 |
 |
|
|
|
- Lietadlo nad Atlantikom stráca výšku, motory vynechávajú, kapitán prikáže vyhodiť všetky batožiny. Na chvíľu to pomôže, ale o chvíľu sa morská hladina opäť nebezpečne blíži. Pasažieri po sebe nervózne pokukujú, niekto sa musí obetovať pre záchranu ostatných. Američan vstane, vypije poslednú whisky v bare, pobozká najprsatejšiu letušku a s výkrikom: - Som Batman! Som Superman! vyskočí. Keď sa výška opäť zníži, vstane Francúz, nie je predsa o nič menší hrdina než Američan. Vypije pohár červeného vína, pobozká na rozlúčku všetky letušky, zvolá: - Viva la France! vyskočí. Zase to na chvíľku pomohlo, ale breh je ešte ďaleko, tak vstane Slovák, vypije všetky zbytky v bare, pobozká všetky ženy v lietadle a s výkrikom: - Nech žije Keňa! vyhodí von černocha. ďalší vtip Vyber si kategóriu: vseobecné, blondínky, počítače, sexuálne, ženy, škola, alkohol, hlody, múdrosti, zaujímavosti, všetky
 |
|
|
|
V mladom veku som od basicu prešiel k pascalu. Tu je niečo z toho, čo som v mojom programátorsky naproduktívnejšom období (15-16r) spravil. Moje programy, hlavne v zdrojovom formáte a knižnice vlastných príkazov. |
|
PascalK Pascalu som sa dostal niekedy začiatkom roka 1995. Dovtedy som holdoval Basicu. S basicom som začal na PMDčku, vtedy som sa naučil programovať, vtedy som sa naučil aj že je ľahké stratiť mnohohodinouvú prácu priebehom sekúnd, ak si unavený človek nedá pri sejvovaní pozor. S príchodom PC XT som prešiel na Turbobasic, to prostredie bolo vyvinutejšie a komfort pri práci nezrovnateľne lepší. Dalo sa traceovať, sledovať hodnoty, mohol som sa hrať s farbami. Basic bol už pre mňa zrozumiteľný, no keď sa mi dostal do rúk nejaký pas. kód, ničomu som nerozumel. Vôbec som v tom nemal prehľad. Až raz som si vytiahol niečo jednoduché s sledoval, ako sa bude môj TurboPascal 5.0 chovať, keď budem do toho rýpať. Bol som mladý, mal som mnoho času. Venoval som sa tomu a pomaly začali veci dávať zmysel. Začal som písať moje prvotiny. Klávesa F1 mi pri tom bola verným pomocníkom. Definitívne som presadol na pascal, keď sa mi podarilo upraviť jeden bas. program, tak aby sa dal skompilovať v pascale aby sa potom správal tak isto. Kompilácia bola rýchlejšia, výsledný exe súbor menší. No moja tvorčia logika stále na úrovni Basicu. Potom som spoznal Procedúry a Funkcie, uvedomil som si silu knižníc. Tvoril som programy stále zložitejšie a komplexnejšie, moje unity sa rozširovali. Potom sa ku mne dostal TP7. Páčilo sa mi kontextové farebné zvýrazňovanie príkazov, no na moje XT to bolo priveľa. Preto som naďalej používal tp5, iba v prípade nutnosti sedmičku.
Asi bolo chybou že som sa programovaniu venoval sám, bez príručky, knihy, či inej pomôcky, bez učiteľa, bez nikoho, kto by moju prácu pozrel, zhodnotil, skritizoval a poradil mi. Tak sa stalo, že dynamickým premenným príliš neholdujem a siahnem po nich až keď sa inak skutočne nedá. Objektovému programovaniu som tiež neprepadol, na to som asi už ako samouk prikrátky. Niečo som ešte spravil, ale programovaniu v pascale sa už nevenujem. Jedine keď potrebujem nejakú šikovnú utilitu na jedno použitie, tak sa s nostalgiou vraciam do známych adresárov, do známeho prostredia. Od roku 1999 programujem v céčku. Pascal už nepoužívam. |
