Prvý dojem a prvé chvíle v USA

Beverly Hills 90210. Len teraz to máte real-life a čumíte na to zblízka. Z letiska sme išli štvorprúdovou diaľnicou. Najprv to bolo pre mňa niečo nové, neskôr som sa čudoval, prečo ich doma nestaviame tiež také široké. Na viacerých úsekoch by veru neboli na škodu.  
Diaľnicou sme sa dostali blízko k nášmu novému bydlisku. Odbočili sme na lokálnu cestu, ktorá išla povedľa lesa. Hneď sme uvideli srnku, ktorých tu majú v lesoch že vraj neúrekom. Po chvíľke jazdy sme odbočili do štvrte River Falls a uvideli prvé americké domy.  
 

Ulica

Ulice v obytnej štvrti sú posiate rodinnými domami, ktoré ale nie sú natlačené na seba. Ich veľká vzájomná vzdialenosť a absencia plotov nás spočiatku prekvapovala, ale časom sme si na to zvykli. Tiež na nás zapôsobila perfektná asfaltová pokrývka. Dieru v ceste by ste museli dlho hľadať.  
Ulice boli pohodlne priestranné, čiary sa tu na cestách nenachádzali. Myslím, že by skôr špatili pekný dojem, ako boli užitočné. Pri tunajšej ohľaduplnosti vodičov by aj tak neboli potrebné. (Napríklad keď sa dve ulice križovali, z každej strany bola značka STOP. Teda každý vždy zastaví a kto bol prvý, ten prvý ide...)  
Tam kde sa ulice spájali, neboli ostro spojené, naopak všade boli oblé.  
 
V novom dome  

Ujov veľký dom

Zastavili sme pred garážou veľkého domu. Po vystúpení z klimatizovaného auta zas pociťujem krutú horúčavu a dusnotu. Škatuľa s poskladaným bicyklom bola zložená a kufor som zobral do domu. Tam sa už nachádzala ujova manželka Pam a pobehovali niektoré zo štyroch ich detí. Nasledovalo ďalšie zvítanie, hav voz d flajt a podobne.  
Z prízemia kde bola chodba, obývačka a kuchyňa viedli schody hore, do spální a dole do prízemia, kde boli priestory pre hostí, ujova pracovňa a okrem iných zaujímavých vecí aj veľká playroom pre deti.  
 
Ďalšia cesta viedla do hosťovskej izby, ktorá mi bola predstavená a ktorá sa mala stať na nasledujúcich pár mesiacov miestom odpočinku, teda spálňou, šatníkom, skladiskom vecí, teda našou izbou.  
Matúš sa od tohto dňa musel začať so mnou deliť o drevený stolík so šuplíkmi a uskromniť sa s polovičkou postele a skrine.  
 
Večer už všetko stíchlo, rodičia a deti šli spať a nám s bratom ostalo spodné poschodie. Nudiť sa tu veru nedalo. Nachádzal sa tu sklad, ktorému dominovalo mohutné multifunkčné posilovacie zariadenie, no viac sa mi po dlhej ceste páčila sprcha. Chvíľu mi síce trvalo kým som prišiel na systém prepnutia na sprchu, no potom som si uvedomil genialitu tohto systému.  
 
Veľká dlhá playroom bola asi najzaujímavejšia.  
Na jednom konci sa nachádzalo domáce kino, audiovizuálne zariadenie vysokej kvality napojené na digitálnu televíziu ponúkajúcu asi tri stovky obrazových a množstvo hudobných kanálov zoradených podľa žánru. Stačilo sa usadiť do pohodlnej mäkkej pohovky, na stolík položiť asi 5 ovládačov a už sa len kochať skvelým obrazom, priestorovým zvukom a bohatou filmovou ponukou.  
Tento systém zapôsobil na nás natoľko, že mu je venovaný samostatný článok v kapitole Odchod.  
 
Počítač  

Počítač

Na opačnom konci izby sedí už brat za počítačom. Odkedy sa pohral s telefónnou zástrčkou v stene, čo vyústilo do spojazdnenia internetu aj na tomto počítači (okrem ujovho počítača v jeho pracovni), dostala práca s počítačom novú dimenziu.  
Lokálne telefónne poplatky sú tu zadarmo, internetové konto nie je časovo obmedzené, a viac nám nebolo treba...  
Tento detský počítač patril v tom čase medzi slabší priemer (Pentium 133), no veľký monitor a hlavne internet veľmi zvyšovali jeho hodnotu pre nás.  
Je už hodne po polnoci, keď vyťukám adresu www.hotmail.com, aby som si zriadil poštovú schránku. Emailová adresa na hotmaili je mojou prvou. Pár riadkov posielam domov, že som prišiel a mám sa dobre.  
Vďaka internetu sme sa ani v ďalekom svete necítili odrezaní od domova. Email, irc a realaudio nám počas prázdnin poskytovali cenné služby. Komunikácia s domovom, to je tiež téma pre samostatný článok v kapitole Fakty o výlete.  
 
Za 26 hodín, odkedy som sa v Prahe ráno zobudil, sa udialo veľa vecí. Prvý deň bol nesmierne zaujímavý, už sa teším na tie ďalšie.  
Unavený si líham spať.  
 
Skladanie bicykla  
 

Bicykel v škatuli

Bicykel dlho v škatuli neodpočíval. Možno pomohlo aj to, že bol bezpečne zabalený, lebo žiadne väčšie poškodenie sa počas transportu neprihodilo. Skladanie netrvalo dlho. Za krátky čas bol bicykel pripravený.  
Bratovi som odovzdal helmu, ktorú som mu priniesol a mohli sme sa bez obáv bicyklovať. Ako zdatným cyklistom nám spoznávanie bližšieho a aj vzdialenejšieho okolia na bicykloch nerobilo problémy. Trochu si bolo treba zvyknúť na míle a ostatné bolo v pohode. Neviem celkom posúdiť či by sme bicykle zamenili za auto, keby sme už v tom čase mali vodičské preukazy. Isté je však, že bicykle nám, najmä pri obhliadkach Washingtonu DC, poskytovali takú flexibilitu, akú by sme inak určite nemohli dosiahnuť.  
Práve Washington sme spolu navštevovali už krátko po príchode.  
 

Bicykel von zo škatule

 
V angličtine sme pred príchodom ani zďaleka neboli začiatočníci, no istú chvíľu trvalo, kým sme boli schopní zo súvislého toku slov americkej angličtiny selektovať jednotlivé slová.  
Potom to už nebolo veľmi ťažké. Základné dorozumievanie bolo bez problémov, špecifické slová a výrazy, tie sme sa učili časom. S bratom sme sa dohodli, že sa budeme rozprávať po angicky aj medzi sebou.