 |
 |
|
|
|
Ide muž po džungli a stretne tlupu domorodcov. A povie si: - Tak teraz som v riti. Vtom sa z neba ozve hlas: - Zober ten kameň vedľa teba a hoď ho do náčelníka! Muž neváha, zoberie kameň, hodí do náčelníka a zabije ho. A z neba sa ozve: - Tak teraz si už fakt v riti! ďalší vtip Vyber si kategóriu: vseobecné, blondínky, počítače, sexuálne, ženy, škola, alkohol, hlody, múdrosti, zaujímavosti, všetky
 |
|
|
 |  |  |
|
| STRANA 6 |
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 |
V praci, kam som dosiel o dvanastej ma uz Frank (kt. uz mimochodom dlhsi cas pracuje z domu v Las Vegas, teda sa stal externistom) cez messenger AOL (kt. sa tu vo firme intenzivne vyuziva), navigoval do opravovne tu blizko v Murriete, kde nieco uz to tomto aute vedia. Pri tom mojom vysvetlovani opravar Walt dost divne pozeral, Damon mi v tom vobec nepomahal, ale auto zobral. O stvrtej este nebolo, vyzeralo to ze z prace pojdem bez auta... ale po telefonate o piatej sme uz sli pre auto. Neposlusna suciastka, riadiaca chod motora bola vymenena ($160), celkovo oprava za $270. S Frankom by sme to mali dat napole. Pááni, tá cesta domov bola nádhera, super pocit! Motor uz vobec nehaproval, uz som nebol tava. Zastavil som sa aj tradicne pre potraviny, u Jackovi_in-the-box nechal svoju vec a hladko dosiel do Oceanside. |
|
Inac problemy s autom sa mi uz zacinaju tu. Nie je to ziadna sranda. Ja nieviem ci to spojka vynechava, alebo valce vypadavaju, ale motor uplne skace. Pri rozjazdoch som jak zaciatocnyk, kazda cervena je pre mna postrahom, lebo sa uz nemusim rozbehnut. Skace to ako koza, dufam ze neostanem niekde vysiet. Adrenalinovy sport. Tie polievky z 0.99 shopu sa ukazuju a nie celkom spravna volba. Su to poriadne sracky, az ma to prekvapuje. Na Slovensku mas aspon nejaku zaruku ze ked to kupis tak sa to da zjest. Ale tu - to by som uz rovno mohol predavat vodu z mlaky v konzerve. Vcera taka jedna mala dokonca napis Family Choice (!!!), malo to mat prichut beefu, ale hovorim, Pedigree Pal, zradlo pre psov musi byt lepsie. To sa uz fakt nedalo, ostro to pachlo a bolo ako kyselina na umyvanie dlazky, fuj, skoncilo v umyvadle. Dnes som myslel ze paradajkova polievka sa pokazit neda, ale houby. Naozaj to tak chuti, kolko to stoji (99 centov). |
|
Tak ja len tak prispievam – dnes bol klasicky den, az na to ze som co to pofotil, snad tie fotky z Branovho fotaku budu pouzitelne. A snad vdaka Marekovi coskoro pribudnu na tuto stranku. Zavital som aj (ako skoro kazdy den) do kniznice. Okrem toho ze znova browsujem v miestnosti vyhradenej na “Wordprocessing” a sedim asi meter od osoby ktora to tu kontroluje, tak dnes som dostal knizku ktoru som si objednal pred tyzdnom v pondelok, ta pani trosku hladala, ale nakoniec nasla. LUKUS KOCKO hlasi velky papierik prilozeny k nej. A ze nejsu blbi… (Vcera mi jedna pani v restauracii povedala – ked som jej priniesol pohar vody, ktory davame kazdemu hostovi ked ho usadim – ze ci viem, ze je to zakazane podavat vodu ak si o nu host nepoziada, lebo ze v denveri su water restrictions… Hm som sa na nu pozrel ci to mysli vazne. Myslela… je to smutne, ale niektori su tu fakt divni) Inak na tych fotkach co som tejkol dnes, budete moct vidiet ako to tu vsetko schne… Tak zatial tolko. Caute |
|
