1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14
  1. časť  

Nadišiel 14. jún 2002. To je deň, kedy sa traja neohrození cestovatelia (Lukáš, Mišo a Marek) vydávajú do USA, aby tam strávili celé leto. (Každý na inom mieste.) Deň, na ktorý sme sa tak dlho pripravovali je zrazu už tu! Poobede letíme zo Schwechatu do Frankfurtu, kde po necelej hodinke presadáme na let do Ameriky. Večer sa už budeme prechádzať po New Yorku! Včera podvečer sme sa pri symbolickom posedení U 7 Lucerien odfotili aj s našimi práve vyrobenými recesistickými lepenkovými tabuľami, ktoré so sebou berieme. ("WILL WORK FOR $2, WILL WORK FOR FOOD, ....") Tieto okamžite upútali pozornosť hlavne jedného pána, ktorý bol tým všetkým taký nadšený, že si musel od nás vziať kontakt pre, ako tvrdil, budúcu spoluprácu v zamestnaní :-) Tešíme sa na Ameriku, sme zvedaví ako sa všetko vyvinie. Budúce informácie od nás spoza mláky môžete nájsť na stránke mlaco.sk/usa. No dobre, ale poďho sa už teraz konečne baliť!

---

Sme v lietadle, na Slovensku je pol desiatej a vonku svieti ostre slnko. V NYC je vlastne 15:30 a doletime 19:30. Uz by sme mali (by som mal) prestat pit, nech pred imigration oficerom sa nepotacam. Miso - nemecky objednavac - sedi pri ulicke a tak uz som mal 3 piva aj biele vinko. Sedime vedla seba spolu aj Lukas aj Miso. Za nami sedia madarky, z toho jedna pekna a celkovo je tu kopec Slovakov. Uz len zvidenia mi boli niektori povedomi z EU.
Vo Frankfurte sme odlietali s 45 min oneskorenim, kym sme sa vymotali a nas skontrolovali. Ale nebolo to daleko, len sme sli autobusom az ku lietadlu Boeing 747. Sedime XXX xxxx xxx. Maju tu super 3D animacie na flyerobic a bezpecnostne opatrenia.

Fotky - Odchod zo Slovenska

---

Uz nastavene na EAT time. Cestovat s kamaratmi je super, take smiechoty ako sme mali dnes uz davno neboli. Pri pristavani v NY (Lukasovi to stale pripominalo letisko bratislavske letisko MRS) a potom klavne pri ubytovani v Columbia University v NYC sme sa skoro urehotali. Napr. pri vynasani bicykla na 9. poschodie. Ako batozina nastastie na letisko prisiel. Cakal som nan 10 min. Immigration offcier, cernoch, bol v pohode. Ale potom ma colnik poslal vedla k Agriclture Depertment, kde mi mlada zenska s rukavicami kontrolovala pnaumatiky. "Do you have soil on tires?" Presvedcivo som odpovedal, ze moje pneumatiky su nove. Presla ich rukavicou, nezamali sa. Uff, nastastie boli ciste a pustila ma. Hehe, a to este nevedli o mojej slovenskej cokolade a kopci kolacov od mami, ktore Miso a Lukas v lietadle uz nechceli pojest.
Do Columbia University (severo zapadny Manhattan) sme prisli malymi autobusmi. Skatulu som mal nastojato vzadu, pri batozine. Trochu nechapali ostatni studenti ze co to mam. Poprchalo a je uz aj tma. Je mokro. Tieto intraky vyzeraju teda dost historicky!

---

Nuz, sme s Lukasom na letisku La Guardia, kde sme sa akosi
dhohrabali a pred chvilou nam obom uplne prehladali batozinu. Musel som aj otvarat bicyklovu skatulu... taketo kontroly neboli na lete z Europy do USA.
No a teraz tu vidim nejaky internetovy terminal na mince a kreditky, tak som skusil gridgartu tatrabanky,m tu nevzalo, no tak som citacom pretiahol moju visa elektron (!) a ono sa to spustilo. Tak to som tedea zvedavy co sa z tohto vykluje!
(ATM bankomat vedla moju visu elektron prilis neuznaval...)

