National Air and Space Museum (NASM)

Budova NASM je tvaru kvádra, strednú časť má presklenú. Je hrozne teplo a aj pred touto budovou sa motá kopa turistov. Nachádzame stojan na bicykle a pevne k nemu priväzujeme tie naše. Nech nám ich len neukradnú, veru.  
Na ploche pred múzeom je postavená vysoká, tenká a špicatá socha, ktorá sa snaží zobrazovať niečo neidentifikovateľné. Ponáhľame sa dovnútra, kde priam už inštinktívne očakávame klimatizáciu. Hnaní túžbou poznania sa predierame cez Japoncov a sme dnu.  
 

Hubble

Nachádzame sa vo vysokej hale. Dýcha to tu priestorom. Nad našimi hlavami sú zavesené letúne všetkých možných časov aj tvarov, nachádza sa medzi nimi aj Wrightov výmysel, ktorý sa nezmazateľne zapísal do histórie.  
Na zemi sú stroje modernejšie. Najviac ľudí sa hrčí okolo amerického lunochodu. Žiaľ, je to len model, originál je ešte stále na mesiaci. Na pravej strane haly sú v rade postavené balistické strely ruskej aj americkej výroby, nanešťastie odzbrojené.  
Z haly máte možnosť ísť doprava, kde nájdete veľký giftshop a ďalšie priestory, alebo sa môžete vybrať vľavo, kde je okrem kina Imax interaktívna výstava "How things fly" čiže ako veci lietajú. Tiež sa môžete vyviesť na poschodie, kde sa nachádzajú ďalšie expozície.  
 
Múzeum je logicky rozdelené na tematické časti. Tie sa týkajú buď určitého historického obdobia (ako napríklad druhá svetová vojna), alebo sa venujú určitej oblasti (raketová technika, špionážna technika, vesmírna technika).  
 
Múzeum má rozlohu ako dve futbalové ihriská. Je veľmi veľké a nevieme, kade máme skorej behať. Keďže ja som už v múzeu raz bol, usmerňujem nadšeného Mareka a dávam našej prehliadke zmysel a smer.  
 
Sea-Air Operations  
Najprv zabočíme do komory, kde je vystavené lietadlo amerického námorníctva. Prezrieme jeho kokpit, rakety umiestnené pod krídlami, katapult a nahliadneme aj do riadiaceho mostíka lietadlovej lode. Mostík vyzerá vierohodne realisticky a vidno, že aranžéri si dali záležať na každom detaile. Z reproduktora sa ozýva chrapľavý hlas, žiadajúci o povolenie pre pristátie. Zamietame.  
 
Mimochodom všetko (ručičky, nožičky, prístroje, bomby, páčky) bolo očíslované a na nespočetných tabuľkách podrobne a detailne popísané. Mohli ste sa o exponátoch dozvedieť mimoriadne veľa informácií, o tom ako pracujú a ako slúžia. No išlo to do času a my sme chceli stihnúť čo najviac.  
Pokým by sa vám tabuľky nechcelo čítať, tak pri vchode rozdávali za poplatok špeciálne walkmany, v ktorých bolo všetko nahrané.  
 
 

Spitfire

World War II Aviation  
Pokračujeme prehliadkou exponátov z obdobia Druhej svetovej vojny.  
Na stene je veľká podobizeň hrozného bombardéra a pred ním pózuje mršký Spitfire v celej jeho kráse. Vedľa neho parkuje robustný Hawker Huricane. Pred týmito stíhačkami, ktoré odvrátili pazúry nacistickej orlice v leteckej bitke o Britániu, pózovali v životnej veľkosti piloti v ich výstroji a kombinézach. Už vtedy boli ovešaní všetkým možným od ceruzky po vysielačku. Jeden z nich bol mimochodom Fritz. Tiež ste sa mohli pokochať ukážkami rôznych typov munície, ktoré sa používali v leteckých kanónoch - ako napríklad svietiace a trieštiace strely. Tie prvé pomáhali zamerať nepriateľa.  
 
Na inom mieste prechádzate akoby getom, kde sú rozbombardované steny, vystavené stovky kilogramov ťažké bomby, ostnaté drôty a makety doráňaných ľudí. Pôsobilo to strašne skľučujúco.  
 
Pre priaznivcov reaktívnych motorov treba spomenúť, že je tu vystavené aj prvé prúdové lietadlo nasadené v boji, keď nie prvé funkčné prúdové lietadlo vôbec - nemecký letúň Messerschmitt Schwable.  
 
