 |
 |
|
|
|
Do baru vojde kostra: - Pivo a handru! ďalší vtip Vyber si kategóriu: vseobecné, blondínky, počítače, sexuálne, ženy, škola, alkohol, hlody, múdrosti, zaujímavosti, všetky
 |
|
|
 |  |  |
|
| STRANA 5 |
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 |
Paráda, o večeru je teda postarané. Najprv som jedol zeleninový šalát a počúval o Stýviho cestách za mlada po Európe, a potom som sa pustil do šiškababu a grilovaných kukuríc a robil si z ostatných srandu o tom, že slivovicu (ktorej posledné zbytky ochutnali, Bošáckej) začínajú piť u nás deti od 2 rokov a pijeme ju obyčajne z hrnčekov, asi tak galón týždenne. Sprostí američania všetko uveria. Potom rozpravali kadečo, američania dosť otvorene rozprávajú o kadejakých osobných detailoch a normálne o tom vedú diskusie, pre mňa je to nezvyklé. Popil som nejaké tie poháre so suchým červeným, dneska toho asi už veľa nenaprograjem. No a ku koncu už len spomeniem ako som pripitého Steva s atrofiou svalstva do domu odpravadzál a potom pripitú Pat na jej postal ukladal, pricom mi v obyvacke aj na zem spadla. Hehe, ani som netušil, že tieto posledné riadky sa tak ťažko pridavať budú. No, už sa teším na to cestovanie, to tiež asi nebudeme triezvi každý den! |
|
[Nedami aby som hned tu nespravil odbocku - vcera som v King Soopers vymakol akciu na zmrzliny za 99c. Tie co stoja 2.50$ v lepsom pripade su 2 za 4$ boli vcera za 99c + dan! Tak som hned rozmyslal, ci zobrat vsetkych 5 co ostalo v regaly, ale potom som si povedal, ze stacia 2, tak som zvedavy kolko vydrzia, davam im tyzden... este raz pripomeniem, ze objem jednej je 1.89l:] No minuly tyzden priniesol zavaznu novinku - zacal som pracovat v Starbucks Coffee, je to pomerne husta siet kaviarni rozosiata po meste a asi aj po celych statoch. Sposobom organizacie to je nieco ako McDonald's, ze dojdete k pultiku vypytate si co chcete a potom Vam to niekdo pripravy. Takze od stredy som ten niekdo aj ja. Praca nie je nejaka bomba - v ponuke mame kopec kav a inych napojov (z ktorych viem vyslovit asi polovicu a asi stvrtinu aj pripravit.) Velmi dobry je ale pracovny kolektiv je zlozeny z americkej mladeze, z ktorych vacsina studuje alebo planuje studovat a zaraba si na skolu a ostatne. Spoznavam tak ich zvyklosti a naturu. Su velmi veseli a v podstate nie velmi odlisny od mladych inde. Mam ale mierne komunikacne problemy - rozumiem asi polovicu z toho co povedia - a oni zas rozumeju polovicu z toho co chcem povedat ja:). Dufam, ze coskoro urobim nejake foto aby ste mali lepsiu predstavu. Fakt je, ze odtial odchadzam s velmi dobrou naladou. Velmi vesely je napriklad Scott - chalanisko povodne kdesi z Pittsburgu, ktory si zaraba na studium grafickeho designu. Ma tie ich rules dost v pazi, takze napriklad, ked pripravujem espresso, ktore ma prekvapkat najviac za 23 sekund a mne tam naskoci cas 28 a uz uz to idem vyliat, tak ho schyti, vykrikne "Great Job!" (aby to pocul zakaznik pred pultikom), mrkne na mna (co ja sa samozrejme nemozem nesmiat) a so suverennym vykrikom "Enjoy!" ho podava zakaznikovi. Samozrejme zaroven hned lavou rukou timer vynuluje, aby to nevidela superviserka. Zvycajne tam robim od tretej do osmej, niekedy mam volno a niekedy robim