![]() |
![]() |
![]()
![]() ![]()
![]() Hodina zemepisu v maďarskej škole: - Lászlo, pozri na glóbus a povedz mi, čo to je os? - Os..., to je taký veľký, páskovaný much! ďalší vtip Vyber si kategóriu: vseobecné, blondínky, počítače, sexuálne, ženy, škola, alkohol, hlody, múdrosti, zaujímavosti, všetky ![]()
![]() ![]() |
|
![]() |
Deň D: 6.6.1944. Operácia Overlord. Vylodenie spojeneckých vojsk vo francúzskej Normandii.
Môj referát na hodinu dejepisu. Popisuje prípravy a prvý deň tejto najväčšej vojenskej operácie minulého storočia. 03/1997 |
![]() |
[ZIP] 332 kb |
|
|
|
||||||||||||
|
||||||||||||||
![]() |
![]() |
![]() |
![]() Už sa teším, kedy navštívim normandské pobrežie. Fascinuje ma táto historická udalosť a všetky súvislosti okolo nej. Čo by bolo, keby sa nepodarila? Veruže to svet nemal ľahké pred päťdesiatimi rokmi. Posúďte sami. Písal som stručne o prípravách a pozornosť bola upretá na prvý deň vylodenia, dianie potom som v krátkosti zhrnul. Vlastný prejav už išiel do detailov. |
V roku 1942 viac ako 5000 Kanaďanov pristálo pri Dieppe. Tento prístav bol dobre opevnený a ich útok sa skončil neúspechom. Veľa Kanaďanov prišlo o život. Spojenci sa mohli presvedčiť o tom, ako majú Nemci opevnené prístavy. Napriek porážke Kanaďanov táto krvavá predohra invázie Hitlerom otriasla. Presvedčila ho v potrebe dokončiť atlantický val rýchlejšie.
Výstavba bola fanaticky zrýchlená.
Tisíce zotročených pracovníkov drelo vo dne a v noci. Boli položené milióny
ton betónu. Kdekoľvek v Hitlerovej Európe vtedy nebolo možné dostať cement
k inému účelu. Bolo objednané ohromné množstvo ocele. (Dodávka ocele bola
ale pomalá, tak sa inžinieri museli zaobísť čiastočne bez nej na úkor palebnej
sily.) Dopyt po materiáli bol tak veľký, že boli rozobraté časti starej
Maginotovej a Siegfriedovej línie. Koncom roku 1943 pracovalo na vale viac
než pol milióna mužov. Bolo vidieť,
že Hitler sa invázie obáva. Hoci ešte ani zďaleka nebol val dokončený,
stával sa pre spojencov hrozivou skutočnosťou.
Na nemeckom velení sa všeobecne
predpokladalo, že k invázii príde v oblasti Pas-de-Calais, tam bola vzdialenosť
medzi Anglickom a kontinentom najmenšia. Od Pas-de-Calais bola k nemeckým
hraniciam cesta najkratšia, tento fakt tiež napovedal, že spojenci sa pokúsia
vylodiť pravdepodobne tu. Hlavne na tomto mieste boli budované opevnenia
a čakala tam pripravená silná 15. armáda. Spojenci toto miesto často bombardovali.
Nemci ale samozrejme nemohli vedieť kde a kedy príde k útoku, aj keď rozviedka
pracovala naplno a starostlivo sa sledovala
každá rádiová frekvencia.
Dwight D. Eisenhower bol
vrchným veliteľstvom vo Washingtone vymenovaný za veliteľa spojeneckých
inváznych vojsk. Jeho úloha bola: ”Vstúpite na európsky kontinent a spoločne
s ostatnými spojenými národmi podniknete operáciu
namierenú na srdce Nemecka a smerujúcu k zničeniu jeho ozbrojených síl.”
(pozri dokumenty) Mali skoncovať s tyraniou,
ktorá zavliekla svet do najkrvavejšej vojny. Príprava rozsiahlej invázie
bola viac než jeden rok predmetom intenzívneho vojenského plánovania.
Problémy s prípravou základnej koncepcie plánu boli
neuveriteľne zložité. Taká veľká akcia ešte nikdy predtým nebola podniknutá,
bolo málo konkrétnych rozkazov a málo vojenských skúseností. Zato bolo
veľa otázok ako to všetko optimálne zorganizovať.
