Vývojové trendy v informatike - toto je názov predmetu na ktorý bolo treba napísať pár stránok. Príliš som si na tom záležať nedal, takže sa veľmi nečudujte. Na predmet VTVI bolo o.i. treba pozháňať články z Computer Worldu a Bussiness Worldu. Tu sú zozipované: mlacosk_vtvi_clanky.zip 04/2001

[ZIP] 14 kb

Hlavné problémy elektronického obchodovania

Elektronické obchodovanie je úzko späté s počítačovými sieťami a teda hlavne s Internetom. Na internetové obchodovanie môžu byť použité rôzne internetové služby, najrozšírenejšia a najobľúbenejšia z nich je v súčasnosti služba Www – World Wide Web – „internetové stránky“.
Preto sa v úvode nachádza veľmi stručné načrtnutie histórie Internetu a World Wide Webu.

Začiatky Internetu sú spojené s vývojom komunikačnej siete pre vojenské účely v USA. Neskôr, na prelome osemdesiatich rokoch tvorili Internet predovšetkým akademické počítačové siete, ktorými boli poprepájané univerzity a vedecké inštitúcie.
Počet užívateľov Internetu ako aj sieťových serverov neustále rástol. Deväťdesiate roky minulého storočia boli svedkom prudkého rozmachu. Tomuto nebývalému nárastu možno vďačiť stále sa narastajúcej výkonnosti počítačov, ktoré sa stávajú čim ďalej, tým viac dostupné pre širokú verejnosť a predovšetkým novým internetovým službám.

Obrovskú popularitu získala služba World Wide Web - Www. Dnes predstavuje obsah služby Www jeden z hlavných tokov po sieti. Základ služby Www sa zrodil v roku 1989 vo vedeckom atómovom ústave vo Švajčiarskej Ženeve. Systém je založený na protokole HTTP, pomocou ktorého môže počítač čítať z Www servera textové informácie (stránky) doplnené grafikou. Stánky sú zapísané v jazyku HTML. Program u užívateľa (Www klient) stránky v jazyku HTML interpretuje a informáciu zobrazí.
Jazyk HTML je založený na hyperlinkoch – stránky obsahujú odkazy na iné stránky, ktoré sa môžu nachádzať na tom istom serveri, ale aj na ktoromkoľvek inom Www serveri pripojenom na internet. Týmto možno informácie vhodne členiť a toto je najväčšia sila Www.
Služba Www si rýchlo získavala popularitu medzi používateľmi internetu. Výhodu efektívneho publikovania informácií si všimli firmy, ktoré hromadne umiestňovali svoje Www prezentácie na Internet.
Zdokonaľuje sa protokol HTTP (v súčasnosti po verziách 0.9 a 1.0 preniká do používania verzia 1.1), vyvíja sa jazyk HTML (široko podporované verzia 3, presadzuje sa verzia 4), stále sa zlepšovali Www klienti (v súčasnosti aktuálne „pätkové“ verzie najznámejších prehliadačov). Príchod obchodu na Internet tento proces ešte urýchľuje. Vyvíja sa množstvo programových prostriedkov, umožňujúcich tvoriť a používať širokú škálu internetových aplikácií.
Obchodovanie po Internete má svoje obrovské výhody. Všetka komunikácia medzi predávajúcim a kupujúcim môže prebiehať po sieti, v on-line režime.
K elektronickému obchodovaniu patrí on-line ponuka tovarov a služieb zákazníkom, zákazníci si môžu najnovšiu ponuku on-line prezerať a potom kúpiť- objednať aj zaplatiť.
Znamená to, že obchodník predávajúci tovary nemusí budovať obchody a zákazník do obchodov nemusí chodiť – produkt si objedná z domu, alebo z práce a na zadanú adresu bude doručený.
On-line obchodovanie má široké využite. Patrí sem mimo iného obchodovanie s nehmotnými statkami – napríklad so službami a akciami.
Zákazníčka sa môže po sieti objednať u svojho obľúbeného kaderníka, zaneprázdnený manažér si môže nechať pokosiť trávu pred svojím domom a za službu hneď zaplatiť.
Veľké východy prináša elektronické obchodovanie s akciami. Investor má dokonalý prehľad o burzovom živote. Svoje investičné rozhodnutia môže okamžite realizovať a predávať, či kupovať akcie na burze nachádzajúcej sa na opačnej strane Zeme.

