|
 |
|
| |||||||||
 |
|
Zarábame doláre ako počítačoví experti |
|
V USA sú počítače značne rozšírené. V oblasti River Falls, v ktorej sme bývali boli rozšírené ešte viac, keďže nešlo o chudobnejšiu vzorku amerického obyvateľstva.
Čas strávený tam sme chceli nejako produktívne využívať, tak sme sa s bratom označili za počítačových expertov a podujali sa na namáhavú činnosť - radiť záujemcom v používaní počítačov, spojazdňovať periférne zariadenia, inštalovať programy a vlastne všetko čo súvisí s PC. V oblasti počítačov sme boli zbehlí, a povedzme si rovno, čo môže byť na takejto robote ťažké, pomáhať bežným užívateľom s počítačmi, ktorí obyčajne toho veľa nevedia.
Postupne sme leták v kopírke niekoľko sto krát okopírovali a bicyklami roznášali po domoch. V mapke sme farebnou ceruzkou značili už obslúžené ulice, kým nebola oblasť pokrytá. Veru, keď chce človek prefrčať komunitou na bicykli, pár minút mu to potrvá. Keď treba obslúžiť každú schránku, potrvá to omnoho dlhšie. Preto sme aj v tejto činnosti postupovali postupne. Priebežne chodili domov telefonáty a maily od budúcich zákazníkov. Bolo ich viacero a jednotlivé zásahy počítačových expertov sú následne po jednom uvedené. Kým pracoval brat sám, brával za hodinu 20 dolárov, neskôr keď sme chodili dvaja brali sme toľko tiež. Prvý zákazník Prvý zákazník bola tetka, ktorá zháňala na internete informácie, ktoré by jej pomohli pri výchove jej autistického syna. Napojená na net bola a tak som len prišiel k nej a dal jej malý kurz internetu. No na moje prekvapenie bola v používaní počítaču taká neskúsená, že kurz internetu prešiel do kurzu základov Windows. Vysvetlil som jej, načo slúži ikonka na minimalizáciu, maximalizáciu a zatvorenie okna, ukázal som jej, načo je dobrá pracovná lišta a povedal, prečo je dôležité vypnúť počítač až po zobrazení správy "Its now save to turn off your computer." Vždy ho totiž vypínala skôr a čudovala sa, čo jej to hlási pri štarte na obrazovke. Keď zvládla tieto veci, naučil som ju používať HotBot a Altavistu. Našla všetky ústavy o ktorých už niečo vedela a tak jej to veľmi nepomohlo. Keďže si chcela zálohovať nejaké väčšie dokumenty, čakalo ma u nej ešte zakúpenie a nainštalovanie zipdrajvu, ale odišla niekam na dovolenku a tak z toho nebolo nič. Dan a rodičia lingvisti Dan býval pár domov hore od nás. Bol to mladý priateľský človek, zubár. U neho sme toho robili viacej. Mal podozrenie na počítačový vírus. Nabehli sme aj s napálenými cédečkami a antivír detekoval wordovský makrovírus. Záležitosť relatívne jednoduchá, za jednoduchú ju však vydávať nemusíme. Poučili sme ho o prevencii, na notebooku, ktorý má vraj tiež zavírený sme odporučili prepísať zdroj infekcie: normal.dot súbor. Niečo mal tiež s mikrofónom a pozreli sme sa aj na internet. Aj on mal pripojenie na America OnLine. Zdá sa, že tu využíva AOL dial-up pripojenie skoro každý, kto má modem. No a počítač bez modemu sme tu nestretli. America OnLine program sa spustil, sám si vytočil číslo a pripojil sa na internet. Potom sa spustila trochu na prvý pohľad chaotická ponuka, kde sa dali čítať maily, dalo sa robiť kopu iných vecí (netmeeting, burza, počasie, zábava, ..., ...) a bežné surfovanie bola len jedna zastrčená ponuka. A k tomu ešte sa spustil len nejaký rozsypaný web browser, tak na úrovni možno html 2.0. Celé toto AOL_komplikovanie_veci sa mi príliš nepozdávalo, ale miestni ľudia boli na to zvyknutí a viac ani nevedeli. Takže naspäť k Danovi. Ukázali sme mu niečo na internete, možno veci čo fascinovali skôr mňa s bratom ako veci, čo bude potrebovať on. Ale nám to vyhovovalo. Jediný problém bol, že