|
 |
|
| |||||||||
 |
|
Marekov let: Dulles – London – Praha |
|
Lietadlo s Maťom odletelo do Európy, no ja stále ešte trčím v predletovej zóne letiska Dulles. Odlet mám až 21:35, čo znamená ešte nejaké štyri hodiny ponevierania sa. Aspoň som si toto medzinárodné letisko dobre popozeral. Hmýri sa tu množstvo národa. Pozerám sa na ruch na dráhach letiska. Každú chvíľu niečo pristane alebo odletí. Veľkosťou dominujú lietádlá Jumbo - Boeing 747. Jedným z nich budem letieť.
Keď prišiel boarding time, slnko už zapadlo. Osvetlený shuttle bus nás priviezol do lietadla. Tentoraz sedím v strednej časti lietadla, blízko ľavého krídla. Pri okne sú tri rady sedadiel, v strede štyri a potom zase tri. Sedadlo pri okienku je voľné, vedľa sedí jedna žena z Grécka a pri uličke sedím ja. Pred štartom, ako obvykle, nabehli letušky a sprevádzané hlasom z reproduktorov názorne vysvetľujú, ako sa pripútať, odpútať a kde sa nachádza vzduchová maska a plávacia vesta.
Blížia sa moje posledné minúty v Spojených štátoch amerických. Lietadlo sa dáva do pohybu a pomaly sa dostáva na dráhu. Krátka pauza a už sa motory rozbiehajú naplno. Zrýchľujeme, zrýchľujeme, ideme rýchlo a stále a stále zrýchľujeme, ideme rýchlejšie, ešte viac rýchlejšie, predok sa zdvíha a už aj sa vznášame vo vzduchu. V rýchlosti strmo naberáme výšku, letíme stále vyššie. Svetielka nočného Washingtonu DC sa strácajú pod nami. Onedlho lietadlo nabralo stabilný kurz. Dostávame malé občerstvenie. Už sme opustili kontinent a letíme nad morom. Z okienka vidieť mesiacom osvetlené vlny Atlantického oceánu. Vyzerajú, akoby boli zamrznuté. Vôbec sa nehýbu. Onedlho prišli letušky a z mne neznámych dôvodov kážu každému zatiahnuť okienko umelohmotným krytom. Nepomôže ani argumentácia, že sa chcem dívať von. Nepremieta sa žiaden film. Je noc. Všetci podriemkávajú. Udivuje ma, že necítim vôbec žiadne turbulencie, žiadne záchvevy, žiadne hrkotanie. Ideme tak hladko, akoby sme ani vôbec neleteli. Oči sa mi zatvárajú, zaspávam. Noc netrvala dlho. Pred príletom do Veľkej Británie sa servírujú raňajky. Maslové pečivo zapíjam pomarančovým džúsom. Už letíme ponad pevninu. Prichádzajú predmestia Londýna. Pristávame na letisku Heathrow. Zaoceánsky let sa končí. Prichádzame k terminálu a na náš Boeing 747 sa prisal dopravný sosák. Ľudia sa lenivo mrvia von.
Na prestup mám tentoraz dosť málo času, len hodinku. Rýchlo kráčam dlhými chodbami letiska, kým sa dostanem do centra. Pritom mi pomáhajú vodorovné posuvné pásy. Nachádzam môj terminál a Gate. Do boarding time ostáva 15 minút. Oddychujem na sedačkách pozorujúc život na pristávacích dráhach. Moju pozornosť upútal Concord - lietadlo nevšedného šípovitého tvaru. Vyťahujem náš Nikon F3, nasadzujem 400 mm objektív a zaostrujem. Cvak, a mám ho. Nasadáme do relatívne menšieho lietadla - Boeing 767. Počas letu podávajú niečo ako desiatu. Po takej hodinke letu sa spúšťame dolu. Naraz sa stratia oblaky a ja zočím zvlnenú českú krajinu. To už akoby som bol doma. Prisávame na Ruzyni. Kráčam chodbami letiska a hľadám batožinový kolotoč. Mám divné pocity. Výletu je nadobro koniec - vidím české nápisy, počúvam češtinu. Síce sa vyskytujú zároveň aj nápisy anglické, ale už to nie je to pravé. Toto je len taká napodobnenina. Sranda sa hneď začína. Moja batožina neprišla. Asi ju nestačili v Londýne preložiť. Idem za batožinovou tetou, vypisujem nejaké papiere od British Airways. Je to už úplne iné. Papiere sú len prefotené. Trošku nakrivo prefotené. Pracovníčka letiska už nepôsobí tak milo, ako by som hádam čakal. Privykám si na (stredo)európsku realitu. Volám domov. Otec šiel vyzdvihnúť Maťa do Viedne. Znamená to, že pár hodín si tu isto ešte pobudnem. Idem sa poprechádzať von, na parkovisko. Šok! Takáto zima mi nebola dva mesiace! Som tým dosť prekvapený. V Amerike bolo horúco! Krátke oblečenie je tu na túto teplotu úplne nevhodné. Kým prišiel otec, batožina ešte neprišla. Ideme preto domov naľahko. Lámanou slovenčinou sa zvedavo pýtam na predvolebné dianie na Slovensku.
Nasledovali zdĺhavé vybavovačky s bratislavskou pobočkou British Airways, no nakoniec sa veci vybavili k mojej spokojnosti. Well, náš veľmi zaujímavý výlet v Amerike sa skončil. Bol to životný zážitok. S bratom sa zhodujeme na tom, že o ňom musíme niečo napísať.
| ||||||||||||||||||
|
 |
 |
|
|