cujte, s tou cestou autom naspet to este uplne nevzdavajte. To je lacnejsie ako letiet. Ti 2 slovaci co tu boli, tak tych vysla cesta len na 42 dolarov. Auto drive away ti daju zadara a ty len ides. Takto by som si to v nejakom Vane predstavoval, aj batozinu aj cajgel, cajgle. Potom v septembri budeme mudrejsi, vsetko je otvorene, ale tak koncom augusta by sme sa mali zhodnut na spolocnom odlete - zarezerovat si letenku. Mna domov skola netaha to nie, akurat za kamaratkou sa ponahlam, ale hadam to nejako to cestovanie vyzdrim, tak nieco vymyslime. Koncim pracu oficialne 15.9. Tak nejake tie prve dni oktobrove... No este jedna vec -- velmi by sa patrilo zastavit sa mi pri Washingtone DC - navstivit stryka, u ktorych som bol s bratom v r. 98. Toto je pre mna dost prvorade. Asi by sme tam aj mohli prespat. Vy by ste zase mohli vidiet W.DC. Toto zastavenie by bolo pre mna o nieco komplikovanejsie, kedze mam bicykel, keby sme nesli autom ale inak. Ale prinajhorsom by sa dal poslat postou / alebo po nejakom inom slovakovi z L.A ci S.D. a potom by sme mohli chodit uplne hocijako vlakmi, autobusmi, lietadlami... Koncom septembra by sme si to tu v Californii mali pobehat, uz sa moc tesim. No, na vase foto som zvedavy, tak to nejako spojazdnite. Co to ma CF alebo Smartmedia karty, alebo nic? Lebo ja mam PCMCIA kartu, kt. cita CF karty, ale da sa kupit aj na SM karty. A dokonca maju aj disketu 3.5 palca, co cita SM karty. Alebo nejaka redukcia seriovy port - usb? No neviem. Alebo fotak dones do kniznice a tam by mal byt usb port. Na win2000 neni treba ziadny dodatocny sw instalovat. Ja zatial dorobim http uploadovanie do fotogalerie, lebo ftp davat nechcem. Teraz pozeram super film ako jeden vrah skapal na ctcku a teraz zije v pocitacoch a vo vsetkom co je na elektrine a zabija ludi, hlavne z jedneho addressbooku. Je to super spravene ako electricke devices zabijaju a pritom je to realisticke a super kamera, spooky, voda, elektrina, aaaa coool. Ale ten film je fakt dobry. Asi idem fotit. |
|
Ked som zistil, ze ale moje dielko je vo formate word a tieto pocitace maju nainstalovany len netscape, tak som sa zasekol od hrozy. Uzivatelske rozhranie je tu zuzene na 4 volby – 3 su na vstup do katalogov kniznice a stvrty je na web. Hm, takze tu toho asi vela nenainstalujem. Vsetky pokusy o otvorenie boli marne. Aj som si vytvoril login na jednu stranku, ktori ponukaju konverziu doc2html cez mail. Tak som sa potesil. Uz som aj vsetko odoslal ocakavajuc mail obsahujuci attachment html, ale tu si citam, ze potrebujem zip na odpakovanie – shit! WinZip tu nie je. Chvilku rozmyslania: na piatom poschodi som videl miestnost pre studentov, ktori si potrebuju pisat prace. Pod ho tam. Zapisal som sa, a najprv som len myslel ze to tu dam do nejakeho plain text formatu a idem sa postavit dole do radu na web, lebo jedine co mozte tu spustit je word. Teda ten tu uz bezi nakopnuty. Nastastie sprosty Microsoft to “domyslel”. Spustil som si z okienka help polozku office on the web a uz sa natahoval Internet Explorer kdesi skryty v utrobach tychto strojov. Dole je limit na pracu 20 minut, a stoja tam stale ludia cakajuci a pozerajuci na hodinky. Tu je limit na pracu 2 hodiny, ak ovsem niekto caka – no necaka tu nikto… Blbe len ze mi vsetci vidia na monitor… Hm, taketo utrapy clovek zaziva ak sa chce dostat na internet… A utrapy este len budu – mam eminentny zaujem rozchodit spolupracu branovho notebooku a jeho fotaku. To ale treba nejako doplnit usb port. Jedine co ma napada je rozsirujuca pcmcia karta, ale neviem ci ju maju a ako to nainstalovat, ked nemam windowsacke cdcko a ten notebook nema cdromku. Hm… Este mala staznost na kniznice. Knizku k mojej diplomovke tu nemaju, tak som si ju dal objednat z University of Northern Colorado, zevraj ju poslali v pondelok. Dnes je nedela a este stale tu nie je… Paraada… No ale za tyy prachy (vsetko je tu zadara). Knizka stoji v obchode takych 60-70$, tak teraz rozmyslam kde si ju zadarmo okopirujem. |
