 |
 |
|
|
|
Ako sa cítite v nových okuliaroch... Výýborne. Odrazu stretávam hŕbu známych s ktorými som sa nevidel už celé roky. ďalší vtip Vyber si kategóriu: vseobecné, blondínky, počítače, sexuálne, ženy, škola, alkohol, hlody, múdrosti, zaujímavosti, všetky
 |
|
|
 |  |  |
|
| STRANA 8 |
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 |
Svoj jedalny listok som rozsiril o polivevku - hotova v konzerve, staci zohriat v mikrovlnke - za $1.50. Popularitu si stabilne udrziavaju frozen buritos, two for 0.89. A postupne sa odhodlavam stale hlbsie medzi tajomne koridory potravinoveho obchodu. Hneva ma tu neplynula premavka na cestach - svetla vobec niesu zosynchronizovane na jednom useku cesty, kde su semafory kazdych 400 m. Uz ma z tej tvrdej spojky boli koleno! Vygehana prevodovka skonci obcas na trojke namiesto jednotky, tak sa potom rozbieham pomalsie :) V robote je dobre, potrochu si tu mozem pomaly robit svoje veci. Strhnute odvody ktore som nemal platit by uz mali byt v poriadku a tie strhnute mi maju prist s dalsou vyplatou. Dosiel mi uz aj pristup na internet banking, tak si to mozem kontrolovat on-line. Ale im to vyzera! Je to sice funkcne, ale to moja bicyklova stranka je 4x krajsia. Velke sans-serif fonty, 3 farby, ovladanie tak na urovni spred 8 rokov. To na slovensku ma urcite kazda banka 100 krat lepsie. Az sa tam bojim vkladat PIN. Ale s ostatnymy strankami je to fajn. Internetove obchody (www.cdw.com, www.amazon.com, www.bestbuy.com...) su dobre. Po hlave mi teraz behaju napady ako prisposobit kamnapivo.sk vyhladavacim masinam. Dobre zuzitkujem comu som sa tu priducil. Az trestuhodne teraz roboty ignorujem. Ako prve som uz rozbehal na apachovi mod_rewrite, takze mozte sa pozriet, uz vyzeraju byt vsetky krcmy ako podadresare. Hehe, a bude toho ovela viac. |
|
Sa to teda dost zmenilo, dostal som totiz SMSku od Lukasovej znamej v USA - Janky. pocula ze mame nejake problemy a nech sa jej ozveme. To sme aj cely stastny spravili. Vecer sme uz mali kde byvat a praca sa crtala tiez.{u chlapaka menom Jano - to si zoberete shit dom v ktorom sa nikomu nechce byvat, partu slovakov a par kusov bielej umelej hmoty roznych tvarov..... a o par hodin mate vilu na pohladanie[a par prasknutych mozolov na rukach]} Stvrtok az sobota Den 6-8: janka sa o nas stara, je poklad, ukazuje nam denver, dava rady co a ako.Okrem toho v priletel v sobotu aj Lukas[ pred jeho vyzdvihnutim sme boli na ture v Rocky Mountains -nadhera]S nasimi ceskymi bratmi sme sa dohodli - mame pojazdne auto Honda Accord s 84 roku.Papiere sice od nej nemame, ale hadam nas polisi nestopnu. Potom by sme totis s Matom isli telefonovat pravnikovi, kazdy opacnou stranou a sviznim tempom, sa rozumie. Nedela Den 9: Liecim vcerajsiu opicu Pondelok az Piatok Den 10 az 14: Praca je super, tempo vrazedne, ruky z oboch stran znicene,placa velmi dobra[10$cisteho na zaciatok] Piatok vsak chalanom dosla robota a tak sme bez prace. Pocas tyzdna sme sem tam chodili na obedy do All you can eat bufetu [cinsky a americky] Tak to ste pani a dami nevideli, obzerstvo najhorsieho druhu. sam sa sebe cudujem ze som potom dokazal este pracovat. Cesto do prace sme dostali defekt. Koleso sme vymenili za dojazdove[ take male hovno]. Mato to pochopil tak, ze dojazdove koleso je na rychli dojazd do ciela a tak sme na dialnici predbiehali vsetkych az pokial nam to koleso neodletelo. Teda ta guma s neho.tak sme sa iskriac doprasili na najblizsiu pumpu.A volali Janke, sa rozumie. Ta nas vyzdvihla, za viezla do prace, dala opravit defekt a po praci zaviezla spet ku autu. Mato ma trosku viac sili ako ostatne gorili v pralese a tak pri zatahovani kolesa strhal 2 sroby a jeden ulomil. Cesta domov trvala peso 2 hodky [prsalo, nahanali nas miestni mladistvi gangstri atd] |