Je nesporné, že budúcnosť obchodovania je v elektronickom obchode. Podiel obchodu realizovaného elektronicky medziročne stále stúpa. Svojím používateľom prináša konkurenčné výhody. Krajiny ktoré vytvoria elektronickému obchodovaniu vhodné podmienky, dosiahnu vyšší hospodársky rast.
V súčasnosti hrá pri elektronickom obchode najväčší prím Internet. Je možné, že v budúcnosti vzniknú isté privátne, neveréjne podsiete, ktoré zabezpečia svojim účastníkom lepšie podmienky na obchodovanie ako súčasný, verejný Internet.
Po stručnom úvode si povieme o jednotlivých hlavných problémoch, brániacim rýchlemu masovému rozšíreniu e-obchodovania. Dôraz sa dá na Internet a pri rozoberaní problémov nevynecháme situáciu na Slovensku v danej oblasti.

Nízka rozšírenosť Internetu

Masové rozšírenie elektronického obchodovania priamo závisí od penetrácie Internetu medzi široké vrstvy obyvateľstva. Vo všeobecnosti majú prístup k Internetu predovšetkým študenti univerzít, zamestnanci firiem, vysokoškolsky vzdelané a ekonomicky silné vrstvy obyvateľstva, obyvatelia veľkých miest.
Svet je ešte ďaleko od stavu, kedy bude mať prístup k Internetu rozhodujúca väčšina obyvateľstva. Prístup k Internetu znamená mať prístup k Internetu z domu, zo zamestnania, prípadne zo školy, alebo z miestnej knižnice.
Najlepšia je situácia v USA. V tejto ekonomicky rozvinutej krajine, ktorá sa považuje za kolísku Internetu a ktorej výdavky na vedu a vývoj patria medzi najvyššie na svete, má prístup k Internetu už vyše polovica obyvateľstva. Narastá počet domácností s dvoma a viacerými počítačmi. Zdravé konkurenčné prostredie v oblastiach telekomunikácií zvyšuje kvalitu a tlačí telekomunikačné poplatky dole. Zaujímavosťou je, že podiel počtu žien používajúcich Internet presiahol podiel mužov.
Tieto a ostatné dobré podmienky v USA napomáhajú rozširovaniu elektronického obchodovania. USA sú v tomto smere už dlhodobo približne dva roky pred Európou a ostatnými krajinami.

Rozvoj Internetu v Európe je brzdený jazykovou a legislatívnou rôznorodosťou. Negatívnu úlohu zohrávajú aj vyššie telekomunikačné poplatky zachovávané telekomunikačnými spoločnosťami so štátnou účasťou.
Štáty západnej Európy – Európskej Únie sa snažia dohnať USA. Rozšírenosť Internetu je tu o niečo nižšia, pričom je badať výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami EU. Internet má najviac priaznivcov v severských štátoch. Stabilné miesto si drží najmä Nemecko nasledované Anglickom a Francúzskom. V iných, južných krajinách EU (Španielsko , Taliansko, Grécko) je rozšírenosť slabšia.

Na Slovensku je situácia iná. V blízkych rokoch sa očakáva Internetový boom, no v súčasnosti používa internet len približne 10% obyvateľstva. Tento stav súvisí s nižšou ekonomickou vyspelosťou. S tým je spojený aj zlý stav telekomunikačných liniek – digitalizíácia telefónnych ústrední stále nie je ukončená.
Lepšia je situácie napríklad u našich západných susedov – v čechách používa Internet už 20% populácie.

Internet je málo používaný v ekonomicky slabo rozvinutých krajinách. V niektorých štátoch ako Čína, Kuba, alebo Irak je Internet z politických dôvodov verejne nedostupný a prístup k nemu má len úzka skupina kontrolovaných ľudí.
V krajinách tretieho sveta, napríklad afrických, kde ľudom chýbajú základné životné potreby je rozšírenosť Internetu veľmi skromná. Podľa jedného prieskumu vyplynulo, že značná časť Zemskej populácie nikdy vo svojom živote ešte neuskutočnila ani jeden telefónny hovor.

Typické on-line nakupované tovary

Aj keď cez Internet si môžete kúpiť prakticky čokoľvek, niektoré druhy tovarov sa obzvlášť dobre predávajú. Vyplýva to z podstaty Internetového nákupu.
Veľmi drahé veci si ľudia kúpia radšej osobne. Pri kúpe niektorých druhov tovarov – ako napríklad pri šatách a obuvi, je tiež vhodný osobný nákup, aby si zákazník za pomoci obsluhujúceho predavača kúpil správnu veľkosť svojho tovaru. Nie je dobré nakupovať tovary rýchlo podliehajúce skaze – kupujúci riskuje oneskorenú dodávku a tým pádom problémy so záručnou dobou.
Časom sa ukázalo, že tovarom vhodným na nakupovanie sú napríklad knihy. Človek nekupuje mačku vo vreci, ale konkrétnu knihu, o ktorú má záujem, od konkrétneho autora. Knihy nie sú extra drahé, dodávka špedičnou službou je bezproblémová. Knihy po internete sa veselo predávajú. Spomeňme napríklad americký e-obchod Amazon.com, českú Vltava.cz, alebo slovenský obchodný dom s knihami Dunaj.sk.
Podobne ako knihy, dobré podmienky na predaj existujú pre diskové a kazetové nosiče hudby.