|
Takze teraz pisem vsetky spravy do sveta offline a dufam, ze v kniznici to aj poslem… Posledny tyzden bol celkom zaujimavy, aj ked v obidvoch zmysloch slova: V pondelok ma prvy krat zastavili policajti. To sme sa vracali s Jankou z upratovania z nedalekeho mestecka Golden. Bolo uz asi po desiatej a uz sme sa chceli co naskor dostat domov, ked tu zrazu vidim v spatnom zrkadle nejaku podivnu diskoteku svetiel. Hm, prvy moment som sa Janky spytal, ze co mam robit, ci mam zastavit… No, tak som predsalen spomalil. V hlave mi prebiehali tie pribehy ako americki policajti zle ohodnotia situaciu a kvoli hocijakej hluposti (napr. Ze clovek chce vystupit z auta) nevahaju pouzit nasilie. Tak som poslusne zastavil, otvoril okienko a s rukami na volante pozeral do spatneho zrkadla ako sa ten chlap priblizuje stale blizsie… Pekne pozdravil a vypytal si doklady. To som sa ho spytal ze ci mozem vystupit, podal som mu doklady a vysvetloval, ze mam len medzinardny vodicak. Cop mi zacal vysvetlovat ze som isiel rychlejsie ako bolo treba, s cim som samozrejme nesuhlasil, a k tomu ze nam nesvieti jedno svetlo. To sme mu hned tvrdili, ze to je od dnes. Nemusi vediet, ze uz dva tyzdne riesime tento problem. Nakoniec povedal, ze mi neda ticket, asi zaposobil medzinarodny vodicak (lebo by asi nevedel ako postupovat) tak mi len dal rychlokurz kde sa jazdi ako rychlo, dal mi do ruk vizitku, ze keby som mal nejake otazky, nasadol na motorku a pobral sa prec. V utorok ma policajti zastavili druhykrat. (Janka s Martinom su tu uz nieco vyse roka a s policajtmi do kontaktu neprisli:). Tentokrat to bolo priamo v centre – jedna ulica - 16th Mall Street je ako pesia zona, uprostred nej chodia autobusy – for free. No na kazdej krizovatke je napisane, ze mimo nedele tam cyklisti nemozu. Uz ked som videl na druhej strane policajtku na motorke, tak som tusil, ze asi si ma vsimne. No veru sa aj otocila, dobehla ma a vysvetlila mi, co som uz vedel. Ale inak pohoda, policajtov sa neobavam (teda ak nejdem branovym autom – to by pri zastaveni nemuselo dopadnut najlepsie). Minuly tyzden priniesol este jednu novinku – part time job v jednej restike v centre. Je to mala restauracia, v tej menej frekventovanejsej casti centra. Otvorene maju od siedmej rana do tretej poobedia, takze je to nieco na styl Breakfast&Lunch. Mna tam potrebuju na 3-4 hodinky v case obeda. Takze zarobok ziadna slava, ale aspon nieco. Mojou funkciou je pomahat majitelke - povodne grekyni s obsluhovanim stolov. Okrem nej a mna tam este robi kuchar – pripada mi ako indian (ale niesom si sure), a dishwasher, ale jeho povod si nedovolim odhadnut. Cez den tam nie je velky frmol, len v case obeda sa tam zvykne nahrnut dost ludi. Tak si teraz musim najst este nieco na rano, alebo poobede. Pripadne na soboty alebo nedele. Vcera sme si urobili celkom prijemnu grill party u Michala a Karoliny (ceski priatelia spominani uz skor) na ich vybornej streche. Opekala sa ryba a branove velmi vyhodne kupene maso. Tusim 49c za libru. Zbysek a Jiri – odvcera uz aj moji spolubyvajuci - hovorili ze to je urcite nejaky zrazeny pes, ale napriek tomu sme si dali chutnat. Masko bolo trosku tvrdsie, bar sa aj hodinku prazilo na plamenoch, ale nevadilo to a s kuskom trpezlivosti sa dalo aj krajat. Nakolko sobota bola pre mnohych pracovny den, rozpustili sme to uz kratko po polnoci. Na dnesny den sme si naplanovali cestu do Red Rocks, cervene