|
Piatok, asi 23.00 MT (mountain time) – pozerame aka ma byt predpoved pocasia, po kabli sa do nasho TV dostavaju najnovsie a najpresnejsie informacie o poveternostnej situacii: sobota, nedela – dazd. Dokonca chybala hodnota pravdepodobnosti zrazok – takze asi 100%. V Colorade dva dni dazd za sebou?! Tak to je nejaka hlupost, to som tu este nevidel, teda co ja, ale ani ostatnym sa to nezdalo, to bude nejaky extrem… Sobota (06-Jul-2002) asi 5.00 am MT. No vstavat treba, aj ked ako posledny z nasho osadenstva. Vyjdem si na balkon, vidim kdesi v dialke blesky. Hm, tak to vyzera paradne… Martin nas este ukludnuje, ze nas to obchadza z vychodu. Janka si prestava byt ista, ci to ma vobec zmysel. Ja som bol nazoru, ze ked uz sa nam podarilo vstat, tak urcite podme. Este som pohladal teplaky, ale nenasiel som ich. Hm, ved ked mam slapat v dazdi, tak mi aj tak velmi nepomozu, tak aspon skontrolujem, ci mam urcite pribaleny prsiplast – zda sa ze ho bude treba – vonku zacalo liat. O stvrt na sest zavolal Mirek. Ten bol stvrty do partie v dnesnej vyprave. Je to Martinov kolega, ktory robi tiez na uniiverzite v labaku, je z Moravy a rad sa k nam pridal. Prijemne nas prekvapil, lebo jeho ten dazd vobec neodradil… Len sa uistoval ci ideme. Ideme – o 5.30 opustame Hale Parkway, na pumpe dotankujeme, zastavime sa pre Mirka, a vyrazame na zapad. Cez Idahoo Springs (Where the gold rush started… znie billboard pri ceste) a este kusok dalej – asi 60 mil. Zisli sme z interstate 70 a podla opisu stiahnuteho z internetu uz to malo byt asi len 3 mile cestou cez lesik. Hm, ta cesta bola ale v hroznom stave, aj vodici offroadov si davali pozor kade isli. My sme isli takmer krokom a aj tak nas to vnutri hadzalo ako zemiaky. Na ceste bolo kopec vymolov, kamenov, jam a vsetkych moznych prekazok. Po mili sme si povedali, ze to nema zmysel, prava predna pneumatika je makka a ktovie aky srob moze povolit. Auto sme odstavili na kraji a zvysok, asi uz len nieco cez 1.5 mile sme presli pesi. Tato cesta nas naozaj zarazila, lebo americania potiahli asvaltku az na vrchol mt. Evansu – kopec kde sme boli vo stvrtok, a tu to bol presne opacny extrem. Medzicasom prestalo prsat a my sme dorazili na startove miesto. Tam uz bolo parkovisko plne – na kopci nebudeme sami. Vsetky okolite kopce boli zahalene v hmle, takze sme nevedeli ani kam slapeme. Vystup sa zacal v slabom stupani, vyzeralo to ako nenarocny turisticky chodnik. Tu uz sme zacali predbiehat prvych amikov, ktori na vystup so sebou zobrali aj rodinnych milacikov – psov, no samo, ze ich pekne ovesali vakmi, aby aj oni nieco niesli. Hm, to som predtym nevidel – tu je to celkom bezne – Pes Hiker (Ovciaky, ratliky, setre – na druhu nezalezi, ma tu smolu – nesie si so sebou zasoby pre pana). Postupne sa stupanie zostrovalo, kazdy z nas miestami bojoval s vyskovou aklimatizaciou – riedky vzduch tu je naozaj citit, no svizne tempo nam ostalo. Sem-tam na sokoval nejaky amik-fanatik, ktory si uz kopec vyslapal a vracal sa z hora – behom! Bolo asi pol desiatej, ked sme konecne dosli k nejakemu znameniu, ze ideme spravne – tabulka Grays Peak vpravo a Torreys Peak vlavo. Hmla