USA98 - Rodina

Randyho rodina bola dosť početná, spolu s nami nás bolo v dome osem. K tomu pribudlo aj šteniatko psa Labradora - Logan.
Randy sa narodil už v Amerike. Jeho otec, Tom Laco, prišiel do Ameriky ako šesťročný.

Rodina

Zo štyroch detí boli traja chlapci Marek (8), Wiliam (6), Peter (4) a najstaršie dievča, Katka, mala 11 rokov. Tá si čítala samé knižky a neboli s ňou na rozdiel od chlapcov problémy. Tí veru vyčíňali, pišťali, vrešťali a hádali sa - tak ako deti zvyknú, čo bolo občas na nevydržanie :-)
Najviac piskotu robili pri hre Starwars - Monopoly, kde Marek vždy vyhrával a malý Peter prehrával a to sa mu nepáčilo. Preto si začal posúvať figúrku ako mu to vyhovovalo a s tým zase nesúhlasil Wiliam. Začal sa čertiť na Petra a Marek sa len rehotal.

Áno, na svete sme dvaja s menom Marek Laco. Malý americký Marek dostal meno po tom staršom zo Slovenska. Keď sa raz malý Marek pýtal svojho otca, ako to je, odvetil on s humorom: "Ty si len kópia".

Zaujímavé to bolo s deťmi aj pri upratovaní stola po večeri. Každý sa hádal, že má viac roboty ako ten druhý a že nakladať dischwasher je jednoduchšie ako sweep the floor (pozametať dlážku) a že to všetko vlastne nie je fair (neraz nasledoval plač).

Children

Keď som prišiel, deti ešte chodili do školy, do ktorej ich každé ráno vozila Pam autom. Počas prázdnin chodili zase do campov - prázdninových krúžkov ktoré si sami zvolili. U Mareka to bol baseball a u Katky socker. Do campov ich tiež každodenne rozvážala Pam.
Američania nezvyknú dávať deti do letných táborov, ktoré vlastne ani neexistujú. Iba Katka raz bola výnimočne v policajnom campe, kde spala štyri noci. Policajti tam učili malé deti, čo je zákonné a čo nie, a ako sa majú zachovať v rôznych situáciách. Randy si z Katky robil srandu, že mu bude v aute vždy vytýkať každý priestupok, napríklad keď prekročí rýchlosť, a hneď mu aj vypíše pokutový lístok.

Randy už nebol vrcholný zamestnanec veľkej firmy, ako za čias keď bývali v Európe. Teraz robil pre svoju vlastnú novú firmu. Práci sa venoval v svojej pracovni. Také technické kancelárske vybavenie na jednej kope som asi ešte ani nevidel.
Na stene okrem iného visel aj obraz s batoľaťom ako sa smeje a drží šampón istej firmy. Museli sme sa smiať aj my, istého času takto zdobil malý Peter pražské ulice.
Od uja to muselo vyžadovať značné úsilie, ráno sa zatvoriť do izby a nenechať sa dať vyrušovať okolitými vplyvmi.

Ako ste si iste všimli, Pam nepracovala. Starala sa o deti, vozila ich do školy, campov, nakupovala, a starala sa o dom, účty a o domácnosť. Vždy bola zaneprázdnená, všade behala a všetko vybavovala. Aby všetky veci stíhala, s upratovaním veľkého domu jej pomáhala Rita - pracovníčka z Peru, ktorá prišla tri krát do týždňa a všetko vyriadila, povysávala, pozametala prach, vyumývala zrkadlá v kúpelniach, vaňu, dala nový toaletný papier, umyla dlážku a keď sme šli okolo, tak sa len usmievala.
Tiež krútila hlavou nad tým, prečo jeme banány. U nich to robia vraj iba opice. Po doupratovaní nasadla do svojho postaršieho auta a pobrala sa preč.