---

NYC, La guardia. Sme kratko pred odletom do Los Angeles. Je to dost zaujimave sediet v 7. rade v strede. Pri okienku je mlada americakna a pri ulicke tiez mlada ale tucnejsia cernoska a s malym deckom (4 tyzdne a 2 dni) odgrgava si tu na vankusi, to som zvedavy na let. Budeme stat v Kansas City (to som dnes rano este nevedel) dvaja Slovaci z Lipt. Mikulasa tam vystupia. Asi zmeskaju ich nasledovne lietadlo do Denveru, kedze toto uz hodne meska a este stale to nevyzera na vzlietnutie.
To Lukas leti priamo do Denveru - rozlucili sme sa o 17:30. Letim Vanguard leteckou spolocnostou. Je dost zvlastna. Same cernosky a cely presonal inych ciernych narodnosti. A zda sa ze to neberu celkom vazne. Stale sa tu ta cernoska rehoce ked hovori kedy uz vzlietneme a tak. Ti co boli pri checkin-ingu, boardovali aj na lietadlo a myslim ze ho predtym aj cistili narychlo. Tentoraz ma kontolovali aj pri boardovani na lietadlo (you were randomly selected for security check), ukazal som im moj ruksak a prehliadli ma detektorom. Este predtym ma kontrolovali pri vstupe do terminalu. Musel som sa este aj vyzuvat.
Na letisko La Guardia sme prisli s Lukasom autobusom M60, ktoremu to trvalo hodinu. Hlavne cez Harlem sme sli pomali. Ulice tam boli plne cernochov, same cudme ksichty tam behaju po uliciach. Casto maju siltovky, ci rovno hrube ciapky.
Este tu na letisku mne aj Lukasovi co letel United Airlines prezreli celu batozinu.
Rano sme mali orientation, so spevavym recnikom Samuelom, kde vela noveho nebolo a potom sme davali ziadost o SSN. Jedna z Social security officerov bola uplne hnusna, skareda a kazdy sa bal za pride na rad k nej.
S Misom a Lukasom sme presli par ulicami tu na West Ende Columbia University a boli sme dost udiveni. Dost spinave a skarade obchodiky, cudni ludia.

---

Sme v Kansas City. Mame 30 min prestavku. Lietadlo sa skoro uplne vyprazdnilo, ostalo len zopar ludi. Boeing 727. Striedaju sa letusky, namiesto ciernych prisli biele a tucne. A menia sa piloti - teraz dosli nejaki starci.
No, Vanguard airlines su uplne super, potom nam povedali ze predsa len mame ist von z lietadla, lebo dostaneme druhe. Tak sme sli do gejtu. Tu uz boli vsetci nervozni, nevedeli sme ani kde a kedy pride nasie lietadlo do Los Angeles. Dost ma udivovala jedna cakajuca cestujuca. Asi 45-50 rocna tucnejsia cernoska, sediaca na voziku, velke cierne haro, cierne okuliare, namalovane peri, cez seba prehodeny kabat ci co. No a k tomu: na prehodenom kabate miska plna nejakeho jedla a ona sa tam vystreta dolezito napchavala ako nejaka kralovna. No, dost divne.
Potom sme sa presunuli do vedlajsieho gejtu. Tu sme mali dalsiu hodinu este cakat. Von sa mi nechcelo ist, lebo gejt strazili solidni stracnici aj s xrajom. Napokon som predsa len vysiel, zavolal som Frankovi, ze budem hodinu meskat. Pri vstupe do gejtu (do maleho ohraniceneho miesta, kde sme cakali uz len na nas let) ma pekne prehladali a batozinu dali cez xray, tak ako pri kazdom cestujucom. Spominam to preto, lebo ked sme sa uz boardovali, tak tam stal este jeden chudy vysoky cernoch s fuzikmi a deckym ksichtom, brckavou hlavou, vysloveny trtko, ktory si zcasu nacas niekoho vybral a tocha ho poprahliadaval svojim detektorom. Napr. 85 rocna babka, co sa uz ani hybat nemohla, tak ta si musala davat dole topanky a tak.

---

Tak teda zdravim svet...
Po noci a dni stravenom v New Yorku, ktory na mna urobil celkom fajn dojem, aj ked sme vlastne nic nevideli. S Marekom sme presli autobusom okruznu jazdu harlemom a (asi) queensom aby sme dosli na la guardiu.
Chvilku sme sa potrebovali zorientovat (ta bicyklova krabica na pleci tomu dodala uplne vynimocny a nezapomenutelny raz), presli sme checkingom, kde sme obidvaja museli rozbalovat kufre.Marek aj bicklovu krabicu...
Pri boardingu som musel vyzuvat topanky, vysvetlovat,co robi ta becherovka v mojom ruksaku a pod ....
Lietadlo malo odlet 18.05,ale akoze bol problem s fuelom, ale asi sme cakali na skupinku turistov, ktori neratali so zakernostou newyorskej dopravy...

