Referát na cvičenie z Manažmentu. Opisuje zakladateľa povojnového manažmentu, zástancu metódy MBO, človeka, ktorý ovplyvnil tvár amerického priemyslu a zmenil svet. Ďalšia časť referátu opisuje základné typy manažérov a objasňuje pomery vo firme NOKIA. 03/2000

[ZIP] 88 kb

Peter Ferdinand Drucker
a Súčasné trendy v manažmente

Marek Laco (Drucker)
Martin Gerboc (Súčasné trendy)


ÚVOD
Peter Drucker je klasik manažmentu, v súčasnosti má viac ako 90 rokov. Pokladá sa za "otca" a "vynálezcu" povojnového manažmentu. Môžeme ho zaradiť medzi predstaviteľom pragmatizmu a empirizmu. Je zástancom manažmentu ako serióznej vednej disciplíny, za čo sa mu pripisuje jeho hlavná zásluha. Pripúšťa však, že nejde iba o vednú disciplínu, ale skôr o spôsob života, ktorý vedie k blahu spoločnosti a celej ekonomiky.
Je to jediný mysliteľ, ktorého vytvorila teória manažmentu. Je to muž, ktorý formoval tvár amerického priemyslu a zmenil svet. Drucker sa považuje sa najgeniálnejšieho a najúspešnejšieho mysliteľa moderného manažmentu.
Súčasní manažéri aj knižní autori po celom svete ho považujú za Guru manažmentu. Napriek tomu nemá rád pomenovanie guru, považuje to za niečo šarlatánske a radšej chce byť známi ako spisovateľ.
Má dar vystihnúť problémy praxe a reagovať na ne skôr ako sa o nich začalo čo i len teoreticky diskutovať. Počas sedem dekád inšpiruje jeho rozsiahle dielo široké publikum o teórií a praxi manažmentu. Napísal viac ako 33 kníh, ktoré boli preložené do viac ako 30 jazykov. Vo veľkom množstve prác a článkov podáva pozoruhodné sociálne a politické analýzy.
V jeho rozsiahlom diele presadzuje myšlienku, že manažment je komplexná interdisciplinárna činnosť zahrňujúca okrem iného plánovanie (stanovenie cieľov), organizovanie (deľba práce, voľba organizačnej štruktúry, výber vedúcich), motiváciu (a komunikácia), kontrolu (meranie a hodnotenie) a odmeňovanie.
Za jeden z rozhodujúcich kľúčov k úspechu považuje umenie riadiť v podmienkach neustálych zmien, riadiť inovatívne a s rýchlou realizáciou inovačných stratégií.


MBO
Je autorom konceptu MBO - Management By Objectives - teda riadenie podľa cieľov. Inak povedané nejde o spôsob, akým bol dosiahnutý cieľ, ale aby bol cieľ stanovený správne. Pracovníkom sa má nechať určitá miera slobody, aby tieto čiastkové ciele vo svojej oblasti činnosti navrhli a tiež určili spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť.
Koncepcia MBO sa používa dodnes. Vo väčšom ponímaní to vyzerá tak, že vrcholové vedenie firmy vypracuje strategické a taktické ciele firmy a tieto oznamuje nižším stupňom riadenia - divíziám. Ciele obsahujú určité pravidlá pre správanie sa nižších stupňov, nižšie stupne rozpracujú svoje podmienky a postupujú ich zas nižšie.
Teória MBO vzišla z jeho skúsenosti so spoločnosťou GE (General Electric), kde každý manažer mal pridelené ziskové stredisko a uložil sa mu cieľ 7% rentability na predaj a 20% rentability na investície (zisk / aktíva). Tieto ciele sa veľmi striktne dodržiavali.
Drucker argumentoval, že firma je posudzovaná podľa vytvoreného zisku alebo straty, bez ohľadu na okrajové výhody, alebo prínos pre spoločenstvo.
Preto by mali byt podnikové ciele rozdelené na zoznam úloh a čiastočných cieľov, ktoré sa priradia podnikovým sektorom a individuálnym bytostiam. Koncepcia MBO takto zabezpečí, že každý jedinec v reťazci uskutočňuje úlohy efektívne, alebo reťaz opustí.
Firmy ako GE (General Electric) a Black&Decker používajú MBO doteraz.
Drucker svojou koncepciou MBO ovplyvnil aj Japoncov, ktorí používali svoj tradičný systém kolektívneho rozhodovania ringi. Zvykne sa hovoriť, že Drucker naučil Japoncov manažment a marketing. Viedol ich k myšlienke, že ľudia sú skôr zdrojmi ako nákladmi, a naučil ich zodpovednosti za svoje ciele.
Drucker zaviedol techniku analýzy kvalít, analýzy rozhodnutí a analýzy vzťahov do výskumu správania organizácie.
Je zodpovedný za ideu privatizácie, aj keď ju nazýval reprivatizáciou