Plán dostal meno OVERLORD.
Spojenci sa mali vylodiť v Normandii,
na asi 100 kilometrovom úseku od Le Havre po Cherbourg. Americké, kanadské
a anglické jednotky mali pobrežie rozdelené na 5 pláží - Utah, Omaha, Gold,
Juno a Sword. Tu sa mali pokúsiť postupne vytvoriť predmostie na prísun
vojakov a výzbroje, neskôr obsadiť
prístav a vytvoriť novú frontu proti Nemecku. Bol to veľmi presný a zložitý
harmonogram, bolo určené, kto sa kedy kde bude nachádzať a čo ma vykonať.
Keď bol plán na základe vedomostí
o nepriateľovi zostavený, bolo dôležité čo najlepšie určiť deň začatia
invázie, deň D. Začatie operácie vo veľkej miere záviselo od počasia a
iných prírodných faktorov: bolo potrebné aby bol odliv, a to počas celého
dňa. Ďalej musel svietiť mesiac, a ten musel vyjsť neskoro. Aby bolo vidieť
na nepriateľov musí byť dobrá viditeľnosť.
Mal by vanúť len mierny vietor, a to smerom do vnútrozemia. A nakoniec
spojenci potrebovali ešte najmenej 3 pokojné dni, na rýchly prísun vojakov
a materiálu. Do úvahy pripadal 5., 6., alebo 7. jún. Ďalšie čakanie na
vhodné podmienky by znamenalo zníženie
šancí na úspešnú inváziu. Všetky prípravy sa konali v prísnej tajnosti,
vojaci v Anglicku sa pripravovali na vylodenie na anglickom pobreží. Boli
medzi nimi vojaci, ktorým sa podarilo uniknúť
z prístavu Dunken, aj Kanaďania, ktorí prežili útok na prístav Dieppe.
Na psychiku vojakov zle pôsobila skutočnosť,
že nevedeli kedy sa invázia začne. Neostávalo im nič iné, ako iba čakať.
Invázia naplánovaná na 5 jún sa kvôli nepriaznivému počasiu odložila. Po
porade s meteorológmi a podriadenými spravil Eisenhower veľké rozhodnutie
- bol určený konečný termín dňa D: utorok, 6. jún 1944.
Klzáky, ktoré preleteli nemeckou protilietadlovou obranou a pristáli na
určených miestach, donášali muníciu a vozidlá (v priestoroch britskej 6.
výsadkovej divízie pristálo 69 klzákov, z toho 49 na správnom mieste).
Spojenci mali nedostatok vycvičených
pilotov. Často vedľa pilota, na mieste pomocného pilota sedel len obyčajný
výsadkár. V prípadoch, keď sa pilot zranil, ostalo pilotovanie v rukách
neskúseného výsadkára. Našťastie použitý typ klzákov nebol veľmi náročný.
Z rozbitých klzákov, ktoré pristáli,
vystupovali spojeneckí vojaci s cieľom splniť svoje rozkazy. Do rána, boli
obsadené dôležité mosty, iné boli vyhodené do povetria a podarilo sa zneškodniť
niektoré delá a guľometné hniezda. Výsadkári oslobodili 1. francúzske mesto
od Nemcov - Ste. Mére-Eglise. Francúzske
podzemné hnutie zatiaľ prerušilo nemecké vojenské telefónne spojenia.
![]() |
![]() |
|
![]() |
||
![]() |
![]() |
![]() |
Nemci vedeli, že pristáli výsadkári, ale ešte nevedeli o čo ide. Sledovali more, no žiadne lode nevideli. Okrem výsadkárov bola zhodené aj asi tisícka bábok oblečených do vojenských šiat, aby zmiatli Nemcov. Na vyšších stupňoch nemeckého velenia panoval zmätok, váhanie a nerozhodnosť. Dostávali navzájom si protirečiace správy. Nadránom bolo OKW v Nemecku požiadané o uvolnenie posíl. Na základe informácií, ktoré malo velenie k dispozícií nemohlo vedieť, či naozaj ide o niečo dôležité, posily neboli uvolnené. Nemecký vojaci pri stretnutiach s nepriateľom reagovali rýchlo a pohotovo. Tisíce nemeckých vojakov už bolo v pohybe. Nemci veľmi úzkostlivo čakali na svitanie, aby sa ukázalo, o čo ide. Do vojenských štábov sa dostala varovná správa - námorné stanice zachytávali zvuk lodí, veľa lodí.