pred nami skryvala ciele nasej cesty – obidva kopce sme chceli zvladnut jednym supom – boli od seba vzdialene nieco okolo mile. Cestou sme stretavali kopec ludi, par americaniek sme naucili povedat dobre rano, cau a ahoj. Tieto tri slova si zapamatali celkom rychlo a stale ich opakovali ked sme sa minali. Ked sme dosli na vrchol Grays Peaku, tak sme chvilku ani netusili, ze sme na vrchole. Len americania sediaci na kope a sem-tam sa rozplyvajuca hmla nam dala signal na dlhsiu prestavku. Najedli sme sa, doplnili tekutiny – otvorili pivo, ktorym nas Martin prekvapil – netusili sme ze ho zobral… Nakoniec sa nam naskytol aj velmi pekny pohlad, lebo hmla sa zacala rozplyvat. Po dazdi ani stopy. Zato zima bola poriadna. Martin s Jankou povytahovali rukavice a ciapky. My s Mirkom sme az tak pripraveni neboli. Mne dobre posluzil prsiplast aby ma neprefukalo. Ako som si dal, tak sa amici na mna nejako divne divali a hovorili nieco comu som nerozumel. Ale hlavne ze mi bolo teplejsie. Po chvilke oddychu sme sa teda vydali dalej – tentokrat sme uz nas dalsi ciel – Torreys Peak videli v dialke. Asi po tristvrte hodinke cesty som uz lezal na skale vo vyske 14267feetov a pozeral do slniecka, ktore sam tam vybehlo spoza mrakov. Partia mladych amikov spievala a hrala na trubke. Hm, iny kraj … Po pol hodinke oddychu sme sa pustili dole. Pri zostupe uz nam pekne svietilo slniecko, obloha sa vycistila a nam sa naskytol vynikajuci pohlad na to co sme pred chvilou zdolali – 3500 feetov prevysenia. Zo zakladneho parkoviska sme to mali este asi pol hodinu pokial sme sa dostali k autu. Boli asi 2 hodiny pm. A tura bola za nami. Zbytok dna sme este stravili u Mirka, ktory byva pechodne na 2 tyzdne v dome svojej kolegyne, hm, nevyzeralo to tam vobec zle. Popili sme nejake Flat Tire, a klasicke Stroh’s (– znacky piv). Ja osobne som bol velmi dost zniceny, ked som si o pol jedenastej lihal do postele. Na dalsi tyzden nas zrejme cakaju dalsie dve styririsicovky – Mt. Evans (tentoraz peso) a Mt. Bierstadt (lakavy nazov). Uvidime… |
|
Medzicasom som tu akosi trocha - prechladol. Holt, neni tu tak teplo ako vtedy pri Washingtone DC. Je tu naopak dost chladno, ocean robi svoje. Tam kde robim - vo vnutrozemi, tam je uz viditelne teplejsie. Vraj najteplejsie mesiace su august a september, tak uz aby to tu bolo. Cez zimu tu sneh nebyva (aj preto tu je tak vela starych VW Beatlov) a naposledy prsalo pred 5 mesiacmi. Vsetka voda sa sem inportuje niekde zo severu Californie. Takze teraz sa tu torchu kurirujem mojou Slivovicou (Evkino oblubene liecivo, Bošácka rulez), ktoru Pat stiahla z ponuky na kuchynskom drese a zalozila do prizemnej skrinky medzi iny alkohol. Je to tu pre nich prilis ostre, hahaha. Tiez poskulujem po cesnaku, ktory sa na mna vyskiera z kuchynskej linky. |
|
Veru najprv sme si povedali, ze si dame klasicky picknick niekde v red rocks (to je par takych cervenych skal, nedaleko od mesta - celkom prijemne miestecko na oddych). No ale po tom, co sme prebrowsovali par stranok a vsade bolo velkym Fire BAN in whole state, tak sme to radsej nechali tak, aby sme sa nedostali do jailu. Dalo sa predpokladat, ze ostraha bude zvysena. Tak nakoniec padlo rozhodnutie vyviest sa najvyssie polozenou cestou v amerike na horu, ktora ma cez 4000m - Mt. Evans. Osadenstvo bolo mierne modifikovane: Jedno auto - klasika - Janka, Martin a ja, a v tom druhom bol Brano a nasi novi ceski priatelia - Michal a Karolina. Su to studenti v nasom