aj cez vikend. Je tam naozaj sranda a hoci odtial odchadzam po niekolkych hodinach prace, necitim sa tak. Este spomeniem vcerajsi vylet - bola sobota a vsetci sme mali volny den, tak sme sa znova vybrali do nedalekeho Goldenu. Tentokrat nasim cielom bola vyhliadka nad mestom, kde sa nachadza aj muzeum a hrob Buffala Billa - zrejme vyfabrikovanej legendy (pripomina postavicku zo Simpsonovcov Jeppedaia Springfield). V podstate to bol len taky vylet na odpoludnie - nasadli sme do Hondy (Brano, Michal, Karolina a ja), napato sledovali ci auto kopec vyleze a rozvijali uvahy kolko kontrolka moze svietit pokial ten benzin dojde definitivne. Brano a ja sme tam hore boli uz pred tyzdnom, takze nic nas neprekvapilo a hlavne hore toho ani tak velmi zas nie je - pekny vyhlad, to hej, ale zakratko nam padli do oka stoly v tieni a uz sme aj rozdali karty, spocitali kolko mame jednocentovych minci a podho sa oddat lakadlam maleho hazardu - chvilku sme si zahrali sedmu, potom sme sa zviezli spat domov (teda cestou sme sa zastavili este v sekaci - Branovi padol do oka madrac, nakolko tu stale nemoze najst pohodlie na spanie - a z povodnej ceny 5$ mu ho dali zadara, Karolina si kupila kratasy a ja cierne tricko do Starbucksu) Vecer sme sa este po ceste k nam zastavili v Cub Foods a v uz spominanom King Soopers, kupili nejaku poziven a podho dohrat karty. Takze takto tu travime volne chvile, ktorych teraz stale byva menej a menej. Na zaver este spomeniem, ze sa rozprudili debaty okolo terminov navratu domov a cestovania. Takze predbezne plany vyzeraju na cestovanie Colorado - Utah - Nevada - California - asi 10 dni, prelet zo San Francisca, alebo LA do Washingtonu, kde pozrieme Marekovych vzdialenejsich pribuznych a potom cez NY domov. Odlet z USA planujeme na 10. Oktobra. Snad to ubehne rychlo... |
|
Este mi ostavaju 4 weekendy, potom sa praca konci. Dalsie plany sa pomaly vyjasnuju. Zda sa, ze sa poberiem do Denveru, odkial sa spolu s Lukasom a dalsimi dvoma ludmi vydame na cestovanie po zapadnych zaujimavostiach. Uz sa velmi tesim na tie dni, ked namiesto denneho dochadzania do prace budeme behat po narodnych parkoch! |
|
Doobeda som si kukol povodne v spravach na Markize, prezrel zabery na SME.sk a venoval sa potom praci. Ja som vo firme asi najcastejsi prijemca balikov, poobede dofrcala CompactFlash 256ka. Testoval som ju pokym dosli baterky. Po pracovnej dobe som sa podujal na transfer udajov, kedze rano sa mi to nedarilo a nechal som to tak. Uspesny som nebol ani tentoraz, kabel sa mi nedarilo rozbenut, po internete som hladal a instaloval vsemozne aplikacie. Cas postupoval a uz ma to prestavalo bavit. Pocas hladania na internete a skusania kabla som vyuzival 256 megabajtov novej compactflashkarty a postupne presuval vo varkach udaje z notebooku. Bolo to dost zdlhave, k ktomu pocitac nejako blbol, asi kvoli paralelnemu poouzivaniu toho blbeho softweru na laplink a sucasneho citania udajov z USB citacky. Potom skapali baterky aj na notebooku a co bolo horsie - pevny disk na stolnom pocitaci neustale vrcal a na moje zdesenie som vo Windows Commandery sledoval ako sa mi s ukrutnou pravidelnostou pred ocami zvacsuje volne miesto na disku. A to neprestalo ani po restarte pocitaca. Zaujimave, Norton Antivirus neviem preco sa automaticky uz nespustil. Ááá sakra! Unavený, vystresovaný, deväť hodín večer a ešte nejaký blbý vírus mi tu upratuje harddisk! No, kašlem už dnes na to. Cesta z práce nebola príliš príjemná. Tma, oslňujúce protiidúce autá, špinavé predné sklo, ja bez akéhokoľvek ID, či dolára, či telefónnej karty a k tomu zdochnuté batérky vo fotáku a ešte aj na notebooku. Ok, noha na plyn a nech som už rýchlo v Oceanside. |