Okolo 6. hodiny ráno sa lode priblížili na dohľad. Pre Nemcov to bol úžasný pohľad, vidieť na celom obzore od západu po východ tak ohromne veľké loďstvo. Akonáhle sa priblížili na dostrel začala sa streľba. Spojenci boli podporovaní zo vzduchu vyše 10 tisíckami stíhačov a bombardérov. Pobrežné batérie boli neustále bombardované lietadlami a ostreľované salvami z vojenských lodí. Lietadlá bombardovali nemecké pozície, aby vojaci mali ľahšiu prácu. Delá na lodiach boli rozpálené dočervena. Zopár lodí bolo zasiahnutých, niektoré narazili na podmorské míny a potopili sa (Corry).
Vojaci na lodiach, približujúcich
sa k Francúzsku, trpeli od neustáleho kolísania morskou nemocou. Boli celí
zúbožení ešte pred vylodením. S plným výstrojom vážili najmenej 135 kg,
boli nepohybliví a pomalí. Keď prestupovali do člnov, mnohí sa zranili,
alebo utopili. O 630 za
začalo vyloďovanie. Najprv sa vylodili obojživelné tanky s prvými vojakmi,
hneď nato nastúpili ženisti. Tí museli zneškodniť míny a vyhadzovať do
vzduchu železné konštrukcie, aby mohli pristávať vyloďovacie člny s vojakmi
a vozidlami. Prví spojenci pristáli na pobreží. Američania pristávali
na plážach Utah a Omaha, Briti na plážach Gold a Sword a kanaďania na pobreží
Juno.
Iná bola situácia na ostatných plážach. Obzvlášť trpko to vyzeralo na pláži Omaha, ktorá dostala prezývku krvavá Omaha. Táto časť pobrežia bola nepriateľom viac chránená. Špeciálne demolačné ženijné jednotky armády a námorníctva boli nielen široko rozptýlené, ale dorazili oneskorene o rozhodujúce minúty. Ženisti, prezývaní žabí muži, odstraňovali prekážky pod stálou mínometnou paľbou. Zdalo sa, že Nemci venujú ženistom pracujúcim medzi prekážkami zvláštnu pozornosť. Ostrelovači si vybrali za ciel svojej paľby míny na prekážkach. Inokedy zase čakali, kým ženisti pripravia prekážky k odstrelu, a potom ich Nemci vyhodili mínometnou paľbou do vzduchu skôr, než sa ženisti mohli vzdialiť. Keď dorazili prvé vyloďovacie člny, neboli ešte ženisti hotoví. Člny sa hromadili pred prekážkami a vlny ich zmietali sem a tam. Čln za člnom stroskotávali na prekážkach, narážali na podmorské míny a leteli do vzduchu. Iné boli zasiahnuté pobrežnými delami. Do ostatných člnov sa dostávala voda. Vojaci si vodu v člnoch veľmi nevšímali, lebo podľa konštruktérov boli člny nepotopitelné. Akonáhle sa prvý kvôli veľkým vlnám potopil, začali prilbami rýchlo vylievať vodu. Vojaci, ktorí sa dostali do vody, to mali ťažké. Vo vode oblečenie rýchlo oťaželo a ťažká vystroj ťahala vojakov neúprosne pod hladinu. Jednotky mali jasný rozkaz - za každých podmienok sa dostať na pevninu, nemohli zachraňovať svojich kamarátov. Tých, ktorí sa dostali na pobrežie, tam čakala ťažká guľometná paľba. Bezhlavo sa skrývali za skalami a za Rommelovými prekážkami, ktoré boli vyhadzované do vzduchu. Krátery, ktoré tam mali byť po bombardovaní, tam neboli, nemali sa kde ukrývať. Hustou guľometnou paľbou boli pribití k zemi. Všade naokolo vybuchovali granáty.