DRUCKEROV ŽIVOTOPIS
Druckerov životopis je zaujímavý. Narodil sa v Rakúsku roku 1909, teda ešte za čias Rakúsko-Uhorska. Prežil Prvú svetovú vojnu, a zažil ako sa veľmoc rozbila na malú štáty. Bol svedkom premeny Viedne z kultúrneho a intelektuálneho centra miliónov ľudí s enormným bohatstvom na hlavné mesto relatívne malej krajiny. Počas tridsiatich rokov, najprv v Nemecku a neskôr v Anglicku pozoroval Hitlerov nástup k moci. Potom prišiel do Ameriky počas veľkej ekonomickej krízy a zúčastnil sa premeny Ameriky z krajiny s váhavým izolacionalizmom na svetovú veľmoc.
Pôsobil ako profesor manažmentu na New York University. Bol prezidentom Spoločnosti pre históriu technológie (Society for the History of Technology) a spolupracovník Americkej akadémie vedy a umenia (American Academy of Arts and Sciences).
Počas svojho života získal množstvo ocenení a čestných doktorátov. Pracoval ako konzultant v mnohých amerických a svetových firmách.
Druker píše komentáre do The Wall Street Journal.


DRUCKEROV PRÍNOS
Drucker, podobne ako Adam Smith, pozoruje realitu okolo seba. Pozerá sa, čo sa skutočne deje v ekonomike počas historických a politických období, a potom tomu dáva zmysel. Druckerove dielo má široký záber. Nehovorí ani zďaleka len o manažmente a produkcii bohatstva. Jeho dielo je o procese, v rámci ktorého vedú ľudia produktívne a užitočné životy a produkujú pre seba a pre ostatných viac možností a viac zdrojov.
Niektoré z jeho myšlienok sú nadčasové a budú pravdepodobne užitočné aj o 200 rokov, podobne ako dielo Adama Smitha Bohatstvo národov.
Peter F. Drucker mal vždy prenikavý pohľad do budúcnosti. Napr. ako jeden z prvých už v 50. rokoch predvídal ďalekosiahle účinky počítačovej technológie na podnikanie. Úspešne sa pokúsil identifikovať kľúčové javy a udalosti, ktoré už neodvolateľne nastali a ktoré budú mať predvídateľné následky na najbližšie desiatky rokov.
Drucker je podľa vlastných slov pravdepodobne poslednou žujúcou osobou, ktorá navštevovala vyučovanie prednášané Schumpeterom a John Maynard Keynessom - asi dvaja najdôležitejší ekonómovia 20. storočia.
Od malých spoločností až po obrovské kroporácie, ovplyvnil Drucker naše názory o riadení, o manažmente ľudí, o používaní zdrojov a o vyvíjaní plánov a stretégií.
Ak zvážime počet ľudí, ktorý zmenili svoje správanie na základe Druckerových princípov, Druckerera môžeme pokojne zaradiť k najvplyvnejším autorom dvadsiateho storočia.


DRUCKEROVE KNIHY

• Prax riadenia (manažment ako umenie, 5 cieľov, MBO, stala sa manažérskou bibliou pre Japoncov)
• Manažment, úlohy, praktiky, zodpovednosti (empir. prístup, význam tímovej práce)
• Vek diskontuity
• Riadenie v turbulentnej dobe (treba byť pripravený a mať stratégie pre zajtrajšok)
• Inovácia a podnikavosť (inovácie)
• Cestou k zajtrajšku (vývojové trendy riadenia v 21. storočí)
• Koncept korporácie
• Efektívny šéf (The Effective Executive)
• Ekonomické úlohy a rizikové rozhodnutia
• Manažment v 90. rokoch a v budúcnosti
• Post-kapitalistická spoločnosť
• Svet podľa Petra Druckera
• Drucker o Ázií
• Dobrodružstvá Pozorovateľa (autobiografické dielo)
• Úlohy manažmentu v 21. storočí
• Ďalších 20 rokov pre Ameriku
• Efektívny výkon manažmentu
• Posledný zo všetkých možných svetov
• Ľudia, idey a politika

