1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14
  9. časť  

Vcera som siel bicyklom do San Diega. Chcel som si kuknut to mesto, kedze nie je daleko, zaroven som uz potreboval konecne nejaky bicyklovy vylet, aby som v tej praci uplne nezdegeneroval, a este som sa aj planoval stretnut s nejakymi Slovakmi tak, cez forum na usaboard.sk

Kym som sa rano vymotal, bolo pol desiatej. Sama hmla, oblaky. Dokonca som sa chvylu obaval, ci nebude prsat, ale take tu nebyva. Prilis teplo nebolo. Siel som normalne okolo 30, ked siel nejaky rychlejsi cyklista, tak som sa zavesil. Carlsbad bol hned za nami, nejaki ludia sa uz surfuju. Zvlnena krajina, ocean napravo, horekopceky, dolekopceky, nasleduje mestecko Encinitas. Dost roztahane. Trochu spomalim, nadcha ktoru prechodievam tlaci v hrudi, ked sa tu ozve "Mornin'", a to ma predbieha cyklista. Ujha, tak to idem za nim. Nejaku ma cudnu nohu - od kolena dole, len zeleznu tyc v hrubke motiky a na tom topanku. Normalne siel, v supakoch zo sedla. Tento ma dost tahal (dobra hamba...) kym sa mi nezaplietla retaz do sajby a musel som zosadnut. Dalej nasleduju mestecka Solana Bech a Del Mar.

Vsetky su si dost podobne a najviac ma zaraza ze rovnake scerenie sa tu casto opakuju. Ako sa konci mesto, ide dolekopec az skoro na hladinu mora, tu je taka mala nizinka, obycajne za cestou na druhej strane nejaka mlaka, jazierko, este dalej zelecnicna trat, idete dalej a nasleduje horekopec, a ten kopec je pri plazi kolmo zrezany asi bagrami. Presne tak, takto to tu je.

Nasleduje vacsi stupak, toto by mal byt posledny. Predbieha ma viacero cyklistov. Mna tlaci na pase fotak, kondicka rokov mladych je tatam, takze spomalujem na 15stku. Hore na kopceku to zacina byt zaujimave.

Stromy, zavlazovana krajina, teda trava, po pravej strane golfove ihrisko, po lavej za cestou kadejake vyskumne centra, pred kazdym je na travniku tabula ze o co ide, napr. Digital Gene Tecgnology. Zabacam doprava, idem okolo nejakych budov spadajucich do University of San Diego a za odbockou na autobusovej lavicke si davam oddych. Fotky, pitie, nove tielko, mapa.

Pokracujem dlhym dolekopcom, takym malym udolim kde je len cesta. Stale je zamraceno, modru oblohu nevidiet. Dostavam sa do oblasi La Jolla, kopec domcekov, celkom pekne prostredie. Aha, kryt na fotak nemam. Vracat sa mi uz nechce, idem dalej. Sem tam kukam do mapy. Po Grand Avenue som chcel ist na vychod, ked tu zbadam v bocnej ulicke vodu. Tak idem tam.

Ocitol som sa pred peknou zatokou, lodicky, kupanie, pobrezne hotely, kopec na horizonte. Krasa. Fotky. Ide o Mission bay. Trocha sa tu pomotam po mostoch, nakoniec na smer Misson Beach, kde sidlia Slovaci. San Diego Bay, centrum a ostatne casti necham na inokedy. Medzicasom zistujem se moja super sportova flasa, ktoru pouzivam na bicykel uz 4 roky doziva - zacina pretekat. V obchodiku som kupil colu, hodim ju do stojana a rozmyslam co s mojou oblubenou flasou. V potravinach v Carlsbade mali podobnu, lenze farbu vrchnaciku zlu. Tak som si moj vrchnacik odlozil a americka flasa z Marylandu ukoncila svoj stvorrocny zivot v San Diegu, smetiak na konci West Mission Bay Drive, pri kolotococh.