Až teraz sa zistilo, že
mnohé jednotky pristáli na nesprávnych úsekoch. Po piesku sa váľala ťažká
výzbroj, zásoby, bedničky s muníciou, rozbité rádioprístroje, poľné telefóny,
plynové masky, ženijné nástroje, oceľové
prilby a záchranné pásy. Po pláži boli rozhádzané veľké cievky drôtu, mínohladačky
a rôzne zbrane od polámaných pušiek až po pokazené bazooky. Pokrútené trosky
pristávacích člnov vyčnievali von z vody. Medzi prekážkami ležali prevrátené
buldozéry. Horiace tanky vypúšťali do vzduchu čierny dym.
Do tohto chaosu,
zmätku a smrti na pobreží prúdili vojaci 2. vlny. Museli sa zastaviť. O
pár minút neskôr dorazila 3. vlna - taktiež sa musela zastaviť. Vojaci
ležali jeden vedľa druhého na piesku a kameňoch. Krčili sa za prekážkami,
skrývali sa za telá mŕtvych. Neprieteľské
delá, o ktorých si mysleli, že sú už vyradené, ich pribili k zemi. Boli
zmetení tým, že pristáli na nesprávnych úsekoch,
hlboko nimi otriasla spúšť a smrť okolo nich. Sanitári nevedeli, čo majú
skôr robiť.
Hitler ešte stále spal vo
svojom rekreačnom sídle na Obersalzbergu. Na jeho štábe, o niekoľko sto
metrov ďalej, generálplukovník Alfred Jodl, operačný náčelník OKW, odmietol
uvolniť tankové zálohy, divíziu Panzer Lehr a 12. tankovú divíziu SS na
žiadosť OB West. Jodl si nebol istý, či toto je naozaj invázia.
Dostal správy, že toto môže byť útok k odvráteniu pozornosti, a hlavný
útok bude potom na Pas-de-Calais. ”OB West musí vyvinúť všetko úsilie,
aby útok zlikvidovalo silami, ktoré ma k dispozícií. Nemyslím, že prišiel
čas na uvolnenie záloh OKW. Musíme
počkať, kým sa situácia vyjasní.” Jodlovo rozhodnutie, odpovedalo tomu,
ako by asi rozhodol Hitler. Bol to ďalší príklad chaosu a zmätenosti
vo vedení.
V Paríži, na OB West vyvolalo Jodlovo rozhodnutie zdesenie, a nechceli mu uveriť. Keď namietali, že obe tankové divízie už uviedli do stavu pohotovosti, veliteľ OKW rozzúrene kričal, že tanky musia okamžite zastaviť, nič sa nesmie podnikať, pokým fűhrer nerozhodne. Že vraj k hlavnému vylodeniu aj tak príde na úplne inom mieste.
Na Rommelovom velitelstve vládol určitý optimizmus. Nevedeli zatiaľ o Jodlovom rozhodnutí, mysleli si, že obe záložné tankové divízie sú už na ceste. Bolo známe, že 21. tanková divízia, ktorá sa nachádzala v Normandii sa už presúva k Caen. Všeobecne tu panoval názor, že do konca dňa budú spojenci zatlačení späť do mora. Prišla správa od dôstojníka z pobrežia Omaha. Správu, ktorá hovorila, že nepriateľ sa na kraji mora snaží skryť za prekážkami, demolačné skupiny, ktoré mali odstraňovať prekážky sa vzdali ďalšej práce, vyloďovanie prestalo a na pláži leží značný počet mŕtvych a ranených, zobrali doslova. Takto to ale nevyzeralo na každej pláži. 15. armáda generála Hansa von Salmutha, ktorá bránila oblasť Pas-de-Calais, ponúkla Rommelovmu štábu pomoc. Pomoc bola veľkodušne odmietnutá so slovami: ”Nepotrebujeme ju.”.
V roku 1944 utrpela nemecká Luftwaffe veľké straty. Spojenci dávali dôraz na zničenie nemeckej vzdušnej obrany, potom mali prísť na rad priemyselné centrá a dopravné uzly. K začiatku júna ostalo Nemcom len asi 40% bojaschopných lietadiel. V deň D zaútočili na spojencov len 2 stíhačky FW-190. Ostatné lietadlá boli nedávno predtým odvelené do iných oblastí.
