1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14
  2. časť  

Som prvy den v praci. Ostatni z tejto miestnosti sli na obed (ja som mal so sebou sendvic) tak teraz trochu surfujem po nete a pozeram maily, lebo mam monitor otoceny do stredu miestnosti, ale vraj sa to tu ma popresuvat, dufam.
Je to taky maly domcek spraveny na firmu. Sef nadomnou vyzera ako nejaky trekky - velky a siroky, s bradou. A grafik v mojej miestnosti, tak ten je uz naozajsny trekky, vyzera podobne, lenze tlsty a slnecne okuliare.
V domceku vedla, tam je to uz lepsie, robi tam mlada Katherine, blondina s dlhymi vlasmi a bola aj na Slovensku, jej mama je vraj z Ciech. Asi 5 slov vie po cesky.
A ked uz o tomto, Pat (Patricia) - 50 rocna Frankova roommate v apartmane, tak ta robila pre Philips dlho.
Philips maju televizor aj video.
Co tato firma robi? Nieco ako sprostredkovanie reklami v televiznych staniciach (ktorych su stovky). Stanice si vyberaju ich reklamu ked nemaju co davat a potom davaju proviziu za uskutocnene obchody. A toto sa tyka aj www, emailov, novin... este do toho prilis nevidim, ale budem hadam vediet viac. Teraz tu budem prerabat firmemny internet pre zastupitelov po krajine (kadejake udaje, prehlady), kt. je spraveny v nejakom zvlastnom a nie moc inteligentom prostredi Tame, do php.

Fotky - V práci

---

Tak vcerajsi den bol pre mna dost narocny. Rozhodli sme sa s jankou ze pojdeme na bicykel. Ja som mal pozicany martinov. Hm, keby som mal taky bicykel doma...
Zobrali sme si 1,5 litra vody a vyrazili okolo 9.30am.Uz po par metroch som citil, ze to je zmena. Akoby som mal nizky tlak. Ale ako sme vysli na cyklisticky chodnik, tak to uz bolo v pohode. Len som musel pit a pit. Hrrozne. Je tu nizka vlhkost vzduchu (zevraj 30% a na Sk 70%), takze som mal zakazdym (kazdych 5 min.) sucho v ustach. Ziadne stanky s pivom za 13 a kofolou za 8! (v SKK myslim).
Cestou sme presli asi okolo troch golfovych ihrisk. A hoci bol pondelok okolo 11pm, rozhodne neboli prazdne.
Aj som videl ako zije ta zamoznejsia cast obyvatelstva Denveru... Trojposchodove domy, prekrasne zahradky, 500m od domu rozsiahly golfovy plac, kam isto nechodia peso...
My sme sa vybrali k takemu jazeru, kde ale bolo treba vyslapat, co rozhodne nebolo lahke, na jednej strane som si nevybudoval cyklistisku kondicku, a na druhej strane mohlo byt tak 40C, teda neviem kolko F.
V jazierku sme si namocili nohy (urcite nevyzeralo, ze by sa tam dalo kupat), a pozerali sme noviny s ponukami jobov. Po dvoch hodinkach sme sa vybrali pekne naspat. Cesta naspat bola este horsia, slnko prazilo naramne, ja by som bol pil najradsej nepretrzite. Este stastie ze na dobre opatrovanych golfovych ihriskach tecie STUDENA voda (trosku mi nie je jasne ako sa udrzuje studena, ale asi to maju vykoumane).
Inak v niektorych momentoch mi okolite kopce pripominali oblast liptova (ze by zacinajuci upal?:), preskumanu z predoslych cyklovyletov, a inokedy ked som sa pozrel na zem a na nizky porast, mal som pocit ze ideme takmer po pusti.
Na ceste naspat sme si uz davali aj prestavky, bolo to naozaj nutne. Domov sme dosli o 4.30, zniceni a hladni... Aspon ze isli hned potom simpsonovci, ale clovek si trosku musi zvykat na ten americky dabbing:).
Inak ak mam zhodnotit cyklisticke chodnicky denveru, tak su velmi dobre spravene, najma vela tabul, ze si mate davat pozor na maintenance vehicles (ktore sme naozaj aj stretavali), a pod. Trosku horsie to je s orientaciou, leo nikde nepisu kam vlastne idete...
Tak pre dnes hadam tolko, samozrejme ze toto nebola posledna event toho dna, ale najzaujimavejsia. Nakupovanie v supermarketoch (malls) ma tu nebavi.
Chcu tu za vsetko strasne prachy...
ZAtial sa majte.
Bye
Lukas

PS: Za cely den som vypil asi 4-5 litrov vody. A ako si sa to z cloveka odparuje...Zvlastne

PS2: Este som Vam nespomenul ze Denver je v nadmorskej vyske asi 1600m, co je ako keby som bol dost vysoko v tatrach. Takze vzduch je tu podstatne redsi ako v nejakej podunajskej nizine...

