Pascal
K Pascalu som sa dostal niekedy začiatkom roka 1995. Dovtedy som holdoval Basicu. S basicom som začal na PMDčku, vtedy som sa naučil programovať, vtedy som sa naučil aj že je ľahké stratiť mnohohodinouvú prácu priebehom sekúnd, ak si unavený človek nedá pri sejvovaní pozor.
S príchodom PC XT som prešiel na Turbobasic, to prostredie bolo vyvinutejšie a komfort pri práci nezrovnateľne lepší. Dalo sa traceovať, sledovať hodnoty, mohol som sa hrať s farbami. Basic bol už pre mňa zrozumiteľný, no keď sa mi dostal do rúk nejaký pas. kód, ničomu som nerozumel. Vôbec som v tom nemal prehľad. Až raz som si vytiahol niečo jednoduché s sledoval, ako sa bude môj TurboPascal 5.0 chovať, keď budem do toho rýpať. Bol som mladý, mal som mnoho času. Venoval som sa tomu a pomaly začali veci dávať zmysel. Začal som písať moje prvotiny. Klávesa F1 mi pri tom bola verným pomocníkom. Definitívne som presadol na pascal, keď sa mi podarilo upraviť jeden bas. program, tak aby sa dal skompilovať v pascale aby sa potom správal tak isto. Kompilácia bola rýchlejšia, výsledný exe súbor menší. No moja tvorčia logika stále na úrovni Basicu.
Potom som spoznal Procedúry a Funkcie, uvedomil som si silu knižníc. Tvoril som programy stále zložitejšie a komplexnejšie, moje unity sa rozširovali. Potom sa ku mne dostal TP7. Páčilo sa mi kontextové farebné zvýrazňovanie príkazov, no na moje XT to bolo priveľa. Preto som naďalej používal tp5, iba v prípade nutnosti sedmičku.
Rýchlosť Xtčka ma obmedzovala hlavne pri väčších dielach, nad 1500 riadkov. Vtedy som začal využívať unity na to, aby nebolo treba stále kompilovať celý program, časť som jednoducho mal v unite.
Ale aj tak to bolo veľmi mrzuté čakať celých 55 sekúnd (počítané TPascalom), kým mi Xtčko premlelo všetkých 90kb zdroju z môjmu programu MLC. No napriek tomu som to dokončil, moje zapálenie bolo obrovské. Potvrdzujem teóriu, že 90% úspechu je usilovnosť a ostatných 10% talent. Strávil som s tým neúmerne veľa času.
Mám vskutku čudné pocity, keď teraz moje nasvičované 100mhz pentium prelúskne oných 96kb (4300 riadkov) za 0.4 sekundy...
Asi bolo chybou že som sa programovaniu venoval sám, bez príručky, knihy, či inej pomôcky, bez učiteľa, bez nikoho, kto by moju prácu pozrel, zhodnotil, skritizoval a poradil mi. Tak sa stalo, že dynamickým premenným príliš neholdujem a siahnem po nich až keď sa inak skutočne nedá. Objektovému programovaniu som tiež neprepadol, na to som asi už ako samouk prikrátky.
Niečo som ešte spravil, ale programovaniu v pascale sa už nevenujem. Jedine keď potrebujem nejakú šikovnú utilitu na jedno použitie, tak sa s nostalgiou vraciam do známych adresárov, do známeho prostredia.
Od roku 1999 programujem v céčku. Pascal už nepoužívam.