O pol desiatej ráno dostal generál Eisenhower v Anglicku prvé hlásenia. Jednotky sa dostali na breh na všetkých piatich pobrežiach. Operácia Overlord prebiehala celkovo dobre. 933 bola rozhlasom celému svetu oznámená správa: ”Pod vedením generála Eisenhowera začali dnes ráno spojenecké námorné sily za silnej podpory letectva vyloďovať na severnom pobreží Francúzska spojenecké armády.”
Okolo desiatej (9 hodín nemeckého
času) Hitlerov štáb dostal správu, že sú definitívne príznaky, že došlo
k dôležitému vylodeniu. Zobudili Hitlera.
Nasledovala porada. Situácia bola napätá. Na základe neúplných informácií
prišiel Hitler k záveru, že toto nie je hlavná invázia. Z miestnosti odchádzal
so slovami: ”Tak je toto invázia, alebo nie?” Otázka uvolnenia tankových
divízií OKW, ktoré tak nutne potrebovali, sa ani nedostala na program.
Okolo desiatej sa Rommel v Nemecku, 800 km od Normandie,
dozvedel o invázií. Bol ohromený a zdrvený. Nadišiel očakávaný deň, o ktorom
kedysi prehlásil, že bude najdlhším dňom. Okamžite sa vydal na cestu do
svojho štábu.
Vojaci 4. americkej divízie postupovali z pobrežia Utah do vnútrozemia rýchlejšie, než ktokoľvek predpokladal. Dôležité bolo udržať prúd nákladných áut, tankov, polopásových vozidiel a džípov v stálom pohybe. Stretali sa s výsadkármi, ktorí sa dovtedy snažili udržať svoje pozície a spolu s nimi zaistili prvé veľké americké predmostie. Na Omahe to išlo ťažšie, ale pomaly začali postupovať. Po celom pobreží Omaha sa útok dostával zo slepej uličky. Vojaci si začali uvedomovať, že zostať na pobreží znamená istú smrť. Vstávali, a napriek veľkým stratám postupovali dopredu (príloha D).
O 15.40 OKW konečne uvolnilo 12. divíziu SS a divíziu Panzer Lehr. Tanky boli zdržané o viac ako 10 hodín. Bolo to však neskoro, nebola nádej, že by niektorá z nich dorazila do inváznej oblasti ešte v tento rozhodujúce deň. (12. divízia SS dorazila na predmostie ráno 7. júna. Panzer Lehr, silne oslabená útokmi zo vzduchu dorazila až 9. júna.) Nemci vkladali svoju nádej do 21. pancierovej divízie, ktorá sa blížila k spojencom. Tanky museli obísť Caen, spojenci sa zatiaľ stihli opevniť na vyvýšeninách. 21. nemecká tanková divízia bola zničená. Celkovo sa spojencom za 1. deň podarilo vytvoriť podmienky na ďalšie vyloďovanie. Bolo vybudovaných 5 predmostí. Pri pláži Utah siahalo predmostie až 4.5 km do vnútrozemia. Dopoludnia vyzerala situácia američanov na pláži Omaha beznádejne. Neskôr sa vojaci vzchopili a do konca dňa postúpili 1,5 km do vnútrozemia. Len pre porovnanie, za deň D boli straty na pobreží Utah 197 mužov, ale na Omahe až 2500 mužov.
Za 24 hodín dosiahli spojenecké straty celkovo približne odhadom 12 tisíc mužov. Údaje o nemeckých stratách sa rozchádzajú. Odhaduje sa od 4 tisíc po 8 tisíc mužov.
Nenahraditelnú pomoc pri prenikaní spojencov cez nemecké postavenia poskytli bombardéry. Prevláda názor, že bez takej účinnej leteckej pomoci, akú mali spojenci počas invázie, by sa invázia nikdy nebola podarila.
|
V deň D sa uskutočnila najväčšia letecká, výsadková a námorná akcia všetkých čias, ktorá sa navždy zapísala do vojnovej histórie. Zúčastnilo sa nej aj 1465 československých letcov.
V roku 1994, v príležitosti
50 výročia vylodenia, sa konali na pobreží Normandie oslavy. Slovenský
prezident Michal Kováč tam udelil slovenským veteránom, účastníkom operácie
vyznamenania. Nemecký kancelár Helmut
Kohl sa osláv nezúčastnil, pozvanie odmietol.
Marek Laco,
Jar 1997
Jazyková korektúra: Igor Fickuliak KTS SVF, 2002