Ako poslednú atrakciu s Judy a Dickom sme videli Letchwork State Park - oblasť, ktorú kedysi obývali pôvodní obyvatelia Ameriky, Indiáni.
Nachádzala sa v okolí rieky Genesee, ktorá si vekmi vymyla do krajiny hlboký, krásny kaňon, obklopený hustými zelenými lesmi. V údolí kaňonu sa rozprestierali trávnaté lúky so sviežou zelenou trávou. Do prostredia už zasiahla moderná infraštruktúra, najmä cestami a veľkým parkoviskom. Staršieho dátumu bol iba drevený domec, v ktorom bolo zriadené múzeum indiánskej kultúry, ktorá kedysi oblasť obývala.
Za sklenenými vitrínami múzea sme uvideli všakovaké predmety pripomínajúce spôsob života indiánov ako indiánske oblečenie, ich zbrane, nádoby na prípravu jedla a rôzne iné náradie. Pozoruhodné boli najmä drevené snežnice, ktoré vyzerali naozaj starobylo, rôzne hlavice šípov, ale aj strapcami ozdobené kožené mokasíny.
Pozoruhodnosťou kaňonu bol aj vysoký železničný most, ktorý sa nad ním klenul. Pôvodne bol z dreva a niekoľkokrát zhorel. Ten dnešný je železnej konštrukcie, a teda ohňovzdorný. Vyliezli sme naň a kochali sa výborným výhľadom na celý kaňon. Dick s Judy pri lezení nahor po schodoch trochu vzdychali a ochkali a niečo hovorili o tom, že taká námaha nie je pre nich. (obaja mali nad 70 rokov)
Posledným miestom, kde sme sa v parku zastavili, bola priehrada postavená na dolnom konci parku. Jej účelom bola prevencia proti povodiam, keď sa pri veľkých dažďoch riečka v kaňone rozvodnila a spôsobila roľníkom na jej dolnom toku šarapatu. Postavená bola v roku 1932 v čase hospodárskej krízy, ako zákazka štátu pre nezamestnaných, robotychtivých pracovníkov pre podporu ekonomiky, podobne ako iné projekty verejnoprospešných prác toho času.
Ako aj cestou do parku, sme videli na ceste z neho pri ceste tabuľky, ktoré odkazovali na predaj Maple Sirupu. Údajne ho tam priamo zbierajú zo stromov, vyvárajú vo veľkých hrncoch a potom rovno predávajú (postup výroby je ako u indiánov). Takto vyrobený sirup je výbornej kvality, ale aj vyššej ceny. V obchode dostať aj lacný, plne synteticky vyrobený sirup. Yamiyami.
Po kratšej návšteve u Judynho syna pri Rochestri spojenej s dobrou večerou spojenou s konzumáciou varenej kukurice, sme šli k Johnovi. Cestou sme im napísali našu domovskú adresu. Až doma sme potom zistili, že jednotku sme mali napísať ako paličku, lebo takto ju oni pochopili ako sedmičku...
K Johnovi sme prišli už po tme. Niečo sme ešte zjedli, pozreli televízor a šli spať. Zajtra na obed nám z Rochestra letí lietadlo do New Yorku a odtiaľ vlakom pocestujeme do domovského Washingtonu DC.