skaly nedaleko za mestom. Ja osobne som tam uz bol, ale ostatni este nie, takze celkom vhodna destinacia… Plan sa pocas dna trosku zmenil, lebo Branovi koncila robota okolo tretej, a tak sme to cele posunuli, aby sme ho vyzdvihli po ceste. Dopoludnia sme teda isli pozriet Janku do nemocnice (robi tam transport pacientov), ja som si vyzdvihol par veci, ktore som si zabudol u nich, a isli sme potom (Martin a ja) za Michalom a Karolinou, isli sme si zahrat basketbal, okupat sa v bazene, a po ceste sme stihli este aj nakupit. Brana sme vyzdvihli z prace – restauracia kde pracuje pripomina klasicky americky podnik, aky je vidiet v kazdom druhom filme – proste klasika, zaujimavostou je, ze vsetci zamestnanci od majitela az po casnicky (sice vynimkou je americky dishwasher) su cesi. Aj sa to vola tak cesky – Joe’s. Cesta do Red Rocks bola zaujimava, nakolko som tam uz bol, tak som mal pocit, ze teda urcite zabludit nemozme. No aj veru stalo sa. Po dlhsom case a par milach navyse sme dorazili. Cela zaujimavost tohro miesta je v tom, ze tam trci par cervenych bral zo zeme. No snad coskoro budem moct pridat aj par fotiek, lebo jeden vyfoteny film je uz asi vyvolany, a dost sa tesim na fotky – su to od zaciatku co som dosiel do ameriky. A okrem toho Brano si kupil digitalny fotak – za $60 vo WalMarkte (obchode, kde mozte bezdovodne veci do 3 mesiacov vratit). Fotak je myslim za tu cenu good deal, rozlisenie 1280x960 – lenze fotky sa exportuju cez usb port, a tento notebook, pamata len casy seriovych a paralelnych portov, takze snad zozenieme pcmcia kartu, a priblizime Vam okolie kde zijeme. Zajtra je nedela, a plan vyzer tak, ze ja sa asi pojdem prejst do mesta, do kniznice vyzdvihnut knizku k mojej diplomove o ktorej som si pred polrokom hovoril, ze keby sa mi tak dostala do ruk… Tak uvidim. Chcel by som sa aj porozhliadnut po bicykloch, lebo ho budem tu asi potrebovat, a myslim, keby bol nejaky postacujuci, ze by som ho aj odtransportoval aj domov. Uvidime, co miestne obchody ponuknu… Tak teda pre dnes asi tolko, majte sa fajn a nabuduce snad aj s fotkami… |
|
Meksické jedlo bolo fajnove a bolo toho tolko, ze som az nevladal dojest. Naladu zlepsili Margarity, tequila a čapované pivá, čo by som chcel obzvlášť pripomenúť, keďže to boli moje prvé čapované tuná. Ako pil som v živote už aj lepšie, ale ako sa vraví - darovanému pivu na bublinky nepozeraj, takže az také zlé to nebolo. |
|
|
|
S tym odchodom - ja by som nedbal aj o taky tyzden skorej, teda koncom septembra, ale jasne sa mozem prisposobit. Co keby som napr dosiel do Denveru a tam den, dva pobudol? |
|
Kym som sa rano vymotal, bolo pol desiatej. Sama hmla, oblaky. Dokonca som sa chvylu obaval, ci nebude prsat, ale take tu nebyva. Prilis teplo nebolo. Siel som normalne okolo 30, ked siel nejaky rychlejsi cyklista, tak som sa zavesil. Carlsbad bol hned za nami, nejaki ludia sa uz surfuju. Zvlnena krajina, ocean napravo, horekopceky, dolekopceky, nasleduje mestecko Encinitas. Dost roztahane. Trochu spomalim, nadcha ktoru prechodievam tlaci v hrudi, ked sa tu ozve "Mornin'", a to ma predbieha cyklista. Ujha, tak to idem za nim. Nejaku ma cudnu nohu - od kolena dole, len zeleznu tyc v hrubke motiky a na tom topanku. Normalne siel, v supakoch zo sedla. Tento ma dost tahal (dobra hamba...) kym sa mi nezaplietla retaz do sajby a musel som zosadnut. Dalej nasleduju mestecka Solana Bech a Del Mar. Vseky su si dost podobne a najviac ma zaraza ze rovnake scerenie sa tu casto opakuju. Ako sa konci mesto, ide dolekopec az skoro na hladinu mora, tu je