---

Vcera Pat zavolala na chvilu na navstevu susedov. 70-rocny ujko pochadza z Juhoslavie, teda jeho rodicia, on sa narodil v SF. Robil same smiechoty a bol velmi vyjaseny. Cely bol vyteseny ked hovoril slovanske nazvy a ja som mu prikyvoval, ze to poznam. A on ma rozumel ked som mu nieco povedal po slovensky. Pripili sme si Bosackou Slivovicou, ktora mi moju rozdrazdenu zahu, ci co to je este uplne vyhecovala, tak som myslel ze ma roztrhne.
Do roboty to mam dost daleko, cesta trva nieco menej ako hodinu. Zatial chodime s VW beatle, kym je druhe auto v oprave. Pocas soferovania Frank kadeco robi. Dnes 40 mint telefonoval vkuse (zacal este v dome) a pritom si spokojne popijal zo svojej kavy v hrnceku. A to sme boli aj v miernej zakrute na moste (auto zabazalo v kolajoch samo).
Cas tu v robote za pocitacom velmi rychlo ubieha, len ma trochu boli hlava od monitora uz. Ale klavesnica aj monitor su kvalitne. Idem zjest sandwich uz.

---

Musel som ukazat svoj pas. Na moje prekvapenie to nebol ziaden policajt, agent FBI, ani CIA a ani niekto z officierov INS, ktori nas kazde rano stopuju na dialnici (nieco ako platenie myta, no len hladaju nelegalnych mexicanov). Pas som musel vytahovat v potravinach, kde som kupoval pivo...!
Ani sa mi nechce verit ze pred piatimi dnami som veselo pobehoval po Bratislave a teraz uz veselo programujem v Californii, daleko ze su tu uz aj slovenske stranky pomalsie. A pritom tak blizko ze cez SMS/mail v realnom case komunikujem s blizkymi doma.

---

Teraz prave idu slovenske stranky o dost rychlejsie. Kamnapivo.sk pingujem za 240 milisekund, co je stvrt sekundy. Hmm... zaujimave ako rychlo sa pakety z mojho pocitaca dostanu do Bratislavy.
Krajina tu vyzera dost divne. Prlis sa mi to zatial nepaci. Vyprahnuta zem, zlte rastliny a stromy. Na kazdom kroku su plamy. Okolo tohto miesta kde robime su hory, z ktorych vytrcaju skaly. Vcera sme sli domov inou cestou. Myslim ze cesty tu zaberaju viac plochy ako obydlia. Tych ciest je tu neurekom a velmi sirokych! Domy su maximalne 1 poschodove. A vacsina priestoru je zastavana. Idete desiatky kilometrov a nie je to ani mesto ani dedina, ale proste zastavana krajina kadejakymi domami a obchodmi a zariadeniami a cojaviemanineviemcohoestevsetkeho. Hranice medzi "mestami" tu ani nie su. Slovensko pripomina akurat tak slivovica na drese a SME a Plus7dni na skrinke.
Dneska konecne zacnem soferovat. Policajtov sme zatial nikde nestretli. V robote je fajn, lepsiu pracu si ani predstavit neviem. V pracovnej dobe robit pracu editora na kamnapive.sk :-)
Vsetkych pozdravujem, nemyslite si ze ked pisem sem tak sa chcem zbavit mailovej komunikacie. A pozdravujem hlavne EVKU, ktora mi tu chyba zo vsetkeho najviac!!!

---

Hi,
Marek, zas nefunguje kamnapivo.sk:)! Tak s tym nieco z tej californie urob:).
No, chcel som sem prispiet uz vcera, ale ked som uz mal napisanu aspon stranu, ale potom mi padlo spojenie a nejakym sposobom sa ten text stratil, takze sa to budem snazit nacrtnut.
Postupne si zacinam hladat pracu, ale vcera som volal kvoli ssn a este ho nemaju, takze zamestnavatelia z toho nie su vyslovene "happy".
Vcera sme mali znova nabity program: isli sme sa bicyklovat k jednemu nedalekemu jazeru. Na Denver bolo vcera nezvycajne pocasie, pofukoval vietor a bolo prijemne, lebo vecer predtym nam tu vydatne prsalo. Takze nam stupla aj ta prekliata humidity na magickych 60% (doma normalna uroven). Musim vyzdvihnut presne co Marek spominal, su tu perfektne siroke cesty - dvaja cyklisti sa mozu kludne rozpravat a vpohode sa vedla nich zmestia este 3 auta. Cyklisticke chodniku su tu v pohode, ale zalezi castou ktorou prechadzate, podla toho sa o ne aj staraju. Denver je rozsiahly (kolky krat to uz spominam?!) takze treba tolerovat, ze nie vsade je vysadena travicka. (Hlavne ked je ju treba kazdy den polievat inak je rychlo po nej).

