Chesapeache and Ohio Canal

Venčíme Logana

S návštevou hlavného mesta spojených štátov - Washingtonu DC je pre nás spätý C&O kanál. Pozdĺž neho totiž vedie cesta spájajúca naše bydlisko s touto americkou metropolou, ktorého opisu sa venuje ďalší článok.  
 
C&O Canal meria až 300 kilometrov a siaha od Washingtonu DC po mesto Cumberland, v západnej časti Marylandu. Tu ho v roku 1850 skončili, aj keď pôvodne mal siahať až po Pittsburg.  
Kanál vedie po severnej strane rieky Potomac a je prerušovaný množstvom stavidiel. Pôvodne slúžil ako dopravný koridor - na prepravu dreva a tovarov. Na pravom brehu kanála, teda medzi kanálom a riekou Potomac, je asi trojmetrový chodník. Týmto chodníkom, posypaným štrkom, po ktorom kedysi pachtili mulice ťahajúce lode, sa teraz veselo premávajú cyklisti a turisti.  
Kanál nie je extra široký, pre predstavu meria možno desať metrov, niekde aj viac. Na našom úseku bol väčšinou zaplavený stojatou vodou, no niektoré oblasti boli suché - napríklad niektoré plavebné komory, alebo úseky kde stavebné mechanizmy niečo opravovali.  
 


 
 
Bicyklom do Washingtonu DC  
Cesta na kraj Washingtonu DC merala od nášho domu 18 kilometrov. To znamená, že po hodinke svižnej jazdy sme sa už bicyklovali centrom mesta, po The Mall.  
Tento úsek C&O Canal sme častým využívaním dôkladne spoznali. Bicyklami sme boli vo Washingtone viac než desať krát a niekedy sme šli tadiaľto bicyklami na výlety za Washington.  
 

C&O Canal

Po opustení domu nasledoval malý dolekopček - príjemné osvieženie vetrom v tomto dusnom počasí. Po pár sto metroch ulicami našej obytnej zóny je treba prejsť cez asfaltovú cestu - MacArthur Boulevard. Krátkou lesnou cestičkou, ako inak plnou veveričiek, sa dostávame na breh kanála. Dreveným mostíkom sa dostaneme na druhú stranu a už sme na našej štrkovej cestičke. Smerom hore sa dá dostať do turistického strediska súvisiaceho s národným parkom Great Falls. (Tomu sa venuje jeden z článkov úvodnej kapitoly Amerika.) A smerom dole vedie cesta priamo do Washingtonu.  
 
Ako nadšení cykloturisti, veľmi oceňujeme túto možnosť dopravy do mesta. Je to takto rýchle, pohodlné, jednoduché a čo je hlavné - behať bicyklom po Washingtone je mimoriadne efektívne. Pešo, bez bicyklov, sme vlastne šli na výlet do Washingtonu len raz.  
Cesta pozdĺž kanála je zaujímavá a príjemná. Stromy z pravej strany nás väčšinou úspešne chránia pred horúcim slnkom, po ľavej strane pozorujeme vodnú hladinu kanála s miestnou faunou a flórou. Vody kanála sú zarybnené, po hladine sa premávajú kačky, pri brehoch sa tmolia kadejaké korytnačky. Miestami je kanál prerušovaný historickými stavidlami. Niekedy je na takomto mieste aj mostík na druhú stranu, prípadne drevený domček (Lockhouse) a často tu býva občerstvovacie miesto pre turistov - pitná voda (Water-pump).  
 
Stavidlá (Locks) - veľké drevené vráta ma veľmi zaujímajú. Majú svoju historickú hodnotu, veď ich postavili pred 150 rokmi. Raz som sa po jedných vrátach zoštveral až dole ku dnu.  
Cestou do mesta pretínali kanál dve cesty. Raz diaľnica, relatívne nízko nad kanálom a zároveň nad jedným zo stavidiel, a druhý raz cesta na železnom moste.  
 
Sem-tam stretnúť nejakého cyklistu. Zaujímavé je, že všetci majú na hlavách helmy. Kto helmu nemal, vyzeral medzi nimi ako exot. Preto sme sa aj my prispôsobili a na Maťove doporučenie som zo Slovenka priniesol dve utešené helmy.  
Osemnásť kilometrovú štrkovú cestu sme po mnohých jazdách poznali skoro naspamäť. Aby cesta rýchlejšie ubiehala, zvyšovali sme rýchlosti. Takto to bolo zaujímavejšie - vyhýbať sa väčším kamienkom a niekedy mlákam, v zákrutách dávať pozor, aby neušlo predné koleso...  
Príliš nás netešila jedna vec - štrkové cesty sú hrboľaté a prašné. Prach nie je nič moc, vadí hlavne bicyklu. Ľutovali sme naše reťaze a ozubené kolesá. Jeden raz sme aj preto skúsili ísť do Washingtonu DC po iných, klasických cestách. Bolo to zaujímavé, spoznať nové, osídlené oblasti. Na cestách bolo plno áut a trvalo nám to dlhšie, preto sme potom znovu využívali starý dobrý a pokojný kanál.  
S hrboľatou štrkovou cestou spomeniem ešte jednu perličku. Úplne posledný krát, keď sme sa vracali z Washingtonu, tak sa Maťovi akosi zrazu začal triasť bicykel. Pozrel sa za jazdy na svoje predné koleso a čo nevidel, koleso nedrží pevne na vidlici. Z vidlice sa mu urval jeden úchyt kolesa! :-)  
Domov sa ako-tak našťastie dalo ešte prísť.  
 
Pred Washingtonom DC sa štrková cesta zmení na normálnu, asfaltovú. Začína pribúdať cyklistov, bežcov a aj korčuliarov. Pri kanáli sa dajú požičať člnky. Aj okolie je už zaujímavejšie, cítiť blízkosť mesta. Ani sa nenazdáte a ste vo Washingtone. Cesta vedie okolo nejakých skladov, potom sa dostaneme pod niečo ako diaľnicu. Tá je vysoko nad nami, položená na železnej konštrukcii a my si ideme pekne v tieni, povedľa parkovísk a budov.  
Dostávame sa k veľkému hotelu na brehu širokej rieky Potomac. Za ním vedie naša bicyklová cestička povedľa rieky. Zočíme veľkú zákrutu rieky, mosty ponad ňu a celé mesto pred nami. Pekné, veľmi pekné.  
Chodník je už hojne využívaný turistami, biznismenmi a športovcami všemožného druhu. Mesto je krásne: čisté, kvalitné, priestranné, pekné, zaliate slnkom a plné zelene. Prechádzame povedľa budovy zaujímavých tvarov - ide o hotel Watergate Complex. Chodník pekne vedie mestom, s autami nie sú žiadne problémy. Pred nami sa črtá mohutná biela budova obkolesená stĺporadím. Po chodníku popri ceste v tvare veľkého oblúka sa dostávame k budove spredu.  
Ukáže sa nám v plnej kráse. Je to slávny Lincoln Memorial.  
 
The Mall  
Vyzerá to tu úžasne. Pred Lincoln memorialom sa začína tiahnuť široký a hlavne dlhý park. Za jazierkom na kopčeku sa týči vysoký stĺp - Washington Monument. Úplne v pozadí je kopula Capitolu. Nádhera!  
Človek si môže na prvý krát od údivu aj oči vyočiť.  
 

Lincoln Memorial