NIEKTORÉ DRUCKEROVE MYŠLIENKY
"Existujeme v turbulentnom prostredí neustálych zmien... tieto zmeny treba využiť a treba využiť príležitosť."
"Treba riadiť inovatívne. Inovácie sú motorom, ktorý bude hnať firmy dopredu."
Problematika ekológie a medzinárodného terorizmu.
"Primárny je manažment, rozvoje je jeho dôsledok."
"Manažment je praktický odbor a čerpá z: ekonomiky, psychológie, matematiky, politickej histórie a z filozofie."
"Organizačná štruktúra je prostriedok na dosiahnutie cieľa, ale nie cieľom samotným."


DRUCKEROV POHĽAD DO BUDÚCNOSTI
Peter F. Drucker sa úspešne pokúsil identifikovať kľúčové javy a udalosti, ktoré už neodvolateľne nastali a ktoré budú mať predvídateľné následky na najbližšie desiatky rokov.
Za dominantný faktor pre podnikanie už nepovažuje ekonomiku a technológie, ale demografiu, demografický vývoj. Za kľúčovú hrozbu nepovažuje populačnú explóziu, ale starnutie obyvateľov vo vyspelých štátoch Európy, Severnej Ameriku a Japonska. Tak napr. oficiálna predpoveď EÚ pre Taliansko je na nasledujúcich 50 rokov pokles zo súčasných 60 mil. na menej ako 40 mil. obyvateľov a menej než 20 mil. za ďalších 50 rokov. V Japonsku by malo dôjsť k poklesu z dnešných 125 mil. na 55 mil. behom 21. storočia. To bude mať nasledujúce dôsledky:
- zvýšenie veku odchodu do dôchodku
- ekonomický rast už nebude môcť byť zabezpečený prijímaním nových pracovných síl
- metodika výcviku ľudí umožňuje rýchlo zvyšovať produktivitu nekvalifikovaných pracovných síl na špičkovú svetovú úroveň ( napr. Južná Kórea, Thajsko)
- nové technológie sú teraz ľahko a za relatívne nízke ceny dostupné na voľnom svetovom trhu
- ekonomický rast vyspelých krajín môže pochádzať len z rastúcej produktivity využitia jediného zdroja, v ktorom majú ešte konkurenčnú výhodu - nových znalostí.
Kľúčom k úspechu budú teda podľa Druckera tzv. znalostní, resp. vedomostní pracovníci (knowledge workers), teda ľudia vybavený značnými vedomosťami a schopnosťou prakticky ich používať. Ani táto výhoda nie je však kvalitatívna, ale skôr kvantitatívna. To bude mať nasledujúce dôsledky pre manažment firiem:
- doteraz sa manažment zameriaval hlavne na informácie pochádzajúce z vnútra firmy, poskytované hlavne účtovníctvom. Úspešná stratégia však bude vyžadovať informácie o udalostiach a podmienkach mimo firiem. Len s takýmito informáciami sa bude môcť firma rozhodnúť ako alokovať zdroje tak, aby mohla získať maximálny efekt.
- znalosti sú mobilné zdroje, ktorých potreba sa navyše bude neustále meniť. To znamená, že rastúcu časť budú tvoriť ľudia, ktorých nebude možné
nahradiť v tradičnom slova zmysle alebo dokonca to nebudú zamestnanci firmy, ale externí odborníci, konzultanti...
Klasické riadiace štruktúry nahradí už len všeobecný pojem a každé riadenie bude nutné šiť na mieru podľa špecifických úloh, času a miesta.
- manažment bude stále viac presahovať hranicu podnikania a najvýznamnejšou oblasťou sa stane manažment spoločenských vedomostných zdrojov, a to hlavne vzdelávanie a starostlivosť o zdravie. To sú práve oblasti, ktoré sa dnes riadia hlavne administratívne a málo podnikateľsky.