Pri jazere, kam sme dosli asi po hodine slapania, stale sme mali protivietor, hrroznee, bol normalne piesok, takze keby bola voda slana, tak si pripadam ako pri mori (- viem, nie je to ten ocean, co mas pri dome Ty, Marek...). A najlepsie bolo, ze to jazero bolo rozsiahle asi ako 4 kosariska, ale na plavanie bol vyhradeny pasik 10 x 15 metrov. Boli tam aj kacice...
Zajtra je sobota, a ja mam za sebou "narocny" tyzden. Tak teda ideme na vylet niekam do hor. Inak som sa dozvedel neprijemnu spravu, ze buduci tyzden nas cakaju teploty okolo stovky.
Idem rovno doplnit zasobnik na lad...
Caute

Fotky - Denver

---

Brent (internetovy sef) je teraz smutny. Spadol im ich internetovy obchod (10.000 unikatnych pristupov denne) a nevedia to nakopnut. Mlady Chris a on tu teraz nad tym maturuju a stale nevedia skompilovat php4 modul pre novy apache pod ich verziou rad hat linuxu. Rad by som pomohol, ale v linuxe sa nevyznam :-(
Zvonia telefony ze "Hi Brent, nejde vam webmall..."

---

Tak si uz tu veselo beham autom. Frankove auto ktore priniesol z opravy. Bol som ho zaviest na letisko (trochu juzne od LA) a potom som soferoval domov do Oceanside a dnes rano do prace. Je to stary NISSAN. Dlhe cervene auto s dvoma sedadlami vpredu a vzadu s nakladnym priestorom prekrytym karoseriou.
Auto ma manualnu prevodovku a je cele vyhegane. Na neutrale ma zvuk a natriasanie ako traktor! Dokonca aj tak startuje. Vnutri je vela priestoru a sedadlo je hlboke. Bocne zrkadielko sa vo vetre ohyna naspet, takze prilis uzytocnie nie je. Prevodova paka ja vyhegana ako na skode 105 a volant ma dost volu. Sranda tym ist na Interstate 15 stotridsinou (km/h). Desat minut som bol za volantom a uz som porusoval predpisy. Oficialne je limit 70-75 mph, ale tu kazdy ide rychlejsie.
Dost som bol naspet nervozny, kedze uz bola tma a ani som nevedel ci idem vlastne spravne - na juh. Nastastie ano. Uz som bol nedaleko Temeculy, ked zacal dochadzat benzin. Uz svietilo svetielko a cerpacku som stale nevidel. Pri kazdom Exite som velmi vahal ci mam ist dole a hladat cerpacku. Dost mi uz lepilo ze to prestane ist, tak som potom zabocil do Temeculy a nastastie hned nasiel cerpacku. 10 dolarov som odniesol do pokladne, potom som mohol zacat cerpat svoj benzin. Vyslo to akurat na polovicku nadrzne. Svoje tekutiny som im nechal a takto spokojne vydal som sa veruze na cestu dalej.

S plnou nadrzou mi uz bolo veru hej. No tma bola, i minul som svoj exit. Nic to, pojdem inou cestou, po dialnici tak ako mi to ukazala minule Pat. Tak som siel dalej, tiez v neistote kde to treba stocit. V meste Eskondito som sa troska pomotal a uz som bol na tmavej prazdnej ceste veducej nikam. Mysliac si ze pridem k oceanu a lahko cestu najdem, pokracoval som tym smerom. Motal som sa kopcami a zakrutami asi 45 minut, podla instinktu som bral obcasne krizovatky. Slo sa dobre, ale nikde ani za nic nebola cerpacka, aby som sa spytal kde vlastne som.
Nakoniec som sa po dlhom case niekam dopracoval, spytal na cestu. Bol som 20 mil juzne od Oceanside. Potom som uz potrafil bez vacsich problemov.





POKRAČOVANIE  >>


1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14