ktory sa rozmiesa s miliekom alebo vodou a doda k cestovine.
Varil som si uz aj spagety s vajickom, alebo som do prazenice zamiesal fazulu. Jedno z rychlich jedal je aj do oprazenej alebo podusenej cibule dodat znovu fazulu. Dalej moje kucharske umenie uz nesiaha. Vyhoda byvania s dalsimi ludmi je taka, ze zavse navaria nieco oni a ujde sa aj mne. Tak napriklad z casu na cas uvari Ivan jeho specialitu - meso na cinsky sposob. Nie je to typicka cina kde vam kadejake omacky prebiju chut meda, je to jeho vlastna verzia, kde jemne pikantna prichut vhodne zvyrazni chut mesa. Jeme to s ryzou. Jeden vecer nam hostitel upiekol biftek so opekanymi zemiakmy, vcera zasa uvaril asi 20 vajicok natvrdko z ktorych sa nam tiez uslo. Hostitel byva na hornom poschodi, len sem tam pride dole do kuchyne nieco navarit. Moji spolubyvajuci sa stravuju podobne, i ked preds odlisne. V prvom rade jedia omnoho menej ako ja. Predstavte si, ze im staci jedna myska vlociek na rano. To mne by uz o desiatej znovu zaludok od hladu vykrucalo. Na veceru im taktiez neraz staci len mala porica vlociek, ci zodva opecene chlebiky so syrom. Casto sa mi cuduju, kolko vela toho zjem. Asi nechodia tak casto na bicykli ako ja tak jest tak vela nepotrebuju.



24.7.2003 17:57 - Patrik Pajan slovensko: 25.7.2003 00:57
Caute!
V utorok som urobil zatial najlepsi "deal" za cely cas co som tu. Nic velke, ale potesi. Kupil som 5 bielych kosiel v sekaci (thrift store) po dolaci kazda, takze teraz mam uz 7 kosiel, tak mi uz nikto nebude nadavat ze smrdim z bicykla:) Umyvam sa a sprejujem o 106, amici su strasne fajnovy narod, tipujem ze do dvoch rokov vymru. :))) No ale to samozrejme nebolo vsetko. Okrem toho som sa po dlho zufalom neuspesnom hladani dobrych a cenovo prijatelnych blatnikov (dobre tu nikde nemali a tie co mali boli na prd a drahe) rozhodol kupit si nosic a blatniky si svojpomocne urobit sam. Tak som dosiel do bike-shopu a pytam sa chalana ze ake ma najlacnejsie, lebo samozrejme mi zacal ukazovat tie najdrahsie, tak som mu vysvetlil ze za kus zeleza take prachy nedam. Tak mi ukazal jeden ze 17,99 ale ze nema suciastky. Ked som mu vysvetlil, ze mi uplne stacia dva srouby, ktorymi sa to stiahne okolo sedadlovej tyce, ale 17,99 je moc vela, tak spustil na 13,99, na co som pristal, lebo najlacnejsi dovtedy bolo tazke hovado za 15, toto bol pekne lahky duralovy. No a ked to vysiel so mnou von namontovat a vytiahol som svoje kombinacky Coleman (momentalne zlomene, kedze som s nimi chcel nieco uvolnit a trosku silnejsie som ich stlacil - musim si kupit Leatherman) s krizovym sroubovakom a inymi potrebnymi vecami aby som dal dole svetlo a zamok zo sedadlovej tyce, tak ho to tak dojalo, ze sam od seba povedal ze mi to da za 10! No a dnes som sa stavil v inom bikeshope a take iste tam mali za 25 a vyssie (az do 50), tak to ma potesilo este viac! :) 
Inac dnes tu bol brutalny lejak a kedze sme na urovni mora tak voda nema kam odtekat a hned su tu zaplavy, tak som siel domov miestami po naboje vo vode, dost dobry sport to vodne bicyklovanie, odporucam :)))
Lucim sa s Vami heslom nasich starych mam:
"Co sa na Slovensku naucis, v USA akoby si nasiel!" :)))



23.7.2003 21:33 - Matus Laco slovensko: 24.7.2003 03:33
Nadpis: O nocnej burke a cudujucich sa cernochoch.
