US Capitol
Z oblohy stále ešte sem tam padla kvapka, keď sme zastali pred bielymi schodmi Kapitolu. Potešilo nás, že vidíme čakať len veľmi málo ľudí. Vždy, keď sme tu boli predtým, sa rad tiahol niekoľko veľa desiatok metrov od Kapitolu. Zamkli sme bicykle opreté o Kapitol a postavili sa za japonskú rodinku.
Obozretne sme prezerali každého naokolo. Pred týždňom tu jeden z návštevníkov vytiahol brokovnicu, vbehol dnu, spravil bordel a poslal jedného strážnika na druhý svet. Boli toho plné médiá. Azda aj preto tu nie je tak mnoho ľudí.
Dostávame sa do Kapitolu ako jedni z posledných v tento deň. Na hlavu nám neprší, ale z chodieb fúka na nás nepríjemný chlad. Prekliata klimatizácia. Sme zmoknutí a preto je nám zima. Vydávame sa na prieskum po mramorových chodbách. Objavujeme sály s červenými kobercami a starožitným nábytkom. Pri jedných z dverí nás ochrankár otáča preč zo slovami, že sa práve koná rokovanie.
Schodmi sa dostávame na poschodie. Vyzerá to tu dosť starobylo, samý mramor, obrazy, zdobené koberce. Nazeráme do House Chamber a potom do Senate Chamber. V týchto miestnostiach sa konali pokusy o empeachement Clintona, na týchto miestach si rečníci pomáhali názornými tabuľami so zvýrazneným textom prezidentových odpovedí.
Idúc cez Kapitol si uvedomujeme aká veľká a významná je táto budova. Čudujeme sa, kam sa to hrabe, slovenský výtvor na Vodnom vŕšku...
Vbehneme do bohato pomaľovanej chodby - Brumidi Corridors a ukončujeme našu púť v giftshope. Okrem suvenírov je tu malé múzeum stavby Capitalu. Sú tu modely variantov, ako mohol vyzerať a čiernobiele fotografie.
Začínajú nám drkotať zuby, chystáme sa odísť. Z automatu na mince zavoláme ujovi, že prídeme neskôr a hľadáme cestu von. Míňame bezbariérové prechody a konečne nachádzame východ. Víta nás zamračené, ale príjemne teplé počasie. Konečne sme z tej chladničky von.
Supreme Court sme navštívili približne mesiac po návšteve Kapitolu. Bolo to neskoro poobede, pri poslednej návšteve Washingtonu DC, behom pár posledných dní v USA.
Počasie je znovu slnečné a horúce.
Supreme Court
Posledné slovo v neľahkých sporoch má ústavný súd sídliaci vo Washingtone DC. Jeho budova sa z pohľadu od Móla nachádza za Capitolom vľavo a je majestátna. Dominuje jej široká terasa a vysoké a mohutné stĺporadie lemujúce vchod.
Pre impozantnosť stavby vyťahujeme fotoaparát, v ktorom je zle založený film. To však ešte nevieme. Staviame sa, hľadáme najlepší pohľad. Turisti úctivo čakajú, aby nám nevbehli do záberu. Cvak, a hotovo. Fotenie naprázdno sme si ešte neraz vyskúšali, napríklad aj keď sme pri odchode naaranžovali celú ujovu famíliu.
Nečakáme ani päť minút a už sa začína prehliadka so sprievodcom. Vstupné je zadarmo. Sprievodca nás stručne oboznámi, čo znamená ústavný súd a už prechádzame do rokovacej sály. Tam výklad pokračuje.
Sála nie je veľká, sedíme v laviciach pre obecenstvo. Pred nami je vyvýšená lavica pre sudcov. Pred ňou stojí náš sprievodca a vytrvalo o niečom rozpráva. S bratom sa začíname nudiť, pozeráme dookola na steny a Marek sa hrá s digitálnym fotoaparátom - fotí strop.
Keď sa prednáška konečne skončila, potešene sme sa rozlúčili so sprievodcom a vyšli von.
V giftshope sme kúpili malé príveskové kladivko a zoznam podpisov amerických prezidentov. Jeden američan sa nám pri pokladni prihovoril. Vravel, že jeho rodičia sú zo Slovenska. Najprv sme boli dosť vyjavení, potom prezradil, že si všimol slovenský znak, ktorý nosím v peňaženke a bolo ho vidieť pri platení.
Sadli sme na naše bicykle a ladnými zábermi prešli cez celý Mall až k C&O canal, a po ňom v tôni zapadajúceho slnka pokračovali až domov. Posledný krát touto cestou.
Práve teraz sa Maťovi utrhol úchyt osky kolesa na prednej vidle.