veku, obidvaja medici, co tu robia na univerzite (tiez cez J1 na prazdniny). Cesta do hor trvala tak hodinku a pol a branova 200 dolarova honda sa drzala na dialniciach naozaj slusne. Sem tam bol nuteny zastat, doplnit olej, ale dopravila ich na miesto urcenia. Na Mt. Evans treba mat preukaz ako do narodnych parkov - rocny stoji 65$, a jednorazovy vstup okolo $10 za auto. Tak pochopitelne, ze sme nespadli z jahody a pod ho sa nasekat do jedneho auta (siesti bolo naozaj akurat:) - branove sme pre istotu nechali dole, tie serpentiny by mu asi neurobili najlepsie. Martin s Jankou maju uz rok tu karticku do narodnych parkov kupenu, takze sme opat nic neplatili. Hore to vyzeralo velmi pekne, aj ked podobny napad ako my malo aj par sto amikov - ktori to povazuju za turistiku. Ale celkom pekne sa to rozptylilo. Vychutnali sme si pekny vyhlad, obzreli miestnu faunu - terenne kozy , a roznych svistov, zvyknutych na pohlady turistov. (Aby som to priblizil, tak to funguje asi tak, ze ide kolona piatich aut, plaziacich sa po kopci, lebo nejaky amik v predu dodrzuje odporucanu rychlost 15mph - na rovnej ceste - a ked nahodou zazrie pri ceste nejake zvieratko, tak si pekne zastavi, otvori dvere - pripadne stiahne okienko a sup, mileho svista si odfoti. Dvere zavrie a je rad ze doma moze ukazovat kde bol a co videl.) Poobede sme si sadli na jedno odocivadlo a vytiahli sme karty. Michal nas naucil novu hru, podobnu nam znamemu faraonovi, ale je tam ovela viac pravidiel a je to aj vacsia sranda, takze sme si ani nevsimli ako nam ten cas ubehol a zrazu bolo sest hodin. Este vam popisem jeden vyborny napad ako chladit napoje: tak najprv sme rozmyslali co spravit, aby sme sa mohli osviezit aj po niekolkych hodinach (to sme nevedeli ze nam v tej vyske nakoniec bude zima) a v prispevku predtym som spominal chladene pivo v nadobe s ladom. Tentokrat sme zobrali z martinovho labaku (ma to asi 5 min. pesi od domu) vrece (fakt vrece) ladu a este aj suchy lad - zmrazene CO2 na -70C. Chyba bola ze sme tam nechali plechovky s pivom prilis dlho, takze to pivo sa zmrazilo na -70C tiez. Neviem ci ste niekedy taku plechovku drzali v ruke, ale ak to drzite dlhsie ako sekundu tak citite ako vas to pali a naozaj aj mate na ruke nieco ako popaleniny. No, skor vsak vadilo, ze to pivo sa za popoludnie nerozmrazilo... A este mala reklama - ked sme tam dali plechovky pepsi, tak tie roztrhlo. Hm, asi nejake shit cans... Takze nabuduce budeme so suchym ladom opatrnejsi. Den sa nam zdal vyderany, takze by bola skoda rozist sa domov - michal a karolina nas pozvali ku sebe. Kupili sme pizzu, zobrali nejake dalsie napoje na obcerstvenie (michal mal pripravenu zlatu tequilu za $16 – to ako pikoska…) a pod ho zahnat celodenny hlad – to myslim tu pizzu, na ich priestrannej terase na streche ich blockhousu. Maju odtial paradny vyhlad na mesto, tak sme si planovali vychutnat pripravovany ohnostroj z downtownu. Urcitu dobu sa tam zdrziavala aj skupinka americkej mladeze, ktori sa akosi nevedeli zabavat. Len stali pri zabradli a kukali kedy zacne ohnostroj… Ani som si s nimi nepochatoval, zobral som im stolicku a spytal sa kedy ma byt ohnostroj. My sme hrali karty, rozpravali rozne zazitky. Je to zaujimave spoznat niekoho noveho, clovek sa dozvie mnoho veci. Aj nasi novi ceski kamarati boli stale viac vyrecnejsi…:) Kedze sa postupne zotmelo, na karty sme uz nevideli, tak tato cinnost odpadla. Po tom, co sme ochutnali uz viac znaciek piva, a na