Holocaust Museum, Jefferson Memorial, Washington Monument a The White House

Holocaust Muzeum  
Neďaleko od Móla sa nachádza múzeum venované pamiatke obetiam Holocaustu. Vstupné bolo akciovo zadarmo, a tak sme si nenechali ujsť túto pamätihodnosť.  
 
Pred vstupom nás upútali prospekty s výrokmi viacej či menej známych ľudí, ktorí múzeum navštívili. Všetci oduševnene hlásali, že návšteva tohto miesta pohla ich životom.  
 
Marek mal nakrátko ostrihané vlasy a možno práve preto nás neváhali prehnať detektorom kovov. Našťastie nám nič nenašli a tak nás pustili ďalej. Vstúpili sme do naozaj priestrannej haly, ktorá sa podobala na zhora presklennú ulicu. Naľavo a napravo boli budovy, v ktorých sa nachádzali expozície. Všetkému vládla smutná šedá farba. Zahli sme do malých vrátok v stene a ocitli sa v malej izbietke. Všetko tam bolo stesnané, nábytok bol taký malý, aby akurát stačil, na vešiaku bol zavesený kabátec a pod ním deravé topánky. Slabá žiarovka vypĺňala vzduch mdlým žltým oparom. Bola to izba Varšavského geta, zrekonštruovaná podľa denníka dieťaťa Dávida. Videli ste jeho šaty, šlabikár, farbičky, posteľ kde spával. A potom ste si vypočuli zo slúchadiel streľbu guľometu, plač a zúfalí krik detí a žien, strieľaných a deportovaných do koncentračného tábora. Nakoniec ste vyšli z druhých dvierok späť do šedej haly.  
 
Iná chodba viedla do židovskej svätice v tvare Dávidovej hviezdy, boli tu zapálené sedemramenné svietniky.  
 
V ďalšom oddelení boli počítače, z ktorých sa dali vyhľadať tie najrôznejšie multimediálne informácie. Marek tam našiel fotku slabomyseľnej ženy, ktorá bola použitá na lekársky výskum. Mala divne vypúlené oči, čo ma aj napriek vážnosti chvíle rozosmialo. Rukou som si pridržiaval ústa a snažil sa tváriť ukáznene. Márne. Mareka tiež od smiechu nadvihovalo. Prišla na nás jednoducho tá chvíľka, keď sa človek prestáva ovládať. Urputné snaženie zastaviť smiech nepomáhalo a už sme sa aj začínali pre to hanbiť. Z posledných síl sme odbehli do ľudoprázdneho schodiska kde sa nám smiech podarilo utíšiť.  
 
V podzemí sme našli stenu venovanú Oskarovi Schindlerovi. Zalistovali sme si v kópiách listov Schindlerovho zoznamu. Zaujímavé.  
 
Posledná zastávka v múzeu patrila tmavým chodbám, kde okrem spústy fotografií a veľkoplošných plagátov zbedačených Židov, premietali v jednej miestnosti film - tiež o živote v gete.  
 
 
Jefferson Memorial  
Jeffersnonov pamätník sa nachádza sotva kilometer od Móla, smerom na juh. Od Móla ho oddeľuje Tidal Basin - relatívne veľké jazero, prepojené malým kanálom s Potomac river.  
K pamätníku sme prichádzali na bicykloch po dosť frekventovanom moste.  
Cez park s čerešňami sme sa dostali priamo k pamätníku. Pripomína veľkú rotundu. Od jazera ho oddeľuje terasa. Na opačnom brehu sa za stromami týči vysoký kamenný stĺp - Washington Monument. Časenky na výstup naň sme si už zaobstarali, po návšteve Jeffersona ideme rovno tam.  
Vyzerá to tu veľmi pekne. Dokonalosti prekáža len drevené lešenie okolo časti pamätníka. Robia sa tu akési stavebné úpravy.  
K opatrnosti nás vyzýva tabuľa. Je tu nebezpečenstvo útoku ôs, ktoré sa v okolí pamätníka veľmi rozmohli a zatiaľ sa ich nedarí odstrániť.  
 
Bicykle nechávame zamknuté dole pri začiatku širokého schodiska a ideme dnu. Pamätník bol postavený na pamiatku prezidenta Jeffersona a okrem iného ho poznáme zo Simpsonovcov, kde Líza pri návšteve Washingtonu DC odhalila korupčnú aféru.  
Vnútri na dvojmetrovom podstavci stojí bronzový, šesťmetrový Jefferson. Po stenách sú tabule s jeho výrokmi, kde ospevuje slobodu.  
 
Blíži sa štrnásta hodina, sadáme na bicykle a svižným tempom prichádzame naspäť na Mólo, rovno do jeho stredu - pred Washington Monument.  
 
 
Washington Monument  

Monument

Washington Monument dominuje celému Mólu. Je to 170 metrov vysoký kamenný ihlan. Nachádza sa na miernom vŕšku, približne v strede Móla. Okolo vejú na stĺpoch zástavy. Američania sú z tohto všetkého patrne veľmi vytešení.  
 
Monument je dutý a turisti sa tak môžu dostať úplne nahor. O vstup je veľký záujem a preto sa koná organizovane. Ráno sme si vyzdvihli časenky a teraz, keď prišla naša chvíľa, mohli sme sa posadiť aj s ostatnými turistami do radu na lavice, hore zakryté plachtou. Tieto sa nachádzajú asi sto metrov pod Monumentom.  
Spolu s nami čakajú rôzni ľudia. Ťažkí Američania, útli Japonci, ukrajinská rodinka, zvedaví turisti.  
Keď sme prišli na rad, so sprievodkyňou sme odišli k Monumentu. Minuli sme práve vychádzajúcu skupinku a vošli dverami dnu. Paráda, klimatizácia je aj v Monumente. Hore sme nešli pešo, ale pekne pohodlne výťahom.  
Dostali sme sa úplne hore. Sú tu malé okienka, na všetky štyri strany tohto ihlanu. A ten výhľad stojí za to! Celý Washington DC máme pred očami: Arlington, Pentagon, letisko, Mólo, Biely dom, Capitol, Union Station, na toto všetko sa dívame zhora.  
Po stenách sa nachádzajú všelijaké informácie o histórii a stavbe tohto pamätníka. Zaujímavé pre nás bolo, že nejaký čas boli práce na výstavbe tohto pamätníka pozastavené a dosahoval len malú výšku. To preto, že sa voľbami zmenila garnitúra (buď republikáni za demokratov, alebo naopak, toto už presne nevieme) a tá s dostavbou nesúhlasila. Napokon sa však pamätník dokončil (v roku 1884), no doteraz možno badať mierne odlišný odtieň spodnej časti.  
 

Pohľadnica: Klikni pre viac info!

 
The White House  
Sídlo amerického prezidenta, Billa Clintona, - Biely dom - sa nachádza priamo pred Monumentom, pár sto metrov severne.  
Od Móla ho ešte oddeľuje trávnatá plocha s elipsovitou cestou uprostred - The Ellipse.  
Biely dom je obklopený záhradami a obkolesený plotom. Ďalej sme sa nedostali, strážnik nás vykázal preč, keď sme sa príliš blízko bicyklovali pred závorou.