Nocnou hodinou ma zobudil strasny lomoz. Blyskanie a hrmenie sprevadzal silny dazd. Ked burka odisla a rachot ustal, zaspal som a zobudil sa az rano. Budik zovonil o pol siedmej, to je cas kedy stavat do prace. Vykukol som z okna a zistil, ze stale prsi. Bude prsat aj ked pojdem do prace? Je to az o taku hodinu, to by mohlo prestat prsat. Jediac vlocky s mliekom stale pozeram von oknom, ale ziadne zlepsienie obloha neprinasa. Stale pada husty dazd. Co sa da robit? Je uz cas odist do prace, aby som neprisiel neskoro. Vytahujem z kosa (na recyklovanie plastov) prazdne igelitove tasky a duomyslene balim moj ruksak. Mam v nom oblecenie do ktoreho sa prezliekam ked pridem do kancelarie. Z kosa som vyhrabal este prazdnu dvojlitrovku a stale sledujuc dazd pobral sa do pivnice k bicyklu.
Vycarovat z dvojlitrovky predny a zadny blatnik si vyziadalo trochu rezbarskeho a viazackeho umenia, ale za desat minut bol uz bicykel vyzbrojeny do dazda. Otvoril som dvre na pivnici, vykukol von a na moje pocudovanie zistil, ze dazd ustal! Vyborne! Treba vyuzit tuto medzeru v oblakoch a rychlo sa vydat na cestu. Balim si este rychlo desiatu a uz tlacim do pedalov uberajuc sa smerom na sever. Sem tam padne na mna kvapka, ale vacsie strosti mi robia mohutne kaluze. Niekedy sa im uz neda vyhnut, a tak, radsej ako sa nebezpecne priblizit k autu, prechadzam cez ne. Blatniky pomahaju, i ked zadny je trochu kratky. Bez neho vsak by som mal chrbat premoceny uz po prvych piatich kilometroch.
O dalsej patalii s na ceste s prace, tentoraz s kolenami vam poviem az ked objasnim spomenutych cudujucich sa cernochov. V druhej praci, vo vymene oleja mam vacsinu spolupracovnikov cernochov. Ked akurat neprichadzali ziadne auta, iba sme sedeli a travili cas rozpravanim. Spytali sa ma, ze aku hudbu pocuvam. Namiesto siahodleho vysvetlovania ma napadla vyborna myslienka. Mal som v ladvinke zo sebou mp3 prehrvac co mi kupil Marek minule v amerike. Tak preco by som im ukazku hned nepustil? Viac ako nad hudbou (ktora sa im mimochodom pacila) vyvalovali oci nad malou krabickou do ktorej sa zapajali sluchatka. Vysvetlil som im, ze je to mp3 player. Vyzerali ako by ho nikdy doterz nevideli, celi boli nadseny a vycudovany.
Co sa tyka kolena, na ceste z prace sa ozvalo. Nebolelo. Len v nom podozrivo nieco trelo, alebo skor ako by sa nieco medzi klbami volne, hore dole suchalo a pohybovalo. Vysledny efekt bolo mravencenie na klbe kolennom, co sa mi vonkoncom nepozdavalo. Prisposobil som teda tejto nemilej skutocnosti rychlost, a domov pokracoval velmi pomaly, iduc na velkych otackach aby som kolena nezatazoval. Tymto sposobom budem musiet jazdit minimalne zopar dni, aby sa mi to nezhorsilo. Uz chapem Mareka ktory ma zalusk na titanove kolena!
Nabuduce napisem nieco o mojich stavovacich navykoch, ale aj o stravovani mojihc spolubyvajucich, o roznych jedlach a sposoboch pripravy jedla.



23.7.2003 16:34 - Eva Krempaska slovensko: 23.7.2003 22:34
Pokusna sprava...



