National Aquarium in Baltimore

USS Midway

Baltimore je najväčšie mesto štátu Maryland. Jeho poloha pri mori ho predurčila stať sa prístavným mestom. Vo vojne o nezávislosť vznikol práve v baltimorskom prístave text americkej národnej hymny. Žil tu a zomrel Edgar Alan Poe. V súčasnosti sa v Baltimore nachádzajú a vznikajú nové výskumné laboratória.  
 
V Baltimore sa nachádza národné Akvárium - je to taká zoologická záhrada vodných živočíchov. Vydali sme sa ju navštíviť spolu s Pam a deťmi. Diaľnicou sme zakrátko vošli do mesta. Prešli sme okolo Memorial stadium - známeho futbalového štadiónu a zaparkovali v Inner Harbour, neďaleko Akvária.  
 
Akvárium sa nachádzalo vo vnútornom prístave, len pár metrov od brehu. Budova vyzerala byť dosť veľká, už sme zvedaví, čo v nej uvidíme.  
Ešte pred tým, ako zaplatíme vstupné, si stihneme všimnúť mrožiť sa v bazéniku pred Akváriom mroža. "Má čudne vypúlené a sfarbené oko", bystro poznamená Marek. Bazénik spolovice prikrýva budova Akvária, druhá polovica je voľne prístupná. Sú v nej umiestnené veľké balvany, okolo ktorých mrož pláva a na ktorých oddychuje. "Ten má ale zuby!", poznamená little Marek, keď si mrož zívne.  
 
Vyvezieme sa eskalátorom na poschodie a vstúpime do budovy. Prejdeme okolo Information Desku a zastaneme pred veľkým jazierkom. V miestnosti, či skôr hale, kde sa nachádzame, je nevýrazné svetlo a oči si musia privyknúť. Tu zrazu zbadáme v jazierku plávať raju. Ladne máva svojimi krídlami a pomaly sa pohybuje vpred. Malý chvostík ťahá so sebou. Vyzerá ako vták, ktorý sa lenivo plazí vzduchom. A hneď ďalšia! A ešte jedna! Pomaly ich nachádzame stále viac a viac. Nakoniec sa objaví medzi nimi malý žralok. Čakáme, že sa rozpúta zápas, ale nič. Asi ho výdatne kŕmia. Alebo má elektriny už dosť.  
 
Ďalšie expozície sa nachádzajú postupne na poschodiach. Poschodia sú pospájané eskalátormi, takže sa nám stačí minimálne hýbať. Spoznávame všakovaké koraly, sasanky, morských ježkov a slimákov. Prichádzame k zvláštnemu oddeleniu, kde je povolené dotýkať sa živočíchov. V malých bedničkách s pretekajúcou vodou sa hýbu kraby a iná háveď. Nemám veľa chutí chytať sa toho, ale Marek neváha. Malé deti, čo sú s nami, len tak výskajú od strachu.  
 
Prichádzame k teráriám. Hady, jaštery, chameleóny a leguány, to všetko tu majú. Zaujmú nás mravce. Patria im dve sklenené bedne, v ktorých majú svoje mraveniská. Bedne sú spojene sklenou trubicou a práve v nej je možno pozorovať veľkých mravcov v plnej kráse.  
 
Úplne hore pod sklenou strechou sa nachádza prales. Vstupujeme cez vzduchotesné dvere a ocitáme sa vo vlhkom, strašne teplom prostredí. Okolo nás je samá zeleň a para. Z času na čas niečo zasyčí, otvorí sa ventil a odniekadiaľ vytryskne ešte viacej pary. Podlaha je drevená.  
Na stromoch sedia papagáje, ale aj iné vtáky a veslo si čvirikajú, ba až trilkujú. Na tabuľkách umiestnených vedľa chodníka sa dozvedáme, že sa radšej nemáme chytať takej a takej žaby, lebo by to mohlo spôsobiť ošemetné nepríjemnosti. Na tabuliach si tiež môžeme prečítať o všetkých vtákoch, ale aj iných živočíchoch a rastlinách, ktoré tento prales obývajú. Nachádzame tu mravcov, pavúka, a dokonca aj peknú orchideu.  
 
Keď sme opustili husto prerastený prales, bolo to, ako keby sme vyšli zo sauny. Akvárium bolo klimatizované, a tak zmena bola naozaj citeľná. Nachádzali sme sa na chodbe, ktorá smerovala k obrovskému cylindru. Na chodbe boli vitrínky s hadmi a extra jedovatými, či extra veľkými pavúkmi, či až tarantulami. Malý Peter a najmä Katka nemali z toho dobrý pocti.  
No konečne sme boli na vrchu cylindra. Vo vnútri cylindra bolo točité schodisko smerom nadol a v dutých stenách bola voda a priezory, cez ktoré sa dali pozorovať kadejaké morské potvory. Bolo to pohodlné - nahor vás vyviezli eskalátory a nadol si kráčate dolekopčekom, pomedzi rybičky. V cylindri bola tma, sklá sa tak neleskli a nerušene ste mohli pozorovať živočíchy. Boli tu najmä rôzne druhy žralokov, ticho plávali, ako keby sa nič nedialo. Mňa najviac zaujala moon fish - ryba mesiačiková. Okrem svojho žltého sfarbenia je pozoruhodná tým, že je vyššia ako dlhšia. Jej výška môže dosiahnuť až dva metre.  
 