jeho počítač mal primálo pamäti. Očividne mu chýbala, tak sme mu navrhli kúpu novej. Rozobrali sme jeho počítač, aby sme si boli istí, ktorý typ potrebuje. Pamäť sme šli aj s ním kupovať až v iný deň. Sadli sme do jeho červeného kabrioletu značky SAAB a švihali veľkou rýchlosťou asi 20 minút do Computer City - obrovského obchodu veľkosti Baumax-u, plného počítačových vecí. Zobrali sme jeho dve nové 32MB simmky a obdivovali ostatné ponúkané súčiastky, porovnávajúc ceny doma a tu. Veru naše staré Pentium 75 v Bratislave s 24MB RAM a 850 HDD už prestávalo stačiť nárokom. Dana napadlo, že aj jeho rodičia, ktorí bývajú niekde v tejto oblasti by mohli potrebovať viac pamäte. Dobre. Nevieme však či už ich počítač nemá novú ATX dosku s DIMM pamäťou, preto sa s ním dohodneme, že ak by pamäť nepasovala, zoberieme ju s bratom pre seba. Ok. Danov počítač sme bez problémov rozšírili a vybrali sa k jeho rodičom. Tí bývali o niečo ďalej, vo vzdialenejšej rezidentskej oblasti, kde boli domy nahustené tesne na seba, ale stále to bola pekná oblasť. Aké veľké bolo naše prekvapenie, keď sa nám s bratom dostalo slovenského privítania! Vyšlo najavo, že Danovi rodičia, pôvodom z Bieloruska, sú lingvisti. Dedko hovoril po nemecky, anglicky, francúzsky, slovensky, česky, poľsky, rusky, ukrajinsky. To sme veľmi obdivovali. Keď nám potrebovali niečo rýchlo povedať, tak povedali po anglicky, ale inak sa snažili vyberať slová a prihovárať sa Slovenčinou! Starý pán nám rozprával zážitky o dávnom cestovaní v starobilom iljušine - "trasoritka". Jeho žena bola v minulosti v Banskej Bystrici. Komicky na nás pôsobilo, keď jeden druhého napomínal, že použil český výraz namiesto slovenského... Starý ujo sa asi stále vŕta v slovníkoch a encyklopédiách. Nasvedčovala tomu jeho knižnica, aj podopierka na knihu, akú poznám zo stredovekých filmov, z kláštorov. Otvorili sme počítač. Skrinka ATX, doska ATX, pamäť pasovať nebude. Cesta do Computer City, kde pár minút ešte čakáme kým dnes otvoria. Teraz kúpime už novú jednu 64 MB DIMM pamäť a vraciame sa rýchlo k Danovým rodičom. Dan sa ponáhľa, napriek tomu nemá záchranný pás. Ja svoj mám pevne zapnutý a som rád. Zrazu Dan precedí pomedzi zuby: Shit! Prudko spomalí a zapne si pás. Až potom zbadám pred nami policajné auto, pred iným odstaveným autom. Pomaly prechádzame okolo nich. V zdanom zrkadielku vidím smerovku a policajti štartujú za nami. Nasleduje veľké napätie, ktoré trvá až po nasledujúcu križovatku. Tam odbočili... Dosť nás znepokojilo, že 64 MB modul nefungoval. Až telefonát na Support Line vysvetlil, že do tej dosky ide maximálne 32MB. Pamäť sa vymení, to vyrieši Dan neskôr už sám. Pre dedka lingvistu sme stiahli z netu a nainštalovali ruskú azbuku, aby mohol čítať ruské noviny a nastavili sme mu do RealPlayeru pár ruských staníc, nech nemusí trápiť svoje staré rádio. Inštalácia modemu Ozvala sa jedna teta, ktorá potrebovala dať do počítača rýchlejší, darovaný modem. Dofrčali sme na bicykloch a pozeráme, čo je vo veci. Napriek tomu, že modem sme ešte do počítača nikdy nedávali, veľký problém v tom nevidíme. No problémov bolo zrazu viac než dosť. K novému modemu nemala ovládače, tak sme boli odkázaní na tie štandardné. Počítač a Windows sme reštartovávali každú chvíľočku, no správne nastaviť IRQ a DMA, aby vec šlapala sa zdalo byť nemožné. Robili sme všetko, čo bolo v našich silách, so striedavými čiastočnými úspechmi a neúspechmi. Hlúpy AOL dialer, kde sa zvlášť nastavoval typ modemu nám vo veci ani trochu nepomáhal, skôr práve naopak. Trápime sa už riadnu chvíľu, vyzerá to slabo. Na jedným ovládačom na istej nižšej rýchlosti sa