Rocketry  

Raketa V-2

Aj prúdovej reaktívnej a raketovej technike je venované samostatné oddelenie. Ako v každom, aj v tomto je názorne uvedená jeho história. Začína sa ukážkami čínskych pracholetov a ohňnostrojov z obdobia spred nášho letopočtu a pokračuje rezom motora nacistickej strely V2. Na tabuľkách a náčrtoch je vysvetlené jej fungovanie.  
 
Ďalšia miestnosť sa venovala problematike prúdových lietadiel. Na jednej obrazovke ste si mali možnosť joystickom natáčať lietadlo a farebné čiarky vám ukazovali, ako ho obteká vietor a kde vznikajú turbulencie. Tiež ste si mohli sadnúť do kabínky a pozorovať z pohľadu pilota štart, let a pristátie stíhačky F16.  
 

Voyager

Space flight  
Veľmi pútavé bolo oddelenie venované vesmírnym výrobkom. Celé bolo zahalené v tme a osvetlené boli len exponáty - družice, sondy a rôzne vitríny. V nich boli uložené kamene z Mesiacu a iných miest našej slnečnej sústavy. Bola tam aj malá hvezdáreň, kde ste mohli pozorovať nočnú oblohu.  
Jedinečným exponátom bola kópia zlatej platne, ktorá na palube Voyageru smeruje von z našej sústavy. Je na nej vyobrazený muž, žena a poloha nášho Slnka v galaxii. Na druhej strane sú zvukové dáta - plač dieťaťa, klasická hudba, pozdravy a iné.  
Nad doskou bol zavesený Voyager aj so svojím dlhým ramenom, ktorý tak isto smeruje von z našej slnečnej sústavy. Dlhé rameno, ktoré sa nám ani nezmestilo do záberu, slúži na umiestnenie citlivých prístrojov, ktoré nemajú byť ovplyvnené vyžarovaním vlastných prístrojov.  
 

Hubble

Vesmírne exponáty väčších rozmerov boli v hale naľavo od vstupnej haly. Väčšie rozmery znamenali mierka 1:1. Tak ste mohli pozorovať napríklad Hubblov vesmírny ďalekohľad v jeho celej kráse. Týčil sa od spodku až po strop. Celý sa leskol, ligotal, ba až trblietal.  
 
Mareka veľmi zaujala nacistická strela V2, ktorá tam bola vystavená tiež v skutočnej veľkosti. Táto strela lietavala tak rýchlo, že ju piloti kráľovského letectva už nemohli odkláňať z kurzu krídlom, ako to robili pri V1. Jej navádzanie bolo ale nepresné a cieľ triafala len mizerne.  
Lahôdkou pre fanúšikov vesmírnej techniky je kópia americkej vesmírnej stanice SkyLab (v súčasnosti už neexistuje), do ktorej ste mohli vojsť a všetko si dôkladne poprezerať. Vidieť bolo napríklad špeciálne sprchy na sprchovanie v stave beztiaže, či stacionárne bicykle na šport a výskumy.  
 
Významným exponátom bola kópia Apolla 9 na ktorom sa človek prvýkrát dotkol povrchu nebeského mesiaca. Kópia Armstronga a jeho kolegu v životnej veľkosti, prechádzajúcich sa po mesačnom povrchu, tam bola tiež.  
 

Lunárny modul

 
Ruskej kozmonautike bol venovaný tiež nemalý priestor. Vidieť ste mohli také exponáty ako napríklad kombinéza, v akej prvýkrát človek (Rus) vystúpil do medzihviezdneho priestoru. Bol tam aj obrázok Juriho Gagarina, ktorý farbičkami nakreslil Zem ako ju prvý krát videl z orbity. Tento exponát bol len zapožičaný.  
 
Z množstva lietadiel nám v pamäti utkvel stroj Charlesa Lindbergha - Spirit of Sant Luis, na ktorom ako prvý človek sám preletel bez pristátia Atlantický oceán. Jeho stroj bol pri štarte vďaka množstva paliva taký ťažký, že sa len horko-ťažko odlepil od zeme.  
Pozoruhodné boli aj vystavené mohutné špionážne kamery používané v prieskumných lietadlách. Niektoré z nich dokázali robiť trojrozmerné snímky. Ukážky týchto ste si mohli dokonca aj pozrieť - stačilo nakuknúť do špeciálnych okuliarov. Boli tam aj letecké snímky (z veľkej výšky) niektorých miest ako napríklad Washington DC.  
 
NASM to neboli len lietadlá a družice. Nachádzalo sa tu kino I-max, Výstava "How things fly" a rozsiahly Giftshop.  
 