Tu uz vykuklo slnko a razom zacalo hojne pripekat. Na Missiom beach je velmi pekne, čeknite fotky k tomuto výletu. Volám na číslo Slovákom, ale internet v piatok nečítali, nevedeli ze prídem, tak su niekde v meste na ceste do kniznice. Takze tak.

Na plazi ma odfotil jeden stary ujko, ktory mi nakoniec este aj postrazil veci, kym som sa oplavil. Voda dost kosata, ale dobre osviezenie po 60 kilometroch. Potom som sa predsa vybral do Hostelu, ktory je tu hned vedla, ale zo Slovakov tam bola len jedna, prava Tatranka, ale nemala vobec cas, lebo robila. Dufam ze sa uz nabuduce lepsie dohodneme a hodime nejaku rec co a ako.

Poobzeral som sa na plazi, presiel bicyklom okolo, naplnil zaludok, namastil kolena a podho naspet. Ved uz je pol stvrtej. Smaziace slnko sposobovalo, ze krajina ktorou idem sa zda byt pekna, krajsia, ale z tvare sa rynie pot. Spominam si na moje umenie z minuleho roka, ked som bludil po Viedni rovnamkymi chodnickami ako predtym, a teraz bez máp

pohodlne nachadzam cestu späť. Musim si vyšlapať cestu hore po Torrey Pines Road, je dosť horko. Potešilo ma preveľmi, ze kryt na objektív som našiel na pôvodnom mieste. Pokračujem v ceste naspäť, kde-tu zastavím a spravím záber. Dosť ma na páse ťaží foťák, nabudúce to budem musieť nejako inak premotať. V Solana Beach zastavujem a dopĺňam tekutiny. Kolená sa zavše ozvú, celkovo oslabané, ale inak idú. Posledné kilometre už tak celkovo pomalšie som šiel. Šťastlivo som došiel do Carlsbadu, dal oddych a potom už došiel domov. 110 km, príjemný výlet. Takéto musím robiť pravidelnejšie. Len dať viac pozor na slnko - dosť mi opieklo tvár, ruky i lýtka.

Fotky - Bicyklom do San Diega 1

---

Sranda, v sobotu ma trosku viac pripalilo slnko na tvari a dnes ma uz aj zastavili na INS kontrolnom stanovisti a chceli vidiet pas... Asi musim kupit silnejsi ochranny faktor! :)
S tym odchodom - ja by som nedbal aj o taky tyzden skorej, teda koncom septembra, ale jasne sa mozem prisposobit. Co keby som napr dosiel do Denveru a tam den, dva pobudol?

---

Dneska po praci som na vlakovej stanici v Oceanside stretol 2 Slovakov, s ktorymi som sa vcera dohodol. V USA su 3 tyzdne, ubytovani v L.A., v poslednych dnoch sa prespali aj v Oceanside (na plazi, mrzli) a hlavne hladali pracu v San Diegu. Uz som myslel ze v tomto mojom meste ziveho Slovaka neuvidim, preto som sa stretnutiu potesil. Juro a Miso, inac tretiaci studenti stavariny z Bratislavi, mi porozpravali svoje pocetne a nevsedne zazitky z cesty autom a stopom cez Ameriku a z dní v San Diegu, kde hladali pracu a spavali na plazi ci pred Univerzitou. Postretali pritom tolkych divnych ludi, ako za cely zivot nie. Velka zabava pocuvat. Stylom rozpravania mi Juro velmi pripominal Vlada Zuberca a Miso sa podobal aj hovoril ako Miso Brziak. Byvaju zatial u jednej tety v L.A., a dnes vecer sa telefonom dozvedeli ze sa crta praca pre nich hore v L.A. Som zvedavy na ich dalsie prihody. Odviezol som ich na tichu plaz za Carlsbadom, zajtra ich odnesiem na stanicu. Juro pritom v nakladom priestore mojho trucku. :)