Obavy o stratu súkromia

Strach zo straty súkromia a zo zneužitia súkromných informácií predstavuje pre nezanedbateľnú časť informačnej verejnosti silnú motiváciu vyhýbať sa perzonifikovaným internetovým službám a internetovým nákupom. Treba povedať, že ostražitosť je v tomto prípade na mieste.
Užívateľom je dobre známe aféra s americkou firmou Doubleclick.com, prevádzkovateľom široko používaného bannerového výmenného systému, využívaného na mnohých stránkach, medzi ktorými nechýbali ani najnavštevovanejšie svetové portály. Využitím technológie Cookies boli spolu s bannerom posielané užívateľom tzv. cookies, v ktorých sú zaznané stavové informácie, ktoré sú opätovnej návšteve stránky posielané znovu na server. Toto je všeobecná funkcia Cookies. Zobrazovaním bannerov od Doubleclick.com na mnohých stránkach získavala firma informácie o internetovom správaní miliónov (anonymných) užívateľov - surferov.
Iná internetová firma ponúka svoje služby miliónom zaregistrovaných užívateľom. Záujemci dobromyseľne zadajú svoje osobné údaje, tí podozrievavejší sa ešte ubezpečia, že firma si nadovšetko cení súkromie zákazníkov a že nikdy údaje nikomu cudziemu neposkytne.
Áno, nikomu cudziemu. Zákon však nerieši prípad akvizície firmy. Doublick.com takúto firmu pohltila. Ďalší ich krok je ľahké si domyslieť. Katastrofálne dôsledky spojenia databázy anonymných surferov (ich internetové správanie - návšteva stránok, realizované nákupy) s databázou mien (osobné údaje) hádam ani netreba vymenúvať. Súdne napadnutie akvizície a následne „ubezpečenie“ firmou, že nič nekalého nemajú za lubom už nikoho neupokojí.
Rozvodový právnik môže potom rozvádzajúcemu mužovi na súde riadne podkúriť, keď zrazu vytiahne dôkazy, že svedomitý otec pravidelne navštevoval erotické stránky. Zdravotná poisťovňa napríklad odmietne poistiť človeka, o ktorom sa dozvedela, že navštevuje stránky venujúce sa extrémnym športom. Zamestnávateľ neprijme do zamestnania uchádzača, ktorý hľadal na Internete informácie o drogách.
Toto sú problémy týkajúce sa súkromia bežných používateľov.

Nedôvera k internetovému obchodovaniu

Internet je verejná sieť. Okrem bežných užívateľov využívajúcich internetové služby je Internet plný hackerov – počítačovo zdatných jedincom využívajúcich bezpečnostne slabé miesta siete vo svoj prospech, nech už je akýkoľvek. Mnoho informácií putuje po Internete v nezakódovanej podobe, no aj zakriptovené informácie možno pri veľkej snahe prečítať.
Čítal som o prípade, keď jeden užívateľ venujúci sa internetovej bezpečnosti si pre pokus objednal pomocou svojej kreditnej karty malý tovar z elektornického obchodného domu a potom sledoval sieťovú komunikáciu na použitých linkách. Veľké bolo jeho prekvapenie, keď o pár minúť putovala do obchodu objednávka na drahé stereo vybavenie do istej arabskej krajiny, znejúca na jeho číslo kreditnej karty.
Tento, aj keď už nie veľmi bežný, príklad svedčí o tom, že bezpečnostné otázky internetového nakupovania nehodno podceniť.