taka mala nizinka, obycajne za cestou na druhej strane nejaka mlaka, jazierko, este dalej zelecnicna trat, idete dalej a nasleduje horekopec, a ten kopec je pri plazi kolmo zrezany asi bagrami. Presne tak, takto to tu je. Nasleduje vacsi stupak, toto by mal byt posledny. Predbieha ma viacero cyklistov. Mna tlaci na pase fotak, kondicka rokov mladych je tatam, takze spomalujem na 15stku. Hore na kopceku to zacina byt zaujimave. Stromy, zavlazovana krajina, teda trava, po pravej strane golfove ihrisko, po lavej za cestou kadejake vyskumne centra, pred kazdym je na travniku tabula ze o co ide, napr. Digital Gene Tecgnology. Zabacam doprava, idem okolo nejakych budov spadajucich do University of San Diego a za odbockou na autobusovej lavicke si davam oddych. Fotky, pitie, nove tielko, mapa. Pokracujem dlhym dolekopcom, takym malym udolim kde je len cesta. Stale je zamraceno, modru oblohu nevidiet. Dostavam sa do oblasi La Jolla, kopec domcekov, celkom pekne prostredie. Aha, kryt na fotak nemam. Vracat sa mi uz nechce, idem dalej. Sem tam kukam do mapy. Po Grand Avenue som chcel ist na vychod, ked tu zbadam v bocnej ulicke vodu. Tak idem tam. Ocitol som sa pred peknou zatokou, lodicky, kupanie, pobrezne hotely, kopec na horizonte. Krasa. Fotky. Ide o Mission bay. Trocha sa tu pomotam po mostoch, nakoniec na smer Misson Beach, kde sidlia Slovaci. San Diego Bay, centrum a ostatne casti necham na inokedy. Medzicasom zistujem se moja super sportova flasa, ktoru pouzivam na bicykel uz 4 roky doziva - zacina pretekat. V obchodiku som kupil colu, hodim ju do stojana a rozmyslam co s mojou oblubenou flasou. V potravinach v Carlsbade mali podobnu, lenze farbu vrchnaciku zlu. Tak som si moj vrchnacik odlozil a americka flasa z Marylandu ukoncila svoj stvorrocny zivot v San Diegu, smetiak na konci West Mission Bay Drive, pri kolotococh. Tu uz vykuklo slnko a razom zacalo hojne pripekat. Na Missiom beach je velmi pekne, čeknite fotky k tomuto výletu. Volám na číslo Slovákom, ale internet v piatok nečítali, nevedeli ze prídem, tak su niekde v meste na ceste do kniznice. Takze tak. Na plazi ma odfotil jeden stary ujko, ktory mi nakoniec este aj postrazil veci, kym som sa oplavil. Voda dost kosata, ale dobre osviezenie po 60 kilometroch. Potom som sa predsa vybral do Hostelu, ktory je tu hned vedla, ale zo Slovakov tam bola len jedna, prava Tatranka, ale nemala vobec cas, lebo robila. Dufam ze sa uz nabuduce lepsie dohodneme a hodime nejaku rec co a ako. Poobzeral som sa na plazi, presiel bicyklom okolo, naplnil zaludok, namastil kolena a podho naspet. Ved uz je pol stvrtej. Smaziace slnko sposobovalo, ze krajina ktorou idem sa zda byt pekna, krajsia, ale z tvare sa rynie pot. Spominam si na moje umenie z minuleho roka, ked som bludil po Viedni rovnamkymi chodnickami ako predtym, a teraz bez map pohodlne nachadzam cestu späť. Musim si vyšlapať cestu hore po Torrey Pines Road, je dosť horko. Potešilo ma preveľmi, ze kryt na objektív som našiel na pôvodnom mieste. Pokračujem v ceste naspäť, kde-tu zastavím a spravím záber. Dosť ma na páse ťaží foťák, nabudúce to budem musieť nejako inak premotať. V Solana Beach zastavujem a dopĺňam tekutiny. Kolená sa zavše ozvú, celkovo oslabané, ale inak idú. Posledné kilometre už tak celkovo pomalšie som šiel. Šťastlivo som došiel do Carlsbadu, dal oddych a potom už došiel domov. 110 km, príjemný výlet. Takéto musím robiť pravidelnejšie. Len dať viac pozor na slnko - dosť mi opieklo tvár, ruky i lýtka. |
| STRANA 6 | 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 |
