Začiatkom 20. storočia, v medzivojnovom období, počas hospodárskych kríz neboli na Slovensku ideálne podmienky na život. Mnoho ľudí emigrovalo "za lepším životom" do rôznych krajín sveta, mnohí z nich do Ameriky.
Medzi týmito sa nachádzali aj viacerí naši predkovia - Lacovci. Usadili sa v rôznych častiach štátov, prevažne na východnom pobreží. Rodiny žili svojimi životmi, rodili sa nové generácie ľudí.
Teraz po slovensky vedia už len starí príbuzní - ktorí prišli do Ameriky ako malé deti, prípadne sa nejaký čas po príchode narodili. Ich deti a vnuci a vnučky a pravnuci a pravnučky už po slovensky nevedia.
Z času na čas sa príbuzní prichádzali pozrieť na Slovensko, na miesta odkiaľ pochádzajú, zvítavali sa tam s dávnymi priateľmi.
Dobré vzťahy máme s Randym Lacom, ktorý bol začiatkom 80-tych rokov na Slovensku na výlete, krátko po tom ako dokončil školu.
V polovici devädesiatych rokov sa presťahoval na pár rokov so svojou mladou, rozrastajúcou sa rodinou do Európy, kde sme ho viac krát navštívili.
K významnému okamihu prišlo, keď sme Randyho rodinu v roku 1996 navštívili počas výletu vo Švajčiarsku, kde boli práve vtedy usadení. Plánovali sa vrátiť naspäť do Ameriky, aby ich štyri malé deti mohli vyrastať v Amerike. Mňa a brata vtedy pozvali, aby sme k nim prišli na leto.
Pravdupovediac nevideli sme náš výlet do Ameriky veľmi reálne, poďakovali sme sa za ponuku a povedali, že sa časom uvidí.
Veci začali napredovať v roku 1998, keď už bola rodina usadená v novom dome a pripravená nás prijať.
Začalo to vyzerať sľubne, plánovanie pokračovalo a veci sa vyjasňovali. Strávime letné prázdniny u nich v štáte Maryland, blízko Washingtonu DC.
Začali sme sa pripravovať na cestu...