|
Doposial suverenne "najzaujimavejsi" zazitok sa odohral pred tyzdnom v nedelu - dal by som mu nadpis:"Ako nas s Branom zastavili policajti, alebo jednou nohou v jaile". Isli sme s Branovym autom do kniznice. Branove auto (kupene napolovicu s Martinom) je Honda Accord z roku 1985, no ja by som jej hadal este trosku viac. Staci povedat, ze Brano nestraca cas zamykanim svojho tatosa... No takze ako si tak ideme ulicou Colfax, Brano ma upozornil ze za nami ide biele auto - vyzera normalne, ale my ich uz mame trosku okuknutych - tajny policajt. Brano spomalil, aby nebodaj neprekrocil rychlost (tachometer samozrejme nefunguje, ale na rychlosti sa tu cloveku vyvinie dalsi zmysel), a presiel do praveho pruhu, aby policajt pekne mohol pokracovat, no ten sa nikam neponahlal a asi taku minutku isiel vedla nas. Pripadalo nam to ako vecnost. Potom to uz islo rychlejsie - biele auto sa zaradilo za nas, zacalo blikat, zahukalo. Tak fajn, Brano zastavil a policajti nam naznacili, nech to posunieme za roh, aby sme nestali na hlavnej ceste. Pekne pomalicky isli za nami, zastavili sme, a Brano zacal hladat svoje doklady. Tak som ho hned svetaskusene upozornil, ze nech nerobi voloviny otvori, okienko a da ruky na volant. Zrazu prislo este jedno policajne auto - uz ozajstny policajt - posila. Hmm, este nieco porozpravam o Branovom aute - chalani nemaju ziadny doklad o tom, ze to auto kupili, lebo bolo povodne jedneho cecha, ktory uz odisiel domov. Kazde auto jazdiace po tychto cestach musi mat poistku, inak ho nezaregistrujete - ta stoji okolo 120$ mesacne. No ano, auto tym padom nie je zaregistrovane. Ma prelepenu nalepku na poznavacej znacke (teda kvazi doklad o registracii), co ale podla mna vidi aj slepy, ze to je odskrabnute z nejakeho ineho auta a prilepene na toto. Takze take bolo status quo, a policajt prichadzal blizsie a blizsie. Prisiel k okienku, povedal nam, ze nas zastavil, lebo mame popraskane predne sklo a ze sa nam prilis dymi z vyfuku. Hmm, fakt novinka. Vypytal si osobne doklady a doklady od auta. Pocul som ako mu Brano vysvetluje, ze ziadne doklady od auta nema, ze my len ideme do kniznice a ze to je auto kamaratovho kamarata a ze sme z Ceskoslovenska. Ja som zatial vysvetloval policajtovi na mojej strane, ze nemam ID, ale mam kopiu pasu a slovensky obciansky preukaz:). No nebolo mi veselo, lebo som aj chcel vystupit, ze mu to vsetko pekne povysvetlujem a ako som tak siahol na klucku, tak cop mi pritlacil dvere a povedal:"Stay in the car!". Takze plan B, ktory nam odporucil nas spolubyvajuci Zbysek pre taketo situacie - odist prec a polisom povedat, ze si idete zavolat pravnikovi, asi tiez nevyjde. Moj policajt bol uz spokojny, ale ten Branov stale nechapal, ze preco nemame ziadne