stole bol uz tanierik so supkami od citronu stale plnsi, tak sme postupne prechazali na filozoficke temy. Este dodam, ze nasi americki “kamosi” sa dost okaslali, lebo o pol desiatej bol taky malicky – skromny ohnostroj, takze amici si pomysleli That’s it, a pobrali sa prec. Skutocny ohnostroj bol az po pol noci, a ten bol fakt paradny, skoda, ze sme neboli trosku blizsie… Pre mna dost vyznamna bola chvila, ked sa k nam pridali dve mlade americanky, studentky high school… Odputal som sa od filozofickych debat, ktore sme viedli s Michalom a Martinom, o najomnych vrahoch a pornohercoch – teda vsadepritomna otazka penazi a moralky a pridal som sa k Janke, ktora sa dovtedy sama rozpravala so Stef a Teri. Neviem to odhadnut kolko som sa s nimi rozpraval, ale rozhodne to bol doposial moj najdlhsi rozhovor v anglictine, ktory som tu viedol (urcite trval viac ako pol hodinu). Akosi si uz presne nepamatam o com som sa s nimi cely cas rozpraval (ale jazyk sa mi celkom rozviazal). Viac som sa bavil s Terezou, ktora hovorila ako bola v Anglicku ale neruzumela im tam… Tak som im porozpraval humornu historku, ktora sa mi stala na letisku v NY – pytal som sa takeho pana na cestu (neviem ci to bol kubanec, alebo z kade prisiel, ale bol zamestnanec letiska a prehliadal mi batozinu), ked som hladal Mareka, a akosi mi nerozumel, pricom ani ja jemu, lebo jeho prizvuk bol dost na h…no, takze som mal pocit ze vie toho este menej po anglicky ako ja. Po chvilke rozhovoru sa ma spytal “Which language do you speek?”, tak som myslel ze mu vykolem oko… No, neviem cim to bolo, ale girls tuto moju funny story velmi nepochopili… Mozno, som nenasiel tie spravne slova (trosku sa mi jazyk plietol, to je pravda), ale vcelku sme si dobre rozumeli (aspon ja mam ten subjektivny pocit:) O druhej sme rozhodli, ze je cas tento vecer ukoncit a pobrali sme sa domov. Rano sa kazdemu vstavalo trosku tazsie… Ale mame absolvovany celkom uspesny 4Th July. Zajtra sa chystame na prvu vaznejsiu turu mojho doterajsieho pobytu – 14270 feetov vysoky Grays Peak – deviaty najvacsi kopec v Colorade. Vstavanie mame naplanovane na piatu hodinu, tak sa nam to snad podariii. Dnes vecer ziadna Tequilla!!! |
|
Potom pri programovani galerie som mal pusteny televizor, kde to na CNN cely den rozoberali a rozpitvavali a pritom to vobec nebolo az tak zaujimave. No a este zas spadlo tu niekde male lietadielko, tak to boli udalosti dnesneho spravodajskeho dna. Podvecer sme sli na oslavu Independece Day, do domu rodicov Patinych kolegov z prace. Bolo to v oblasti Vista (ulica Alta Vista Dr.) vzdialenej asi 30 minut, hore na kopcekoch. Na terase sa smazilo bbq a jedlo sa, vnutri sa naberali kadejake pochutiny. Stretol som tu mnozstvo vseliakych ludi a teraz mam dokonaly chaos v tom kto sa ako vola, kde byva a v akom vztahuje s kym je. Musim povedat ze stavnatucky steak bol omnoho lahodnejsi, ako Patin desert v tvare americkej vlajky, ktory tak uzkostlivo pripravovala. Stretol som ju aj asi 30-rocneho Jeffa, ktory tiez programuje v PHP a tak mi ukazal nejake veci a ja som zase propagoval jeden nemenovany pivny portal. Ukoncilo sa to ohnostrojom, pri ktorom som zistil co su to hotpixely. Checknite foto k tejto udalosti. |
|
Vyskusal som aj IR prenos medzi notebukom a camerou. Teraz programujem fotogaleriu, kam budem umiestovat komentovane fotky, zatriedene do kategorii. |
|