Šteňa Logan

O nemálo zábavy sa nám postaralo šteniatko Logan, ktoré sa nebálo zjesť ani drevené piliny, ktoré mu následne uviazli v črevách a nafúklo sa mu brucho tak, že pomohol len zverolekár. Keď sa od neho vrátil, vrhol sa na piliny znovu.
Tie piliny, vlastne čiastočky stromovej kôry sa vyskytovali v záhrade a vlastne všade na okolí, okolo stromov, na záhradnícke účely, aby nerástla burina.
Keď sme chodili Logana venčiť, museli sme preto dávať pozor, do čoho sa to znovu pustil a či zas nechrúme piliny. No jedla doma dostával. Niekedy aj každý deň.
Ale nie, žartujem, bolo oňho postarané veľmi dobre a deti ho mali veľmi radi.
Kúpili ho v štáte Virginia, od ľudí ktorí sa chovom a predajom psov zaoberajú. Bol to pes zdravý, s náležitou dokumentáciou. Vraj sa vyskytovali aj všeliake domácim chovom zdegenerované psy s chybnými génami, myslím že tento taký nebol.
V dokumentácii bola aj internetová adresa, z tej stránky potom ujo vytlačil dlhý zoznam psích mien, pomocou ktorého sa pre nové čierne šteniatko hľadalo pomenovanie.
Kvôli identifikácii malo na šiji, pod kožou čip. Raz sme uvažovali, že v budúcnosti budú mať čipy v sebe možno aj deti, aby ich rodičia mohli lepšie kontrolovať keď budú mimo domu. Randy dodal, že sa možno počítačovo zdatné deti v tej dobe vynájdu a hacknú systém. Spokojní rodičia budú bez starostí, pokým je potomok v kostole, zakiaľ čo v skutočnosti je u kamarátky...

Logan a deti

Rodina uja Randyho má dve autá. Jedno priestranné - rodinný miniwan Crystler Dodge, do ktorého sme sa zmestili všetci ôsmy a jedno rýchle - Lexus, ktoré používal Randy.
Bez dvoch áut by sa rodina istotne ani zaobišla. Mať len jedno auto by bolo nesmierne nepohodlné a prinášalo by to len komplikácie.
Cena benzínu bola v pomere dolár za galón, čo vychádza pri vtedajšom kurze (35) zhruba 9 Sk za liter. Keď si uvážite, že hocaký brigádnik nedostáva nikdy menej ako $10 dolárov na hodinu, zistíte, prečo sa bez auta v Amerike nikto nezaobíde.

Rodinný minivan, to bolo vymakané autíčko. V horúcom počasí, aké stále bolo, stačilo z domu prebehnúť do auta a tam vďaka klimatizácii bolo už nádherne chladno. Odvonku malo auto oblý aerodynamický tvar a pekne sedelo na ceste. Interiér pripomínal každým detailom to, ako je všetko dlhoročným vývojom prešpekulované a maximálne užitočné. Čím ďalej, tým viac sme boli s bratom ohúrení.
Spomeniem len svetelný display navrchu, ktorý ukazoval svetové strany ako práve ideme, prípadne vonkajšiu teplotu, alebo vzdialenosť, na ktorú vystačí ešte obsah benzínovej nádrže. Všetko v európskych, alebo amerických normách.
Vyhrievateľné sedadlá, volant aj spätné zrkadielka boli nastavené podľa profilov, ktoré mal každý vodič zvlášť. Okná a všetky pohyblivé časti boli ovládané motorčekmi, takže stačilo stláčať tlačítka.
V amerických autách neexistuje spojka, len plyn a brzda. Vlastne dve brzdy. Druhá menšia, rezervná a zastrčenejšia. Podľa zákona odhlasovaného v Kongrese, musí mať každé auto jednu nezávislú brzdu. V tej dobe boli ešte brzdy nespoľahlivé, v súčastnosti sa rezervná brzda už tak nepoužíva.
Auto z manuálnou prevodovkou sme videli len raz, aj to bol len starý veterán - Mercedes. Inak všade automatická, ktorá je pohodlnejšia a preto už aj lacnejšia.

Ovládacie tlačítka boli aj na volante, tými sa nastavovala na diaľnici konštantná rýchlosť, takže nebolo treba držať plynový pedál.
Raz sme boli v Potomacu na parkovisku, Pam odbehla do banky a zatiaľ Matúš študoval tie tlačidlá na volante. Nechtiac tak priviedol do šoku staršiu pani, ktorá práve pomaly prechádzala pred autom a urputne vypleštila oči, keď sa nečakane, prudko a hlasno ozvala trúba hneď vedľa nej. V tej chvíli Matúšovi veru nebolo do smiechu, na veľký rozdiel od malého Mareka, ktorý sa šiel potrhať.