Dnes nám Judy a Richard naplánovali návštevu Niagarských vodopádov. Ráno sme začali s čipsami s mliekom a potom sme raňajky dokončili oranžovým melónom s pomarančovým džúsom.
Cesta k vodopádom viedla okolo mesta Buffalo a veľkej fabriky General Mills. Mesto Buffalo pozvoľna prešlo do mesta s názvom Niagara Falls, ktoré bolo situované v blízkosti vodopádov.
V širšom okolí vodopádov sa nachádza rozľahlý park. Celá táto oblasť je vyhlásená za národný park. Zastavili sme na parkovisku a počkali si na vláčik na gumených kolesách, pohybujúci sa po cestách. Ten bol určený na dopravu turistov priamo do blízkosti vodopádov, kde sme vystúpili.
Vyzerá to tu celkom pekne. Pestované trávniky, miestami stromy a malé lesíky, občerstvovacie búdky, veľa turistov. Veľké vodopády sme priamo ešte nevideli. Najprv sme vošli do jednej budovy, tam premietali informačný film o vodopádoch, histórii, prírode a kadečom inom, ktorý bol celkom zaujímavo spracovaný. No my sme sa už tešili na vodopády skutočné.
Pešo sme pokračovali k turistickej výhliadke. To sme už dunivé vodopády pekne zhliadli. Masy vody rieky Niagara sa dunivo prepadávali do hĺbky pár desiatok metrov a s ohlušujúcim hukotom sa pleštili o kamene, ktoré boli dole. Ešte lepší výhľad na vodopády sa nám naskytol z vyhliadky, ktorá sa akoby nedokončený most kenula nad mohutným kaňonom.
Táto konštrukcia obsahovala aj výťahy, ktoré dopravovali videniachtivých turistov dole k vodnej hladine. Odtiaľ štartovali vyhliadkové lode priamo k vodopádom.
Ľudí tu bolo dosť veľa, no obsluhujúci personál bol na to pripravený. Všetko išlo relatívne rýchlo a hladko. Dole sme si kúpili vstupenky, obdržali modré priehľadné igelitové pršiplášte a nastúpili si na lodičku.
Loď sa rýchlo zaplnila turistami, bolo tu dosť Číňanov. Všetci sme sa tešili na plavbu, ktorá je pred nami. Pršiplášte sa nám zdali dosť nepraktické a zbytočné, no len do chvíle, kým sme sa nepriblížili bližšie k vodopádom. Najprv sme vošli do hmly a pary a onedlho nato sme už boli častovaní riadnymi spŕškami vody.
Voda dopadá zhora takou silou, že kvapky odlietavajú do značnej vzdialenosti. Vodný opar sa dvíha do výše. Vlastne celá priľahlá oblasť sa vyznačovala zvýšenou vlhkosťou, vďaka vodopádom.
Keď sme vyšli z dažďa a hmly pod vodopádmi, znova sa nám naskytol monumentálny pohľad na tento prírodný unikát. Vodopád bol obrovský, rozprestieral sa ďaleko na obe strany. A nad ním modrá obloha. Táto časť vodopádov patrí Kanade a ja väčšia ako americká časť. Zrejme vďaka svojmu očividne podkovovitému tvaru dostala pomenovanie Horseshoe Falls.
Prehliadka loďou sa pomaly končila, loď zamierila k svojmu prístavu pre ďalších turistov. Výťahom sme sa zas dostali na hornú úroveň vodopádov.
Turistický vláčik nás odviezol k Americkým vodopádom. Tieto už nemajú tvar podkovy a sú aj o dosť menšie. No zato sme sa dostali až na miesto, len pár krokov vzdialené od priepasti, do ktorej sa rúti voda. Pod nami sme pozorovali ako dopadá voda na kamene, ako vznikajú oblaky pary. A lodičky sa premávali po vodnej hladine.
Na záver sme si pozreli Kanadské vodopády, Horseshoe Falls, z americkej strany. Pri zábradlí bolo veľa turistov, takže ťažko sa hľadalo miesto na nikým-cudzím-nerušený záber fotoaparátom.
Odchádzajúc k autu, zastavili sme sa na brehu rieky Niagara, pár desiatok metrov nad vodopádmi. Vlnky si tu veselo žblnkajú netušiac, čo ich čaká. Sú tu tri malé ostrovčeky - Three Sisters Islands.
Cestou naspäť sme sa zastavili v Buffale, v zátoke. Je tu prístav, v ktorom sa nachádza dosť zaujímavých lodí, medzi nimi aj jeden vojenský krížnik.
Pred príchodom do domu sme sa ešte zastavili v jednom akoby bufete.
Malý domček, pred ním parkovisko a v ňom sa predávali rôzne rýchle jedlá. Dali sme si akúsi klobásku v akomsi prekrojenom rohlíku a pustili sa do jedenia. Tu nám povedala Judy, že prečo sme si nedali prísady. Vysvitlo, že celý stôl s rôznymi omáčkami a šalátmi je už v cene a môžeme si nabrať koľko len chceme. Tak sme aj tak s chuťou učinili.
Na druhý deň nás čaká návšteva národného parku a príchod Johnovi do Rochestra.