papiere od auta - nakoniec si vypytal kluciky a odisiel si preverit doklady. Brano sa uz zacal lucit s autom, pozeral ake veci by si mal pobrat, ja som len rozmyslal, ze co ked nam povedia, ze ideme s nimi... A nadaval som si, ze preco som sa nechal odhovorit od toho, aby som do kniznice isiel bicyklom. Policajtom preverovanie dokladov trvalo aj 5 minut. Sakramensky dlhych 5 minut. Potom pristupili k nam z obidvoch stran, spytali sa ci pozname, neviemkoho. My ze nie, potom povedali este nejake dalsie meno, to mi tiez nieco hovorilo, ale nebol som si isty kam ho mam v tejto situacii zaradit - Cechmanek. Hmm, jasnee, poznaaame. Aj Cechmanka aj Haska, potom nam vysvetlili ze jeden z nich (policajtov) s nimi hral v Buffale. (To si to pekne dopracoval - chcel som mu povedat, ale nechal som to). Ze inak je vsetko okej, nech si dame spravit tune-up motora (no uz to vidis karle, ked auto stalo 200$:) a ze mozme ist. Aj kluciky nam vratili. Z tejto udalosti sme sa este dlho spamatovavali... Na dalsi den som isiel s Jankou a znova nas zastavili policajti - presli sme na oranzovo-cervenu (teda tesne...:) ale im vadilo, ze nam nesvieti svetlo. Ani doklady nechceli, len nech si to dame opravit. Ale bol som podstatne kludnejsi (ich auto je zaregistrovane a poistene...) |
|
So zatajenym dychom som cital Lukasov opis pivovaru. O mestecku Golden v Colorade som totizto pred par tyzdnami pozeral dokument na Discovery alebo History channel a teda som sa dozvedel co to o pive Coors. Wow a Lukas s Branom tam rovno boli! Aka to milostivost osudu. Lukas, to jednoducho chce pivny uvodnik! Ano s nasim pivom by som Coors Light moc neporovnaval, ale na bezne pitie pocas dna je myslim celkom fajn. Tak ked chcete si zachovat cistu hlavu a pritom pit vela tekutin, tak lepsie ako tieto tu sladke shity. Ti Americania si ich dokonca miesaju! Vo fastfoode zaplatite pitie a sami si ho capujete a oni si niektori doradu miesaju do pohara Cola, Sprite, Pepsi, 7Up, Dr peepper a este nieco, uplne vazne! |
|
Frankovo auto ako tak funguje, ale hovorim vam - je pobosorovane. Neverim mu ani trochu. Vo dverach huci vzduch, fuka v rychlosti dovnutra. Volant ma volu, kolesa teraz nejako divne podskakovali. Odkedy je opravene, da sa zapnut aj radio. Ale "funguje" tak ze dost casto (niekolko krat za jazdu) pride k nejakemu skratu, hlavne pri nerovnostiach, ze zacne uplne hlasno pistat, ze to treba rychlo vypnut a dufat ze o 5 minut ho to prejde. Kazde zachvevy motora vyvolavaju vo mne obavy a na pamati mam ze Frank spominal ze auto bude potrebovat opravu spojky. Dohodli sme sa, ze ak sa spojka u mna posere, rozdelime si cenu oboch oprav. Zatial platim celu prvu opravu ja - prispevok za pouzivanie jeho auta pocas leta. Dni celkom rychlo ubiehaju. V praci som uz zacal robit na "Repsysteme", teda informacnom systeme pre reprezentantov firmy, ktori maju na starosti jednotlive (nielen) televizne stanice, ich objednavky reklamnych spotov na stvrtrocnych kazetach a sprostredkovane predaje produktov. Vyzera to celkom typicky: povodny system je uz zastaraly, pomalý, velmi neobratnym sposobom naprogramovany v archaickom cgi-based prostredi s neprehladnym zdrojovym kodom v jazyku Tame, bez ziadnej dokumentacie, autor uz vo fime davno nepracuje, databaza ma kopec redundancii, dlhe cudzie kluce, nepouzivane dáta, neprehladna... Systém používajú rôznym spôsobom rôzni ľudia a niektoré dáta má Scott prepojené so "svojím malým svetom" v jeho Foxpro databázach. Teraz pomaly analyzujem pôvodný systém. Posnazim sa aby novy Repsystem bol na urovni. Celkom ma to baví, presne tieto veci nám na prednáškach mnohokrat popisoval profesor Russev počas minulých 2 semestrov. |