TYPY MANAŽÉROV
Strategickým plánovaním sa zaoberajú podniky bežne už aj u nás, preto by som si dovolil určitú typizáciu manažérov z hľadiska ich prístupu k spracovaniu a využívania stratégie:
1. Nadšenci - pochopili, že stratégia je životne dôležitá nielen pre rozvoj firmy, ale že je aj nástrojom presadenia cieľa svojho pracoviska ako aj svojho osobného cieľa.
2. Neutrálni - stratégiu berú ako nutné zlo, ako úlohu, ktorá im bola zadaná. Stratégiu spracujú po formálnej stránke seriózne, ale bez nejakej motivácie a to vlastne znižuje úroveň takto spracovanej stratégie, lebo neobsahuje tvorivé a prevratné nápady.
3. Ideologickí odporcovia - predkladajú najrôznejšie argumenty (často šikovne) prečo stratégiu práve v ich oddelení či firme nejde uplatniť. Dôvodom je odpor k práci s odhadmi neistej budúcnosti, z nepochopenia stratégie. Trpezlivá a kvalifikovaná spolupráca s nimi však často vedie k tomu, že sa menia na nadšených zástancov stratégie.
4. Lenivé korytnačky - odporci akejkoľvek činnosti, ktorá ich vytrháva z letargie a prináša so sebou ďalšie úlohy. Takíto ľudia nemajú v manažmente miesto.
5. Úzki špecialisti - odmietajú stratégiu, pretože ich odvádza od ich úzko špecializovanej činnosti, ktorej chcú venovať maximum času. Riešením môže byť to, že prevezmú podstatnú časť strategického plánu alebo môže nastať personálna zmena.
6. Samovrahovia - myslia si, že prežijú aj bez stratégie. Buď sú to ľudia obmedzeného intelektu alebo naopak veľmi nadaní jedinci, ktorí svojimi rozhodnutiami chcú nahradiť strategické riadenie podniku. Dočasne môžu byť úspešní, ale dlhodobo vedú svoju firmu do záhuby.


FÍNSKA SPOLOČNOSŤ NOKIA CORPORATION
Na čele fínskej spoločnosti Nokia corporation je 47-ročný Jorma Ollila už 6 rokov. Firma má 2 veľkých konkurentov a to americkú Motorolu a švédsky Ericsson. Z tohto súperenia momentálne je najziskovejšia Nokia. Tržby sa jej od r. 1993 zdvihli viac ako štvornásobne. A to aj vďaka najsľubnejšiemu mobilnému telefónu na trhu - Nokia 6100. Dokáže pracovať týždeň bez dobíjania a ako prvý telefón vôbec umožňuje hľadanie v internete.
Jorma Ollila je bývalý bankár a do manažmentu firmy prináša úplne nový prístup. Zamieta klasické heslo: "Pozor na chyby a omyly." A zavádza nové: "Cesta k rastu vedie len cez chyby a omyly." Aj katastrofy považuje za formu vzdelávania. Ollila riskuje vznik dočasných zmätkov, keď presúva všetkých šéfov hlavných divízií medzi sebou z funkcie do funkcie, aby ich postavil pred nové výzvy. Aby udržal stály rast tržieb a zisku, musí neustále tlačiť firmu k tomu, aby dodávala na trh nové modely telefónov čo najrýchlejšie a to až tak, že každých 35 dní dáva na trh nový model. Firma sa zbavila neužitočných podnikov na výrobu počítačov, televízorov a káblov.
Veľké možnosti nového trhu sa rysujú tým, že počítače sa postupne prepájajú na bezdrôtovom princípe, a tak Ollila vyvíja zo svojich mobilných telefónov malé počítače a prehliadače internetu. Nokia kúpila firmu Ipsilon v Silicon Valley, aby mala lepší prístup k novému trhu a k novým technológiám.
Nokia, Ericsson a Motorola vytvorili spoločný podnik s britskou počítačovou firmou Psion PLC, aby vyvorili nový operačný systém Psion pre budúcu generáciu mobilných telefónov a softvér pre prácu s počítačovými sieťami ako napr. Internet. Tým nepriamo začali konkurovať softvéru do firmy Microsoft. Nokia na čele s Ollilom sa nemusí báť.


LITERATÚRA

• Moderní Řízení 3/98, strany 4-7
• Internet:
  http://www.flexible-unternehmen.de/buch990121_02.htm
  http://www.inc.com/incmagazine/article/0,,ART888,00.html
  http://www.omega23.com/books/b/drucker.html
  http://www.lib.uwo.ca/business/dru.html
• Microsoft Encarta Encyklopedia
  

Marek Laco (Drucker)
Martin Gerboc (Súčasné trendy)
15.3.2000

www.mlaco.sk  ·  © Marek Laco 1998-2024  ·  mlaco@mlaco.sk