22.7.2003 22:41 - Matus Laco slovensko: 23.7.2003 04:41
Ten kto nebol v amerike, alebo aspon v brazilii, azda ani nepozna co je to vysoka vlhkost vzduhu. Je to nieco co urcite nie je prijemne. Je vam teplo, ale nemozete sa potit lebo pot sa nema kam do tej vlkosti odparovat. Tak sa parite ako dusena zelenina. Dnesny den prisla takato vlhkost spolocne s dazdom. Rano bolo len zamracene, ked som pracoval, volnku prsalo a ked som chcel uz o siestej odist, spustlila sa riadna hrmavica. Blesky metaly a lialo ako z krhly. Nastastie, ako to byva, taketo burky ntrvaju dlho ani tu v amerike a tak som o polhodinu sadol na bicykel a vydal sa na moju skorohodinouvu jazdu domov. Poprchalo len trochu, mokry som mal len chrbat a zadok od zadneho kolesa - nemam na bicykli blatniky. Neviem ci som uz spominal klimatizaciu v mojej robote. Budem ju musiet stiahnut na nizsiu teplotu, lebo sa vratim domov ako kolika. Nielenze mam pocas prace na rukach husiu kozu, dnes ma uz zacali boliet od tej zimy ramena (presnejsie ramenne klby)! Ak sa mi zmesti do ruksaku, beriem si zajtra aj vrchnu bundu aby som tam nacisto nepremrzol.
V robote mame grafika, ktory pouziva macintosche pocitace, ma velky pocitac aj notebook macintoch a pouziva namiesto mysi tablet. Tiez prichadza do roboty s jeho velkym ciernym lenivym psom, ktory tam semtam kade tade po kancelarii pobehuje. Najsmiesnejsie vyzera ked bezi - bezi ako steniatko, ale pritom je uz stary velky a tlsty.
Co sa tyka samotnej prace, tak doteraz tam vacsinou iba opravujem a testujem webstranky. Stava sa, ze niekto sa chce premiestnit na server nasej firmy (robime aj webhosting) a tak treba prepisat vsetky prikazy na spojenie s databazami, teda najprv ich treba najst. Takto som opravoval uz asi tri stranky. Tiez je naplnou mojou testovanie stranok - ci funguju vsetky linky, vsetky funkcie a ci funguje pod roznymi prehliadacmi. Mame tam maly pocitac macintoch, je to taky kompakt ze k monitoru so vstvanym pocitacom sa pripoji klavesnica a mys. Na tom pocitaci skusam spravanie stranok v internetovych prehliadacoch pod macintochom. Sem tam sa vyskytne zaujamvejsia praca, napriklad dnes som musel pisat par selektov pre ziskanie udajov z databaz, ale celkovo som nedostal ziadnu ulohu pri kotrej by som sa naozaj zapotil. Comu odteraz bude mozno rozumiet iba par ludi, je zaujave ze som mal moznost editovat a  rozbehavat stranky fungujuce okrem pod asp aj v perle aj coldfusion! Ale boli to len take okrajove zalezitosti. Vcera ci vlastne dnes rano v noci sa vratil Ivan z koncertu, kam isiel do susedneho mesta na jeho oblubenu kapelu. Zmeskal posledny autobus a tak musel ist v noci asi dve hodiny peso zo stanice k nam 'domov'. Baby tu pokracuju robit v jednej kaviarni a v pizzerii, sem ta donesu z roboty aj nieco pod zub. Dnes vecer som ale necakal na ich navrat a dal si ryzu - mame tu taky hrniec na varenie ryze, da sa tam voda, ryza zapne sa a zachvylu je ryza hotova - takze ju nemusim parzit na panvici ako mi to mami doma pred odchodom ukazovala.



20.7.2003 17:48 - Patrik Pajan slovensko: 21.7.2003 00:48
Tak som tu zas!
No strucne, lebo toho bolo dost.
Batozina mi dosla az dalsi den, ale nastastie mi ju aspon doviezli, lebo inac by som musel cele AirFrance zrusit.
Prvy tyzden som viac menej dovolenkoval (nedobrovolne:), lebo kamarat ma tu vozil po Houstne a ukazoval mi okolie a zoznamoval ma s jeho kamaratmi.
Po 5 dnoch som konecne zacal robit, na moje sklamanie vsak namiesto vytuzeneho casnika som bol buser. Takze moje predstavy o zarobku sa zacali radikalne upravovat smerom dolu. A tym viac ked som zistil, ze vsetky joby ktore tu su uz davno obsadili kamarati z Mexica, takze zohnat tu nieco je naozaj nelahke.