---

Pat dnes predala dalsi dom, zarobila 6 litrov, tak sme vecer sli do 'Kajótís' a platila ona. To je taký bar zo živou hudbou, trochu pripománal Hystériu, akutát obsluha bola mladšia a krajšia.
Meksické jedlo bolo fajnove a bolo toho tolko, ze som az nevladal dojest. Naladu zlepsili Margarity, tequila a čapované pivá, čo by som chcel obzvlášť pripomenúť, keďže to boli moje prvé čapované tuná. Ako pil som v živote už aj lepšie, ale ako sa vraví - darovanému pivu na bublinky nepozeraj, takže az také zlé to nebolo.

---

Tak sa teda hlasim z mojho noveho bydliska. Je to trosku zmena oproti predoslym dnom, predsa len, byvanie so styrmi chalanmi ma kvalitativne iny charakter – Po polhodine upratovania stola som si konecne spravil priestor na polozenie branovho pocitaca – Notebook Toshiba – Pentium, ktory niekdo vyhodil a Brano zareagoval duchapritomne.

Takze teraz pisem vsetky spravy do sveta offline a dufam, ze v kniznici to aj poslem…
Posledny tyzden bol celkom zaujimavy, aj ked v obidvoch zmysloch slova: V pondelok ma prvy krat zastavili policajti. To sme sa vracali s Jankou z upratovania z nedalekeho mestecka Golden. Bolo uz asi po desiatej a uz sme sa chceli co naskor dostat domov, ked tu zrazu vidim

v spatnom zrkadle nejaku podivnu diskoteku svetiel. Hm, prvy moment som sa Janky spytal, ze co mam robit, ci mam zastavit… No, tak som predsalen spomalil. V hlave mi prebiehali tie pribehy ako americki policajti zle ohodnotia situaciu a kvoli hocijakej hluposti (napr. Ze clovek chce vystupit z auta) nevahaju pouzit nasilie. Tak som poslusne zastavil, otvoril okienko a s rukami na volante pozeral do spatneho zrkadla ako sa ten chlap priblizuje stale blizsie…

Pekne pozdravil a vypytal si doklady. To som sa ho spytal ze ci mozem vystupit, podal som mu doklady a vysvetloval, ze mam len medzinardny vodicak. Cop mi zacal vysvetlovat ze som isiel rychlejsie ako bolo treba, s cim som samozrejme nesuhlasil, a k tomu ze nam nesvieti jedno svetlo. To sme mu hned tvrdili, ze to je od dnes. Nemusi vediet, ze uz dva tyzdne riesime tento problem.

Nakoniec povedal, ze mi neda ticket, asi zaposobil medzinarodny vodicak (lebo by asi nevedel ako postupovat) tak mi len dal rychlokurz kde sa jazdi ako rychlo, dal mi do ruk vizitku, ze keby som mal nejake otazky, nasadol na motorku a pobral sa prec.

V utorok ma policajti zastavili druhykrat. (Janka s Martinom su tu uz nieco vyse roka a s policajtmi do kontaktu neprisli:). Tentokrat to bolo priamo v centre – jedna ulica - 16th Mall Street je ako pesia zona, uprostred nej chodia autobusy – for free. No na kazdej krizovatke je napisane, ze mimo nedele tam cyklisti nemozu. Uz ked som videl na druhej strane policajtku na motorke, tak som tusil, ze asi si ma vsimne. No veru sa aj otocila, dobehla ma a vysvetlila mi, co som uz vedel. Ale inak pohoda, policajtov sa neobavam (teda ak nejdem branovym autom – to by pri zastaveni nemuselo dopadnut najlepsie).