I-max  
Kino I-max je známe svojím mimoriadne rozmerným plátnom a vysoko priestorovým zvukom. Kupujeme si za 8 dolárov vstupenku na film O rozmeroch a vzdialenostiach, ktorý bol jeden z troch ponúkaných a išiel o necelú hodinu. Zatiaľ sme si išli pozrieť GiftShop, ktorý bol asi najväčší, v akom sme kedy doteraz boli. Mohli ste si tam kúpiť knižky o letectve a kozmonautike, hračky lietadiel, raketoplánov, pohľadnice, postavičky hviezdnych vojen, plastikové modely, odznaky, papierové lietadlá, videokazety, ceruzky a podobné drobnosti, ktoré by vám pripomínali návštevu tohto múzea.  
 
Konečne prešla hodina a už sa s očakávaním tlačíme pred vchodom do kina I-max. Vstupujeme do tmavej oblasti a sadáme si do stredu sály. Plátno nám zakrýva celé zorné pole. Toto bude najdrahší film na ktorom sme boli a preto sme nesmierne zvedaví na neopakovateľný zážitok.  
Jemné osvetlenie úplne pohaslo a sálu zaplnila čierno čierna tma. Film sa začal. Kamera nalietavala na útesy a krajinu až sa dvíhal žalúdok. Záber spočinul na plachetnici a kamera sa neprestala približovať. Už bola len niekoľko desiatok centimetrov od plachetnice keď sme zistili, že celá loď je zložená z lego kociek. Nasledovali zábery, ktoré ilustrovali veľkosť jadra atómu a vzdialenosť elektrónov od jadra. Mierka sa zmenšila a postupne sme sa dostávali do sveta ako ho vidíme my - lesy, hory, ľudia. Potom sa kamera vzniesla do oblakov a mestá pod nami sa zmenšovali. Zakrátko sme videli celú Zem a tá sa neprestala zmenšovať. Slnečnú sústavu sme v reálnej mierke neuvideli. Keby sa zmenšila na celú šírku plátna, Slnko by bola maličká bodka uprostred a ostatné planéty by boli stokrát menšie body ďaleko od nej.  
Opustili sme slnečnú sústavu a uvideli najbližšiu hviezdu vzdialenú štyri svetelné roky od nás, potom nám v obzore zasvietila celá mliečna dráha a už sa záber vzniesol ponad celú galaxiu. Jej špirálovité ramená žiarili tisíckami hviezd a poskytovali neopísateľný pocit drobnosti našej malej planétky. No mierka sa zase zmenšila a pred nami sa ocitla naša lokálna skupina galaxií a aby to nebolo viac, mierka sa neprestávala zmenšovať, teraz už geometrickým radom a zakrátko sa kopy galaxii ukázali ako priestorové reťazce vypĺňajúce celý nekonečný vesmír.  
Na tom mieste sa film skončil no musím ešte spomenúť hudbu. Tá bola kolosálna, za čo vďačí predovšetkým Marek. Vždy keď film prinášal nový záber alebo sa menila mierka, zazneli fanfáry alebo také niečo, silné a ohlušujúce, aby si každý uvedomil, že teraz sa ide niečo diať. Tak takáto jedna fanfára prebudila Mareka zo spánku a prerušila tak jeho pokojné podriemkávanie. Chudák, uinternetovaný zo včerajšieho dňa, v tmavej miestnosti kina a v pohodlnom kresle zaspal.  
 
Ako posledné sme navštívili oddelenie, v ktorom bývajú rôzne výstavy. Tentoraz tam bola interaktívna s názvom "How things fly". Mohli ste tam pozorovať hydraulické a aerodynamické javy, pričom ste sami mohli pokus ovplyvňovať. Skúmať ste mohli aj teplotu žiarenia, či princíp gyroskopu pri natáčaní družíc. Posadili ste sa na barovú stoličku a do ruky ste si vzali koleso pripevnené na oske. Koleso ste držali za osku a niekto vám ho rozkrútil. Ak ste potom vychýlili osku zo zvislej polohy napríklad doľava, celá barová stolička spolu s vami sa začala natáčať na tú istú stranu.  
 

Planéty

Čas postúpil a na dnes sme v NASM museli skončiť. Vychádzať v tomto období vo Washingtone z múzea znamená to isté ako vchádzať do sauny. Priam neznesiteľné dusno a teplo.  
V tomto nevšednom múzeu sme sa behom našich návštev Washingtonu DC zastavili niekoľko krát. Ani posledný raz sme neodchádzali s pocitom: "Tak tu som všetko videl, môžem spokojne ísť ďalej".
 
 
NASM je vychytané múzeum a ak budete vo Washingtone DC, nemali by ste si ho nechať ujsť. A ak sa zaujímate o techniku, bol by to do "air and space" volajúci hriech nenavštíviť ho.