Veľa škody napáchajú predovšetkým počítačoví administrátori, ktorí nedostatočne zabezpečia spravovaný server. Mnohokrát sa stalo, že po útoku na server sa dostali dôverné informácie o nakupujúcich do nepovolaných rúk. Spomeňme len desaťtisíce prezradených čísel kreditných kariet získaných zo zle zabezpečených databáz internetových predajcov.
Niet sa čo diviť, že dôvera používateľov k elektronickému obchodovaniu sa zvyšuje len pomaly.
Máme veľa príkladov útokov na počítače. Spomeňme jeden čerstvý príklad zo Slovenska. Proti takejto činnosti sa skoro ani nedá brániť – jedine šírením osvety medzi používateľmi. Do nepríjemností sa dostala slovenská Tatrabanka. Istý človek dokonale imitoval stránky internet bankingu tohto bankového domu. Hromadne potom šíril emailové správy, otvárajúce tieto imitačné stránky.
Stránky sa tvárili ako obľúbená služba Tatrabanky - Internet Banking. Rozdiel bol však v tom, že zadané prístupové heslá neslúžili na overovanie totožnosti pravých klientov, ale končili v nepovolaných rukách.

Nebezpečné sú aj iné typy hackerských útokov na sieťové počítače. Zorganizovaním ticísok počítačov po celom svete naraz posielajúcich rovnakú požiadavku na určitý server sa vytvorí taká záťaž, akú nezvládne ani ten najlepší server. Servery sú v čase napadnutia beznádejne zaplavené hackerskými požiadavkami a nemôžu vykonávať svoju obvyklú činnosť. Pre ostatných používateľov sa javia buď ako extrémne pomalé, alebo ako úplne nefunkčné.
Na ilustráciu takejto záťaže možno spomenúť situáciu z júna minulého roku, kedy začala pod patronátom Tatrabanky činnosť prvá slovenská internetová banka Eliot.sk. Prvých desať tisíc klientov bolo obdarovaných tisícimi korunami na účte. Do začiatku masívnej reklamnej kampane sa všetko držalo v tajnosti. No už pár hodín po štarte banky veľký záujem klientov nadmieru zahltil bankové servery. Tieto neboli schopné plniť svoje úlohy počas viacerých hodín.
Pri hackerskom útoku by to vyzeralo približne podobne. Proti takémuto útoku je ťažké sa brániť. Požiadavky prichádzajú z celého sveta, takže ich nemožno od tých normálnych rozoznať.
Predstavte si, že chcete navštíviť váš obľúbený virtuálny obchod, aby ste si na poslednú chvíľku vybavili nutné záležitosti týkajúce sa blížiacej sa rodinnej oslavy, no server je pol dňa mŕtvy.

Nedostatočná legislatíva

Rozvoj informačných technológií napreduje míľovými krokmi. Zákonodárstvo tu ťahá za kratší koniec, nedarí sa mu držať s vývojom krok. Nestíha sa prispôsobovať moderným požiadavkám.
Najlepšia situácia v zákonodarstve je ekonomicky vyspelých krajinách. Vyšší stupeň rozvoja Internetu podnietil vznik právnych noriem, ktoré zas napomáhajú vyššiemu rozvoju Internetu a elektronickému obchodovaniu.
Na Slovenku bola napríklad ešte donedávna internetová reklama postavená fakticky mimo zákon. Zákon nepočíta ani s predajom a dražbou internetových domén. Najviac však chýba dlho očakávaný zákon o elektronickom podpise. Tento je pre rozvoj internetového obchodu priam kľúčový. Elektronický podpis jednoznačne identifikuje svojho majiteľa. Nikto sa nemôže pokútne vydávať za toto, kým nie je. Elektronický podpis stavia právoplatnosť elektronických dokumentov na úroveň vlastnoručne podpísaných dokumentov.
Predstavte si uzatváranie zmlúv, záväzných objednávok, odosielanie dôverných informácií priamo zo svojho počítača.
Zákon o elektronickom podpise by nielen uľahčil podnikateľom život pri vzájomných obchodoch medzi sebou, ale zjednodušil by aj komunikáciu občanov a podnikateľov vo vzťahu k štátnej správe.

Záver

Elektronické obchodovanie sa stretáva s mnohými inými problémami. Spomeňme napríklad priepustnosť telekomunikačných liniek, počítačovú gramotnosť a konzervatívnosť obyvateľstva.
Trend je však jasný. Elektronické obchodovanie naberá na obrátkach a patrí mu budúcnosť. Rýchly vývoj v oblasti informačných technológií, svetová globalizácia a hlavne snaha po efektívnosti mu vytvárajú vhodné podmienky na rozvoj a rast.

Zdroj informácií

Informácie použité v práci pochádzajú predovšetkým z pohybu autora v danej oblasti, z pravidelného sledovania tlačených, rozhlasových a internetových periodík. (www.zive.sk, www.interval.cz, www.agent.sk, časopis Cd tip, príloha SME v počítačoch... )

www.mlaco.sk  ·  © Marek Laco 1998-2024  ·  mlaco@mlaco.sk