|
Inac v sobotu som nasiel super obchod - The Good Guys, podtitulok Audio/Video Experts. Tu majú dosť vela vecí z oblasti môjho záujmu. Teraz v nedelu som zas navstivil Oceanside visitors center, kupil dost vela map a stretol starsich turistov z Hamburgu. Ani by mi nenapadlo ze mi nemcina bude niekedy robit tolke problemy a budem do nej miesat anglicke slovicka :) V piatok ma Brent dost inspiroval s jeho fotakom, ktory robi panoramaticke 360 zabery a v sobotu som dost hladat software a cracky nan. Budu 360ky!!! |
|
Pre mna je novinkou Number One, ze som si vo stvrtok kupil po dlhsej uvahe bicykel. Teda ta uvaha nemohla byt ani taka dlha, nakolko mnozstvo penazi ktore som bol ochotny a schopny do bicykla investovat bolo ohranicene. Vacsina bicyklov tu v obchodoch sa pohybuje na urovni 700-1000 dolarov, nie je problem najst bike za 1998$, takze si treba davat pozor na desatinnu ciarku. Moje preferencie boli: trekingovy bike (take tu naozaj bolo treba hladat – bud su tu horske alebo cestne) a odpruzena predna vydla, ktoru tu ma 90% bicyklov. Nakoniec som nasiel toho mojho favorita: Fuji Supreme za 219.99$ (pozlacneni o 80$), prehadzovacka Shimano 101 asi nebude spicka vo svojej triede, ale zatial slape fajn. Snad coskoro budu k dispozicii aj fotky na tejto stranke. Este budem musiet porozmyslat nad transportom domov, ale to este nie je najpalcivejsia tema… Piatok nebol nicim vynimocny, napada ma len kupa dvanastich plechoviek Budweiseru, co sa ale neukazalo ako dobry deal, hlavne kvoli tej chuti. Dnes – sobota – sme si naplanovali vychadzku znova do malebneho Goldenu. To mestecko mi velmi imponuje – lezi uprostred pekneho udolia. Nachadza sa tu hrob Buffala Billa a pivovar Coors, stvrty najvacsi v amerike a prvy co do mnozstva vyrobeneho piva na jednom mieste. Prave tento bol cielom dnesnej cesty (povodne sme mali naplanovany aj vystup na nedaleky kopec, ale zmenil sa plan). Pivovar ponuka bezplatnu prehliadku spojenu s ochutnavkou produktov. Poducili sme sa co-to o procese vyroby piva a po 40 minutach prehliadky podho, vrhli sme sa na ochutnavku. (Aha, este som nespomenul ucastnikov – Brano, Martin, Michal a Karolina a ja). V podstate capovali styri druhy piva: Prve – nespomeniem si na nazov – bolo vyrabane podla nejakej belgickej receptury – nefiltrovali ho, nepasterizovali a pouzivali na vyrobu psenicu. Bolo celkom fajn, lebo malo plnsiu chut ako klasicke americke piva a bolo matne. Druhe sme kostovali nejake irske cervene pivo (inak ma to fakt stve, ze si nepamatam tie nazvy, ale snad ich nabuduce doplnim:) chut tohto bola tiez celkom dobra, dokonca sme sa zhodli, ze je este lepsie ako predosle. Mozno vela zavazilo, ze piva boli capovane. Chalani mi hovoria, ze to prve sa volalo Belgian White a druhe