Minuly tyzden priniesol este jednu novinku – part time job v jednej restike v centre. Je to mala restauracia, v tej menej frekventovanejsej casti centra. Otvorene maju od siedmej rana do tretej poobedia, takze je to nieco na styl Breakfast&Lunch. Mna tam potrebuju na 3-4 hodinky v case obeda. Takze zarobok ziadna slava, ale aspon nieco. Mojou funkciou je pomahat majitelke - povodne grekyni s obsluhovanim stolov. Okrem nej a mna tam este robi kuchar – pripada mi ako indian (ale niesom si sure), a dishwasher, ale jeho povod si nedovolim odhadnut. Cez den tam nie je velky frmol, len v case obeda sa tam zvykne nahrnut dost ludi. Tak si teraz musim najst este nieco na rano, alebo poobede. Pripadne na soboty alebo nedele.

Vcera sme si urobili celkom prijemnu grill party u Michala a Karoliny (ceski priatelia spominani uz skor) na ich vybornej streche. Opekala sa ryba a branove velmi vyhodne kupene maso. Tusim 49c za libru. Zbysek a Jiri – odvcera uz aj moji spolubyvajuci - hovorili ze to je urcite nejaky zrazeny pes, ale napriek tomu sme si dali chutnat. Masko bolo trosku tvrdsie, bar sa aj hodinku prazilo na plamenoch, ale nevadilo to a s kuskom trpezlivosti sa dalo aj krajat. Nakolko sobota bola pre mnohych pracovny den, rozpustili sme to uz kratko po polnoci.

Na dnesny den sme si naplanovali cestu do Red Rocks, cervene skaly nedaleko za mestom. Ja osobne som tam uz bol, ale ostatni este nie, takze celkom vhodna destinacia…
Plan sa pocas dna trosku zmenil, lebo Branovi koncila robota okolo tretej, a tak sme to cele posunuli, aby sme ho vyzdvihli po ceste. Dopoludnia sme teda isli pozriet Janku do nemocnice (robi tam transport pacientov), ja som si vyzdvihol par veci, ktore som si zabudol u nich, a isli sme potom (Martin a ja) za Michalom a Karolinou, isli sme si zahrat basketbal, okupat sa v bazene, a po ceste sme stihli este aj nakupit. Brana sme vyzdvihli z prace – restauracia kde pracuje pripomina klasicky americky podnik, aky je vidiet v kazdom druhom filme – proste klasika, zaujimavostou je, ze vsetci zamestnanci od majitela az po casnicky (sice vynimkou je americky dishwasher) su cesi. Aj sa to vola tak cesky – Joe’s.

Cesta do Red Rocks bola zaujimava, nakolko som tam uz bol, tak som mal pocit, ze teda urcite zabludit nemozme. No aj veru stalo sa. Po dlhsom case a par milach navyse sme dorazili. Cela zaujimavost tohro miesta je v tom, ze tam trci par cervenych bral zo zeme. No snad coskoro budem moct pridat aj par fotiek, lebo jeden vyfoteny film je uz asi vyvolany, a dost sa tesim na fotky – su to od zaciatku co som dosiel do ameriky. A okrem toho Brano si kupil digitalny fotak – za $60 vo WalMarkte (obchode, kde mozte bezdovodne veci do 3 mesiacov vratit). Fotak je myslim za tu cenu good deal, rozlisenie 1280x960 – lenze fotky sa exportuju cez usb port, a tento notebook, pamata len casy seriovych a paralelnych portov, takze snad zozenieme pcmcia kartu, a priblizime Vam okolie kde zijeme.

Zajtra je nedela, a plan vyzer tak, ze ja sa asi pojdem prejst do mesta, do kniznice vyzdvihnut knizku k mojej diplomove o ktorej som si pred polrokom hovoril, ze keby sa mi tak dostala do ruk… Tak uvidim. Chcel by som sa aj porozhliadnut po bicykloch, lebo ho budem tu asi potrebovat, a myslim, keby bol nejaky postacujuci, ze by som ho aj odtransportoval aj domov. Uvidime, co miestne obchody ponuknu…
Tak teda pre dnes asi tolko, majte sa fajn a nabuduce snad aj s fotkami…





POKRAČOVANIE  >>


1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14