Objavili sa prve investicie - bike mam pozicany od znamych, ale musel som si kupit helmu 16$(vlastne nemusel, ako som zistil, ked som sa ucil na vodicak, ale kamarat tvrdil ze to je povinne, ale nevadi) svetlo 5$+3$baterky, zamok (mam taky ako Matus, zamknem s nim predne aj zadne koleso a dal som zan len 10 bubakov :), prsiplastovy subor 7$(PVC nohavice a bunda, kupil som si M, co mi presne sedelo, ale po tyzdni aj nieco sa mi nohavice roztrhali vo svikoch, tak som si potom kupil XXL, schovam pod to aj ruksak a nohavice sa tak nenatahuju ked bicyklujem). Chcel som kupit blatniky ale nasiel som len jedni v celom Houstone, najvacsie supy ake u nas mozno dostat, umele bez upevnovacich tyciek za 20$, tak som si povedal ze dlabem na to (preto teraz musim nosit ruksak chraneny igelitkou, lebo vsetka voda zo zadneho kolesa strieka priamo nan :) Ale rozmyslam ze kupim nosic dozadu a urobim blatniky z umelych kanistrov na mlieko, ale aj tie nosice tu nie su ziadna slava... vsetci tu totiz jazdia autami a na ostatne dopr. prostriedky dlabu.
Minule som nasiel v strede 3prudovej cesty lezat cyklisticky ruksak (taky len na pitie), plne funkcny, neprederaveny (neviem ako to zvladol) tak som ho zobral, raz sa mozno zide, inak take tu stoja od 30 do 70 dolacov. Okrem toho k zaujimavym sportovym disciplinam patri jazdenie za autobusom, skrati mi to cestu o takych dobrych 5 min, a kluckovanie medzi zdochlinami zrazenych vevericiek, ziab, korytnaciek a inych zvierat, ktore som videl len v atlase a neviem im prist na meno :)
Po dvoch tyzdnoch lopoty a spinavej buserskej roboty som sa po dlhom naliehani na managera konecne prepracoval ku treningu za casnika, co mi zabralo dalsie dva tyzdne, kedy som uz akoze robil casnika, ale tringeld isiel vzdy tomu co ma trenoval. Okrem toho som sa musel naucit vsetky jedla z coho su, dalej vsetky vina, vodky, tequli, rumy, whiskey, piva (ak sa to tak da nazvat:) giny, portske, sherry, brandy... skratka dost, ale medicina ma naucila na horsie veci, takze som trosku zaexceloval a naucil som sa to od A po Z ako som zvyknuty, tak trosku kukali... treba urobit dojem :)
Ako som spominal s druhym jobom to nie je ziadna sranda, vyzera ze budem robit sobotu v noci v Irish pube, a este sa crta par inych veci, o.i. vdaka Matusovmu typu este pred odchodom www.craigslist.com, da sa tam fakt nieco najst, takze odporucam, vdaka Matus!
Na internet vacsinou chodim z public library, trosku som im to tam hackol, lebo nemam preukaz a furt som musel volat staff aby ma nalogovali, tak po par razoch som z ich vytukavania zistil ze prvych osem cisel je vzdy rovnakych a poslednych sest je vlaste cislo, tak tych 8 som si zapisal a potom si raz chlapik nechal lezat pri computri preukaz tak som nenapadne opisal prvy login, a potom som este skusal len tak naslepo a trafil som este dva, takze teraz mam 3 ci 4 loginy, co je velmi prakticke, lebo po 30 min treba menit pocitac aj ked nikto necaka, ale ja nemusim, lebo sa nalogujem ako niekto iny :))) Slovensku zdar! :)
Tak to by snad bolo aj dost, kto sa docital az sem ma moj neskonaly obdiv, neskor napisem viac. Majte sa krasne!