nám podarí spojenie. Necháme ovládač a rýchlosť skúsime naplno. Nejde. Nastavíme pôvodnú malú rýchlosť a nejde ani tá! Sakra. No, celkovo to vyzeralo veľmi zaujímavo, ale nakoniec sa nám vec podarila šťastlivo rozbehať. Bola to fuška. Aký bol presne problém, to nevieme. Kvalita linky bola dobrá. Asi priaznivá konštelácia ovládača, irq prerušenia, dma prístupu a spojovacej rýchlosti. Minister Norris Minister Norris bol poprednou osobnosťou miestneho presbyteriánskeho kostola, ktorý navštevovala ujova rodina. No počítače neposlúchajú ani pobožných ľudí. Jedného dňa sme sa s Pam vybrali pozrieť do jeho domu, čo je vo veci. Našli sme normálnu rodinku so ženou a malými deťmi, Minister bol veľmi milý. Počítač, ktorý mu vraj pred časom daroval Randy a Pam, nebútoval, nepoznal hard disk. V cmoske sa ukázalo, že tam ani žiaden uvedený nie je. Keďže šlo o starú 486ku, funkcia autodetekt ešte neexistovala. Neostalo nič iné, ako rozobrať počítač, odmontovať hard disk a zo štítku na jeho vrchnej strane opísať počet hláv, cylindrov a sektorov. Údaje pasovali, počítač sa úspešne rozbehol. Hrali sme sa trošku so starým Windowsom a spustili Paintbrush. Pri pokuse o otvorenie nejakého bmpčka z windowského adresára sme narazili na akési divne pomenované súbory, tak sme ich otvorili. Na naše skutočne veľké prekvapenie sme v namaľovaných postavičkách a náčrtku lietadla spoznali naše dávne vlastné kresby!!! Pochopili a spomenuli sme si, že tieto veci tu ostali ešte spred šiestich rokov, kedy sme Randyho navštívili v jeho vtedajšom pražskom dome a v rámci údivu nad úžasne rýchlym počítačom sme vo windowse uveličení kreslili tieto obrázky! Boli sme milo prekvapení touto prevelikou náhodou. Minister bol spokojný. Domov nás viezol svojím autom, ktoré pod tradičnou kapotou skrývalo policajný motor. Ten ťah bol úžasný. Peniaze za prácu sme odmietli, išlo predsa o šéfa kostolu, do ktorého chodí rodina. Vymazaná CMOSka Jeden človek mal problémy so svojim značkovým Dell počítačom. Namiesto štartovania vypisoval stále chybové hlášky. Údaje v biose boli chaotické, pomohla voľba default settings a všetko sa rozbehlo bez problémov. Chvíľu sme pravdaže ešte testovali. Nefunguje zvuk Starý ujo na svojom počítači, kde rád vyfarbuje v Coreli čiernobiele pohľadnice, nepočul zvuk. Vyzeralo to divne, veci dobre nefungovali, tvárili sme sa múdro. Zistili sme, že zvuková karta sa bije s jedným rezidentným programom, ktorého funkcia nám nebola známa. Po zatvorení tohto vynálezu, ktorý sa nachádzal v system tray už zvuk fungoval. Bolo to však potrebné zabezpečiť natrvalo. V startup folderi sa nič nenachádzalo, win.ini ani system.ini nič podozrivé neobsahoval. Ostali registre. Údaje v registroch sú zoradené v bohato rozvetvenej stromovej štruktúre. Úplne navrchu sa nachádzala položka My Computer. V hĺbke pamäti som si spomenul, že znak * by mohol rozvinúť všetky podadresáre zvolenej položky. Iba týmto jedným ťahom sa nám podarilo zarobiť $4. Po hodnej chvíli sa dalo v registroch začať hľadať... Náš Computer Job, to bola veľmi zaujímavá činnosť. Veľa krát sme okrem riešení problémov iba vysvetľovali funkcie Windowsu, aplikácií, hovorili o ikonkách na desktope. Jednotlivé zásahy neboli hneď naraz, ale roztrúsené počas celého nášho pobytu. Brávali sme vždy cash. Príliš veľa ohlasov sme nemali, teda chcem povedať nemuseli: sme si vyberať. Ale keďže šlo o prácu načierno, bez akéhokoľvek organizovania a platenia daní, boli sme aj tak radi. Naša hodinová mzda $20 nebola na tunajšie pomery ničím mimoriadnym. Keby sme boli naozaj špecialisti, dalo by sa brať viacnásobne viac.
| ||||||||||
|
 |
 |
|
|