Ale dobre je, svoj digitalny fotak - HP PhotoSmart 912 mam uz v rukach. Vsetky sposoby prenosu fotiek funguju. A nie tak ako som zvyknuty z minulosti (stahovanie seriovym kablom po kilobajtoch), tu s tym pracujem ako s normalnym diskom a stahujem vyse megabajt za sekundu. Alebo si to pozeram priamo s ACDSEE z flashkarty a mazem hluposti. Teraz programujem fotogaleriu, kam budem davat nasledujuce foto, aj s komentarmi. Zajtra mame 4. jul, pracovat sa nebude ani v piatok, takze su 4 dni volna. Super! Som pozvany na zajtra na nejaku oslavu. Fotak berem so sebou. Dufam ze nam afganci tentoraz nic nepripravia. |
|
Info bude strucne: Nedela Den1: Let bol fajn,trosku dlhy ale spestresny teplou pozivnou a ... Bailey's Pikoska: Moj spoluletec Mato si zabudol ISIC kartu, takze jeho rodicia bezkali za nami do Wiedne, aby mu ju stihli pred odletom dat. Nakoniec ju vobec nepotreboval[teda nie v lietadle, ked ju vsak chcel pouzit ako doklad na kupu cigariet taj ho v Denveri vysmiali] Nedela Den2{Denver}: Na letisku nas nikto necakal[a mal]. Po dvoch hodinach cakania v cudzej krajine sme sa rozhodli opytat na cestu jedneho deduska - pomohol, zavolali sme nasemu zamestnavatelovi Jacekovi - "jasne , za 30 minut je na letisku" po dvoch hodinkach naozaj prisiel, poliak Jacek a manzelka ceska[podla mna este nedavno profesionalna spolocnica] Tak kratko: pracujeme len pre nich, ak nie, pokuta min. 10 000$[zmluva], ak chceme sami, nie je problem, vybavia SSN, ale treba im zaplatit za 500$ za kazdeho. Odviezli na s na okraj denveru do motela za 53.50$, ze sa rano pre nas zastavia[zmluvu som podpisat odmietol "som unaveny"] Pondelok Den3{Denver okolo polnoci}; Volame agenture, lukasovi .... a rozmyslame co robit. po prebdenej noci sme sa rozhodli ze zdrhneme. 05.00 rano volame taxik a vyrazame do denveru, skusit si vybavit SSM sami. Taxikarovi sa ulutostilo nasich utrapenych tvari a miesto 23$ sme platili len 20$[pritom celu cestu vypinal taxameter] Na SSN sa nam prihovorili Michal a Karolina{studenti mediciny pracujuci tu v labaku tiez na Summer work and Travel. SSN sme nevybavili, ze vraj potrebujeme potvrdenie od zamestnavatele [tetuska je na pecienku, neskorsie sme si to vybavili bez toho, uplne v pohode] Takze sokovany, bez SSN, sa vyberame hladat za pomoci michala a karoliny ubytovanie. Take lahke to nebude, bud zmluva na rok, alebo len dvaja na aprt.[co potom Lukas?], pridadne depozit 500$. Takze sa znova v taxiku dopravime do "najlacnejsieho" hotela v downtowne. 35$ za noc + 12$ za kluc[na jedneho]. Pondelok az Streda Den 3 az 5 : Hladame neuspesne pracu, vyplnujeme desiatky a desietky aplikacii denne[ vtom sme uz pomali profici] , vsade sa vozime taxikom [obrovske vzdialenosti], minaju sa nam peniaze. Bilancia; este 7 dni a dojdu nam peniaze[ bez prace, ubytovania,SSN,penazi] ideme domov |
|
Potom som sa bicykloval po okoli. Podnikam male vyjazdy do neznameho okolia. Po klukatych uliciach v kopcoch sa mozte motat doaleluja. Zvlnena krajima a vsetko popretkane ulicami a domami. Pocasie je prijemne. Ocean to tu chladi, takze je pekne slnecno ale pritom nie horuco, takych 25 stupnov. Rano a vecer byva dost chladnejsie. Vraj o taky mesiac tu uz bude uplne teplo a cele pobrezie zaplavia hufy turistov. Kupat som sa siel tentoraz priamo do Oceanside, na plaz ktoru som spominal vcera. Od domu je vzdialena 5 km. Vsimol som si ze moje spravanie vo vlnach sa podozrivo ponasa na to malych deti, ktore vo vlnach santia podobne. Je tu pekne. |
| STRANA 8 | 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 |