Cylinder sa končil v podzemí, pri vstupnom jazierku, ktoré ste teraz mohli vidieť zboku. V stenách boli široké sklá, cez ktoré ste znovu videli vznášať sa vo vode ploché raje. Teraz ste ich mohli vidieť od boku, ale aj odspodu. Mali malé ústa a malé žiabre.  
 

Skáčuci delfín

 
Delfinárium  
Vo vedľajšej budove, do ktorej sme sa dostali zaskleným prechodom, sa nachádzalo delfinárium. Nenechali sme si ujsť show. Keďže sme prišli trochu neskôr, neušli sa nám predné miesta, čo nám neskôr ale vôbec nebolo ľúto. Ľudia v predných radoch odchádzali z predstavenia celí mokrí. Delfíny boli totižto dosť živé a okrem skákania do neuveriteľnej výšky, dokázali paralelne vedľa seba plávaním na chrbte špliechať prísediace obecenstvo závratným množstvom vody. Obecenstvo na odplatu kričalo, výskalo, ba až ujúkalo.  
 
Na koniec prehliadky v Akváriu sme sa zastavili v bufete. Tam sme si objednali hamburgery a pizzu.  
Nad nami bola zavesená veľká veľryba. Kúsok od nej sme našli zvláštny prístroj. Postavili ste sa na vyznačené šľapaje, ultrazvuk spravil svoju prácu a z reproduktoru sa ozvala vaša výška - koľko meriate stôp a inčov.  
 
 
USS Torsk 423  

USS Torsk

Pred budovou Akvária, pri móle, bola spola ponorená, zakotvená ponorka. Pre naše nesmierne potešenie s Marekom sa dala navštíviť. Pochádzala z druhej svetovej vojny a potopila niekoľko japonských lodí. Bola posledným americkým plavidlom, ktoré potopilo v druhej svetovej vojne nepriateľskú loď.  
 
Vybehli sme teda na kormu a prielezom v zadnej časti vliezli dnu. Nachádzali sme sa na konci ponorky. Všetko tu bolo pekne natreté a poutierané - nečudo - o pár metrov ďalej sme natrafili na babku, ktorá tu s vedrom a handrou drhla podlahu.  
 
V ponorke nás prekvapila najmä stiesnenosť jej priestorov. Chodbička bola dosť úzka a strop nebol vysoko. Prechádzame pomedzi dva veľké dieselové motory a obdivujeme množstvo rúrok, kohútikov, meracích prístrojov a káblov. Zaujímavé, že takáto technika sa pred 50 rokmi plavila hlbinami svetových oceánov.  
 
Prechádzame jednotlivými komorami cez oceľové dvierka sa dostávame do obytných priestorov. Trojposchodové postele mali nad sebou len minimálny priestor, tá najspodnejšia bola priamo pri podlahe. Nozaj stiesnené podmienky. Uvažujeme, koľko tu mohlo slúžiť námorníkov. Dvadsať by malo čo robiť, aby sa pomestili. Ale na obsluhu lode ich hádam muselo tu byť aj tridsat-štyridsať. Štrašné - žiť celé týždne v takejto smrdľavej malej oceľovej konzerve a to ešte nehovoriac o námorných bitkách.  
 
Kuchyňa nebola väčšia ako kúpeľna v paneláku. Mala len jeden úzky šporák a jedno umývadlo. Pri malom stolíku - tak pre dvoch sa vraj jedlo. Nikde sa nenachádzala jedáleň, ako sme ju poznali z filmov.  
 
Ponorka bola poháňaná elektromotormi. Batérie sa nabíjali pomocou dieselového motora a boli umiestnené pod podlahou, po ktorej sme kráčali. Vošli sme na veliteľský mostík. Zhora trčia periskopy a sme obkolesení samými predpotopnými prístrojmi. Paráda, hovoríme si.  
 
Postupujeme ďalej a dostávame sa do prednej komory, kde sú umiestnené torpéda. Tak tu teda je nazhromaždená palebná sila ponorky. Znovu si všímame množstvo trubičiek a ventilov. Torpéda boli asi dosť ťažké, lebo sú tu všelijaké kladky a koľajničky.  
 
Vychádzame von a dozvedáme sa zaujímavé skutočnosti. Najviac nás zaskočila početnosť posádky: 80 mužov!!! (!!!) Nevídané, neuveriteľné. Kde sa tam toľkí mohli napchať!  
Po druhej svetovej vojne, kedy potápala nepriateľov po Tichom oceána, patrolovala najmä v Atlantiku a v Stredozemnom mori.  
Ponorka slúžila do roku 1967. Dovtedy nazbierala rekordných 11,884 ponorení. V roku 1960 bola nasadená počas Libanonskej krízy, dva roky nato bola aktívnou súčasťou americkej blokády Kuby.  
 
Sadáme do rodinného vanu, prechádzame Baltimorom a širokou diaľnicou číslo 95 sa dostávame domov.  
Cesta sa nám len trošinku predĺžila, keďže Pam má problémy pri šoférovaní zároveň sa rozprávať, aj dávať pozor na správnu odbočku.