mlaco.sk
USA98 - Letné prázdiny v amerike




Bicyklista na tento deň: Otec
Otec



Náhodný vtip:
Programátori:
"Moja babka má dnes 64 rokov."
"Že gratulujem! Také okrúhle výročie!"

ďalší vtip

Vyber si kategóriu:
vseobecné, blondínky, počítače, sexuálne, ženy, škola, alkohol, hlody, múdrosti, zaujímavosti, všetky










Dnes je sobota, 20. apríla 2024.  Meniny má Marcel


V mladom veku som od basicu prešiel k pascalu. Tu je niečo z toho, čo som v mojom programátorsky naproduktívnejšom období (15-16r) spravil.
Moje programy, hlavne v zdrojovom formáte a knižnice vlastných príkazov.

 

Programy v Pascale

  Programy      Screenshoty      Ja a pascal...      Projekty      Homepage   
{$A+,B-,D+,E+,F+,I+,L-,N-,O+,R-,S-,V+}
{$M 16384,0,655360}
program Pascal;
uses Dos,Crt;
begin
writeln('Pascal');
writeln;
writeln;
writeln('a čo som v ňom spacskal...');
end.
IBM PC/XT 4,77 MHz procesor 8088, 640kb ram, 2x5.25'' fdd, pridany 20MB hdd, cga, 83 klaves, moje prve PC, na ktorom som sa naucil vsetko

  • mlc.zip (44kb)   Slávny ML Commander
    Kvázi súborový manažér na spôsob NC. Funguje spoľahlivo. Pri kopírovaní počíta celkové súbory a odznačuje ich ako volkov! No neskúste to!



  • vgafont.zip (38kb)   VGA font
    Program na editáciu znakových sád pre textové režimi vga grafických kariet. Zopár "fontov" som aj vytvoril.




  • ww2.zip (40kb)   World War 2
    Ovládateľné 2 tanky. Behajú po obrazovke a plynule sa natáčajú. (Naučil som sa ovládať kbd na nízkej úrovni).



  • bicykel.zip (950kb)   Nástroj na prezentáciu výletov Žiaľ nie je to dotiahnuté do konca, ale rozpracoval som to už do slušného štádia. Ide o to, že sa myšou po mapke napr. Slovenska nakreslí trasa a popíše. Potom možno prejdené výlety ľahko prezentovať, s popisom každého dňa, kilometrov, atď. Vyžaduje 1024*768 pri 8 bitových farbách.

  • download_epson.zip (72kb)   EPSON downloader
    Editor a loader znakovych sád pre textový režim 24 ihličkových EPSON tlačiarní.
ML Commander. Suborovy manazer.
VGA font. Program na tvorbu fontov pre textovu obrazovku.
WW2. Dva tanky.
Prezentacia bicyklovych vyletov. Editor a Viewer.
Editor a loader znakovych sád pre textový režim 24 ihličkových EPSON tlačiarní.
  • pas_prgs.zip (98kb)   Moje ostatné menšie hračky a unity:
    Knižnice príkazov a niečo z mojej drobnej produkcie. Malé veci, ktorých tvorba ma uspokojovala, pri ktorých som sa učil a bol som rád že fungujú tak ako som si želal.
    Iba v zdrojových .pas formátoch.
Hodiny. Prvy program, ktory som doslova prerobil z BASICU do pascalu. Bol taky isty a 3x rychlejsi.. Nahodne obdlzniky - akoze mesto. Vytesujem sa z prvej uzitocnej procedury. Klavir. PC Speaker rulez! Autoskola. Cesta za da zuzovat/rozsirovat. Vyhodnocuje score. Pokus o presne napodobnenie digitalnych hodiniek. Casio 871 DB-31. Wow grafika, wow funkcie. Ucim sa precovat s BGI. Donekonecna sa vykreslujuca krivka - podla parametra skosena kruznica. Kocka rotuje v priestore podla pohybu mysou. Siet s volitelnym poctom priecok. 4 rohy sa daju lubovolne premiestnovat, takze vznikaju zaujimave utvary... Na grafiku pre program WW2 (vyssie) som si musel vyvynut pomocny vyvojarsky program. V tomto zase som si kreslil logá. Cervik sa posuva po obrazovke a meni smer podla smerovaj sipky. Sipka sa smeruje za mysou. Vrchol goniometricizmu. V strede je mala ruznica. Jej polobluky plynule menia farbu. 8 spojnic spaja obvod kruznice s krajami obrazovky a plynule sa tocia dookola. Ich stredy spajaju priecky. Vnutry su 2 prekrizene elipsy, plynulo sa meniace. A ceresicka navrchu: Mysou sa posuva stred na lubovolne miesto! Uvodna obrazovka k editoru vyletov. (vyssie) S nostalgiou spominam na casy, ked som zanietene na XTcku programoval v pascale. Už je koniec.