                                PATO



20.7.2003 15:42 - Matus Laco slovensko: 20.7.2003 21:42
Nadpis: Nedelna patalia s nakupovanim. Dnes rano som zacal vyletom do banky, kde som uspene vyskusal moju bankomatovu kartu. Zistil som, ze ich bankomaty vyzeraju ako zo sesdesiatych rokov, a moznze aj su. Obrazovka je ciernobliela a bez grafickych prvkov. Vsetko vyzera ako stary textovy procesor t602 na nasom strom XTcku. Napriek tomu bankomat vydal pozadovanu sumu. Hned vedla som si vlozil na ucet moje paychecky a vydal sa nakupovat. Najprv som sa zastavil v obchode Family Dollar, kde sice mali malo sortimentu, ale to co mali bolo lacne. Napriklad solidne vyzerajuci stredne velky rukasak za $5, dva snikersy za $1 a ine vyhodne ceny. Mlieko a chlieb sa tam vsak kupit nedal. Moja cesta pokracovala domov, kde som si vyhadzal moj velky ruksak za ucelom pouzit ho ako nakupnu tasku. Takto vybaveny som sa vydal do obchodu, ktory mi poradil Ivan. Nachadza sa vedla jeho pracoviska (Valvoline Istant Oil Change, ale ina pobocka) a nesie prozaicky nazov Save a Lot. Za 15 minut som sa uz nachadzal na rozsiahlom parkovisku pred jeho vchodom. Parkovisko je vlastne stara velka, kadejako ponaklanana vyasfaltovana plocha, kde sa pomedzi auta potuluju porozhadzovane nakupne voziky. Teraz mi az tak spinave nepripadalo ako ked som sa tam zastavil prvy krat. Prekvapil ma ale samotny obchod, v ktorom som sa citil ako cierna ovca - ci resp. biela ovca medzi samimy pocernymi. Vsetci nakupujuci boli cernosi, stary, mlady ale hlavne tlsty. Ak niekto vravi o amerike ako o krajine tlstych ludi, tak presne tak to vyzeralo v tomto obchode. Az nato ze vsetci boli cierny ako som spominal. Najprv som sa tam citil trochu neprijemne, ale po par minutach som si na to zvykol a dalej sa nad tym nezamyslal. Bol som zamestatny hladanim pozadovanych tovarov, a udivovanim sa nad naozaj vyhodnymi cenami. Tak napriklad tri konzervy fazule (kt. Marek uz nemoze ani citit) som kupil za 99 centov, cize lacnejsie ako u nas. Aj ine tovary ako vlocky, mlieko, chlieb a ine boli vyrazne lacnejsie ako v potraivnach kde nakupujeme blizko od nasho dmou. Urcite sa tam o tyzden alebo o dva vratim.
Takto som nakupoval az som mal vsetko potrebne, vsetko co som planoval kupit. V kosiku sa nazbierala poriadna kopka jedla, ale stale vyzeral prazdny. Maju tam velke kosiky. Na pokladinici na zaver vyskocila cena $30 dolarov, co som v podstate ocakaval. Vo Vilalge Markete - potravinach blizko naseho domu som platil za mali nakupny kosik, sice plny, vzdy okolo $20 dolarov, takze sa oplatilo. Spominana patalia sa vyskytla, ked som relativne maly objem nakupneho kosiku chcel premiestit do mojho ruksaku, ktory som nosil na chrbe pocas nakupovania. Zachranila ma taska z hypernovy, ktoru som nasiel skrytu v jednom oddeleni ruksaku. Dal som do nej styry balenia chleba a tak ju pripevnil na uz prepchaty ruksak plny potravin. Vyuzil som kazde oddelenie, a rozumne ukladal tovar. Ako som uz vedel z pripravy na vylet v tatrach, najtazsie veci som daval co najblizsie ku chrbu do oblasti vo vyske pliec, ostatne lahsie veci inam. Takto som nemal problem udrzat na bicykli rovnovahu a obratne snim aj napriek bremenu manevrovat. Azda som mohol len dofuknut zadnu dusu, ktora pod niekolko kilogramovym nakupom na mojom chrbte riadne splasla.