Red Irish Ki-neviemco. Inak piva capovali do takych mensich poharov (jeden mohol mat tak 2.5 deci a pripominali nase pohare doma, co mame z ikei). Dalsie bolo v poradi Coors Light, nakolko ale americke piva nie su nic moc a tie light su na tom este horsie, tak sme radsej plynulo presli na Coors Original. Ten tiez nebol zly, ale tie predosle nam smakovali viac. Este teda nieco k marketingu: tak 70% predaneho objemu tvori prave Coors Light (amikom asi chutia vodove piva), 70% predaneho piva je v plechovkach, 20% vo flaskach a 10% je v sudoch (kegoch). Zaujimavostou a novinkou pre mna bolo, ze do piva pridavaju ryzu. No, ale naspat ku ochutnavke: Nakolko na stene za vycapom sa vynimala tabula: ze dakujeme, ze dodrziavate limit 3 vzorky “per observation”, tak sme uz akosi vklzi do povedomia vycapnikov. Po dalsie pivo sme poslali uz Brana, ten sice okostoval nejaky druh, ale radsej pil dr. pepper. Dokonca sme si ochutnali aj nealkoholicke pivo, ci ho vedia lepsie robit ako u nas, ale neprekvapilo nas nicim. Hnusna “vona” a chut sa nedala porovnat, tak ostalo nedopite. Na zahryznutie sme si kupovali kesu oriesky, ale miesto obeda to nestacilo, takze sme uz aj citili, ze mame pomalicky dost. Posledne pivo som si prelial do poharika od pepsi a podho hladat auto. Brano mal namierene do cinskej restauracie, ale cestou sme ho znacne znepokojovali nasimi (teda hlavne mojimi:) poznamkami na sposob jeho jazdy, tak sa nakoniec na dalsie hladanie vykaslal. Zamietli sme aj planovanu vychadzku na kopec oproti pivovaru, nakolko sa zhorsovalo pocasie a zacalo prsat. Musim povedat, ze vychadzku do pivovaru sme si najviac uzili Michal a ja, aj ked Martin si tiez pochvaloval, no v Branovi a v Karoline sa vynoril neskor akysi pocit zodpovednosti za nas ostatnych… No, co, sme rozhodnuti si to niekedy zopakovat. O tyzden??:) Cestou domov sme kupili v akcii 5 pizz za 10$ a kralovsky sme sa najedli. Asi hodinu sme sa nedokazali hybat, tak sme len kukali telku a potom prisiel na rad basketbal. Hned pri nasom dome je ihrisko, kde su obycajne mexikanci, ale tentoraz nie. Dvaja na dvoch – Brano s Martinom a Michal a ja. Ukazalo sa, ze som to uz par rockov nehral, tak mozno aj kvoli tomu sme prehrali (aj kvoli Branovmu odusevnenemu braneniu – podla mna za hranicami pravidiel). Rozhoruceni sme sa vrhli do bazenu. Nic nam nemohlo urobit lepsie… Cas postupil a uz bolo osem… Takze tak nam ubehol dnesny den… Zajtra planujeme dopoludnia oddych, asi si nieco vyperiem a pojdem do kniznice pridat na stranku tento prispevok a odoslat nejake maily. Mozno si poziciame par DVDeciek a kukneme si ich… |
|
Dnesny den vsak bol tiez OK. Auto posluchalo, narodeniny mala zase jedna starsia kolegina, tak bola zas zadara pizza a kura a aj torta pre vsetkych. Asi som tu pred mesiacom rozbehol digitalnu maniu, lebo odvtedy kupili Olympus 4040 na narodeniny DeeDee a teraz dalsi digitalny fotak - Olympus 380 dostala Arlene. Behom dneska okrem toho prisli 2 veci, ktorym som sa potesil. Na Kamnapivo zavital Googlebot (uz som ho dlho ocakaval a denne prehladaval logy) a postar po necakane kratkych 3 dnoch doniesol balik so super obsahom. |
| STRANA 5 | 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 |