8-bitové časy... Pascal

K Pascalu som sa dostal niekedy začiatkom roka 1995. Dovtedy som holdoval Basicu. S basicom som začal na PMDčku, vtedy som sa naučil programovať, vtedy som sa naučil aj že je ľahké stratiť mnohohodinouvú prácu priebehom sekúnd, ak si unavený človek nedá pri sejvovaní pozor.

S príchodom PC XT som prešiel na Turbobasic, to prostredie bolo vyvinutejšie a komfort pri práci nezrovnateľne lepší. Dalo sa traceovať, sledovať hodnoty, mohol som sa hrať s farbami. Basic bol už pre mňa zrozumiteľný, no keď sa mi dostal do rúk nejaký pas. kód, ničomu som nerozumel. Vôbec som v tom nemal prehľad. Až raz som si vytiahol niečo jednoduché s sledoval, ako sa bude môj TurboPascal 5.0 chovať, keď budem do toho rýpať. Bol som mladý, mal som mnoho času. Venoval som sa tomu a pomaly začali veci dávať zmysel. Začal som písať moje prvotiny. Klávesa F1 mi pri tom bola verným pomocníkom. Definitívne som presadol na pascal, keď sa mi podarilo upraviť jeden bas. program, tak aby sa dal skompilovať v pascale aby sa potom správal tak isto. Kompilácia bola rýchlejšia, výsledný exe súbor menší. No moja tvorčia logika stále na úrovni Basicu.
Potom som spoznal Procedúry a Funkcie, uvedomil som si silu knižníc. Tvoril som programy stále zložitejšie a komplexnejšie, moje unity sa rozširovali. Potom sa ku mne dostal TP7. Páčilo sa mi kontextové farebné zvýrazňovanie príkazov, no na moje XT to bolo priveľa. Preto som naďalej používal tp5, iba v prípade nutnosti sedmičku.

to boli veru zlate casi...

Rýchlosť Xtčka ma obmedzovala hlavne pri väčších dielach, nad 1500 riadkov. Vtedy som začal využívať unity na to, aby nebolo treba stále kompilovať celý program, časť som jednoducho mal v unite. Ale aj tak to bolo veľmi mrzuté čakať celých 55 sekúnd (počítané TPascalom), kým mi Xtčko premlelo všetkých 90kb zdroju z môjmu programu MLC. No napriek tomu som to dokončil, moje zapálenie bolo obrovské. Potvrdzujem teóriu, že 90% úspechu je usilovnosť a ostatných 10% talent. Strávil som s tým neúmerne veľa času. Mám vskutku čudné pocity, keď teraz moje nasvičované 100mhz pentium prelúskne oných 96kb (4300 riadkov) za 0.4 sekundy...

Asi bolo chybou že som sa programovaniu venoval sám, bez príručky, knihy, či inej pomôcky, bez učiteľa, bez nikoho, kto by moju prácu pozrel, zhodnotil, skritizoval a poradil mi. Tak sa stalo, že dynamickým premenným príliš neholdujem a siahnem po nich až keď sa inak skutočne nedá. Objektovému programovaniu som tiež neprepadol, na to som asi už ako samouk prikrátky.

Niečo som ešte spravil, ale programovaniu v pascale sa už nevenujem. Jedine keď potrebujem nejakú šikovnú utilitu na jedno použitie, tak sa s nostalgiou vraciam do známych adresárov, do známeho prostredia.
Od roku 1999 programujem v céčku. Pascal už nepoužívam.

 
 
Projekty             Homepage




www.mlaco.sk  ·  © Marek Laco 1998-2024  ·  mlaco@mlaco.sk