Tych par kopcekov ku mne domov som prekonal bez vacsich problemov, aj vdaka vhodnym malym prevodom na bicykli. Su lahsie ako na mojom favorite doma, co sa mi paci lebo tak mozem setrit kolena tym ze ich velmi nenamaham. Doma som cely ruksak povybaloval kade tade po polickach a uz mi ostava iba jest. Najviac sa tesim na fazulu v konzerve v ktorej je oprazena slaninka, alebo na velke balenie platkoveho syra, kde platky nie su balene zvlast - konecne nemusim zahadzovat platove obaly vzdy ked si dam platok syru. A kupil som si aj paradajky a figove kolaciky.
Dnes vecer este pride na navsevu Martin, slovak s ktorym som sa pred tyzdnom stretol, on stale hlada druhu robotu a kedze ju nema, strasne sa nudi a dlho telefonuje ked vola sem, a teraz pride na navstevu.
Skoda len ze nemam fotoaparat, aby som mohol vsetko aj obrazovo ilustrovat. Ak vsetko dobre pojde, mohol by som ho mat uz tento stvrtok.
Jedna z fotografii co som lutoval ze ho ese nemam, bola, ked som videl Ivana ako si sediac pokojne bafka cigaru na terase pred domov, vypustajuc z ust oblaciky tazkeho dymu. Ale aj ine zabery. Napriklad ked nedaleko od domu kde byvame vybehneme cestou na kopec, z jeho vrcholu vidiet v dialke vyskove budovy v centre bostonu a ulica na ktorej stojime vedie priamociaro rovno k nim. Ten kopec, ako vsetko naokolo, je pokryty cestami a domami a obchodmi, na ilustraciu okolia ako to tu vyzera...



19.7.2003 23:46 - Matus Laco slovensko: 20.7.2003 05:46
Co ma, ale aj slovaka s ktorym byvam zaujalo, su sportove ihriska v nasom okoli. Je to subor basketbalovych ihrisiek, hokejoveho/futbaloveho ihriska tenisoveho dvorca a baseballoveho ihriska. Taketo subory sa nachadzaju asi v kazdej stvrti a su zadarmo. Kazdy si tam moze zajst a zahrat sa. Ked sa zvecerie, vsetko osvetluju mohutne reflektory takze da sa hrat do neskoreho vecera. Vzdy ked idem okolo na bicykli, vidim tam ako sa nahanaju cernosi pod basketbalovym kosom. Sam si idem sem tam s Ivanom zahadzat na kos.
Dalsou zaujamavostou je tu zber odpadu. Neseparuju ho az tak prisne ako v Marylande, ale o to teraz nejde. Ked je den kedy chodia smetiery, vynesu sa vsekty nepotrebne veci na chodnik. Tak napriklad mozete vidiet stvrtok pred kazdym domov okrem velkych smetnych kosov vyhodene chladinicky, mikrovlnky, ale aj monitory, pocitace ci funkcne pocitacove tlaciarne! Takto som ziskal aj bicyklovu helmu, ktoru tymto sposobom nasiel vyhodenu David, american ktoreho doucujem Slovencinu.
Dnesny den ma potsila platobna karta, ktora mi konecne po dvoch tyzdnoch prisla postou. Nasiel sa aj list, v ktorom bol pin ku karte. Aby mi kartu nemohol niekto len tak lahko vytiahnut z posty a zneuzit, musel som si ju kratkym telefonatom, kde sa spytali na par osobnych udajov, aktivovat. Vsetko prebehlo bez problemov a tak isto
som si aktivoval aj Internet banking. Budem moct nakupovat online ale aj inak vyuzivat bankove konto. Napriklad na preplatenie sekov ktore dostavam v robote na vyplatu. Mimochodm banky tu maju otvorene dost krepo, vacsinou do stvrtej alebo piatej. Banka ktoru som si vybral ma nastastie otovrenu jednu pobocku aj v nedelu, v jediny den kedy mam volno a teda cas si ist do banky preplatit seky.
Prekvapenim dnes bola aj vecera. Nachystan nam ju chlapik, ktory nam prenajim a izby. Napiekol nam strasne velky biftek, opekane zemiaky, take specialne male mrkvicky na cibule a k tomu daku omacku ktorou ste si to vsetko na taniery poliali. Takato vecera ma veru velmi potesila! Totiz sa mi minuly skro vsekty potraviny a musel by som inak jest iba ciste spagety s cibulkov a este jednou omackou na spagety, ktora mi ostala a ktoru pouzivam do desiatovych chlebikov aby neboli suche, teda ktoru jem tak casto ze mi uz pomaly nechuti...
Za veceru chcel ale odomna a ivana malu sluzbu - pomohly sme mu z garaze vytrepat hore na horne poschodie plny sud piva. Ma ho tam v chladincke, ktoru ma vyhradenu specialne len na tento ucet. Aj nam nacapoval pivo, bol to americky budvaiser. Chutil ako velmi zriedene pivo, ale aspon ze to malo chut piva.
Zajtra mame skoro vsetci den off. Neviem ci som spominal, ale stretol som sa pred dvoma tyzdnami s dvoma inymi slovakmi, ktory tiez prisli do Bostonu. Teraz pride jeden z nich v nedelu poobede na pivo.
Apropo zajtra sa chystam na velky nakup. To znamena ze si pravdepodobne vypracem moj velky ruksak, s ktorym som prisiel, a pouzijem ho ako velku nakupnu tasku. Ivan pozna obchod s nazvom "Save a lot", takze na velkom nakupe tam usetrim mozno aj $5 dolarov.
No uz som pisal vela pre dnes, neskor napisem trochu viac o robote, jednej aj druhej, napriklad manager vo Valvoline Oil Change je vasnivy hrac pocitacovych hier a ine zaujmavosti.



16.7.2003 21:32 - Matus Laco slovensko: 17.7.2003 03:32
V cera som dostal moj prvy defekt v Amerike. Je to sice uz druhy krat, co sa po tomto kontinente prehanam na bicykli, ale ostatne leto sa mi ziaden defekt neprihodil. Tento raz som si to, ako si vypocujete, vsetko bohate vynahradil. Udialo sa to na ceste z prace, nastastie na poslednom kilometri mojej ca. 20km jazdy. Pod kolesom nieco puklo, tak ako ked odide spic. Ani som sa nestacil obzriet na zadne koleso, a uz som citil ako sa mi rafik tvrdo dotyka povrchu vozovky. Neostavalo mi nic ine, iba bicykel s takymto slusdefektom domov dotlacit. Spravil som dobre, ze som si predvidavo kupil pumpu. Neurobil som ale dobre, ze som si nezobral z domu vulkanicke lepidlo na dusu. Ked som zhodil plast a vytiahol z vnutra plasta asi 4cm! dlhy kliniec, zizila na mna z duse riadna diera. Ta sa veru mojimi provizornymi samolepiacimi flekami, ktore som mal zo slovenska, asi nezalepi. Nuz ale vyskusal som to, dal dusu do plasta a zacal fukat. Netrvalo dlho, asi dvadsat stlaceni pumpy a pocusl som sycanie. Nic slavne. Obchody vsetky o takomto case uz zatvorene a zajtra o osmej idem do prace. Vybral som teda dusu, pozriet sa na  nekvalitnu flek a nafukal ju aby som videl ako fici. Ake bolo ale moje prekvapenie, ked som vedla nefuciaceho ! fleku nasiel druhu, o nic mensiu dieru. Ta vznikla ked kliniec perforovar dusu skrz na skrz. Prvy krat som si ju nevsimol. Postupoval som rovnako, dusu riadne vysmirgloval, trasucimi rukami prilozil slabo lepiaci samolepiaci flek, pritlacil a vlozil dusu do plasta. Nafukal a cakal. Po hodine dusa nesplasla co ma velmi potesilo. Rano som pre istotu hned isiel do pivnice pozriet bicykel. A ake bolo moje prekvapenie, ked dusa sfuknuta nebola! Cesta do prace prebehla v poriadku, aj spat.
Ked som odkladal bicykel do pivnice, pocul som zhora vyklepavanie masa. To uz som tusil ze Ivan chysta jeho specialitu, meso pripravene dakym specialnym sposobom, velmi chutnym. Bola to sucast oslavy mojich narodenin. Okrem blahozelani som dostal aj dake sladkosti. Mnam.

STRANA 2 1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12  




www.mlaco.sk  ˇ  © Marek Laco 1998-2020  ˇ  mlaco@mlaco.sk