Let bol velmi prijemny aj ked v poloprazdnom lietadle bez slovakov (hlavne Marek a Misom) nebola dvakrat zabava.
Na letisku ma uz cakali Janka s Martinom, a Brano si bol kde si kupit zmrzlinu...
Autom ma odviezli do ich mileho bydliska, zmenili sa mi moje predstavy o denveri, ze si bicyklom prebeham okolie, kedze denver z jednej strany na druhu ma 100km, takze ked sa chce clovek dostat aj domov... takze asi nic moc.
No tak fajn, ozvem sa Vam zajtra...
Druhy den som prestavoval hodinky kvoli casovemu posunu...
Tak sa zatial lucim, ahojte.
Lukas

---

Neviem preco, ale americke letusky su tu take tucne, skarede a tvariace sa dolezito. Naproti tym usluznym z Lufthansy. Let do Los Angeles bol prijemny. Bol som na tom mojom strednom sedadle (ten isty boarding pas, co mi dali v NYC). Nalavo pri okienku bola jedna mlada americanka Ivone a vedla mna z opacnej strany mlady american Jimi. Vyslo neskor najavo ze maju obaja 24 rokov a celu cestu sme kadeco rozpravali a pojedali cokoladu zo Slovenska.
Prilet o pol druhej rano do L.A. bol ocarujuci. Vysvietene mesto takahuce sa dosiroka dodaleka, na brehu tmaveho ocanu a my v lietadielku nad nim. Uplna nadhera. Pristatie bolo trosku hrbolate.
Franka som stretol zakratko. Je velmi vysoky a ma asi 35 rokov, chudy, cierne kratke vlasy. Zaujimave bolo, ze tentoraz som skatulu s bicyklom mal v rukach skor ako normalny svoj batoh. Bicykel zda sa prezil. Na VW beatle tmavomodrej farby sme sklopily zadne sedadla, nalozili batoh aj skatulu a frcali na juh po dialnici do Oceanside. Cestou sme sa zastavili na Drive-in hamburgeroch. Do domu sme dosli o tretej rano.

---

Prvy den v mojom californskom bydlisku. Musim si zvyknut na tuto notebookovsku klavesnicu! Spojenie s internetom je tu dost dobre. Po kamnapive.sk a mlaco.sk si v pohode surfujem a velke veci stahujem 70-80 kb/s. Lokalne poplatky su zadara, takze...
Dnes som presiel 40 km bicyklom po Californii a okupal sa v Tichom oceane, parada!
Bicykel som zlozil za hodinu, nic vazneho sa mu nestalo. A to siel az styrmi lietadlami! Vyzera to tu vemi zaujimavo. Je tu pekne slnecno a teplo tak 25 stupnov, akurat. Prostredie je zaujimave. Sme pri pobrezi oceanu. Je kopec kadejakych ciest, su siroke a je ich hrozne vela. Husta siet. Medzi mini su prizemne budovy, domceky a pri hlavnejsich cestach obchodiky. Uz sa neviem dockat ako to tu vsetko pofotim! Vsade tu rastu palmy, trava a stormy su take vyschnute, je tu sucho... Idete po ceste a po strane mate nekonecny ocean. Piesocne plaze s ludmi, vidite vlny ako sa valia a hucia, vo vzduchu sa premavaju cajky ako vetrone. Proste ako baywatch. Aj modely na dialkove - vetrone si tu pustali na jednom mieste - dost im padali :-)
Dost je tu inac ta urbanizacia tak neusporiadana. Kadekde su obytne domceky, hned pri plazi je plynova fabrika na elektrinu, kadejake roznorode domy kadekde postavane, 50 km severne (tiez pri plazi) je atomka. Ale je tam vojenska zakladna, maju tam namorne lode, takze by zostrelili keby nieco, nechame sa prekvapit.

Siel som sa poobede oplavit. Super. Vlny su normalne velke!!! Zcasu nasas pride taka obrovska. Slana voda. Do vlny sa vrhnete sipkou, aby prehrmela nad vami, alebo skusite ci vas zvali, alebo na chrbate nadnesie a potom spadnete do jamy. No super, tam budem casto chodit na tuto Public Beach of city Oceanside.
To vseliake poletovanie vo vlnach ma dost otapilo, uz aj unaveny som bol tak ze idem na breh a skoro som nedoplaval! To ako prichadza vlna, tak normalne taha tu vodu pred nou k sebe, takze plavas k brehu a vzdalujes sa a vlna ta pritahuje :) a 10 metreov predomnou sa hraju take decka, ja k nim neviem doplavat sakra, tak ze sa skusim postavit a voda len nad pupok :)  Toto tu teda vyuzijem. Od zajtra idem do prace, tak neviem ci pocas tyzdna, ale v sobotu potom urcite!
Prave sli na FOXe Simpsonovci, super tuto cast som este nevidel.

Sice vcera na lete z Kansas city do L.A. bola taka tlsta letuska (Vanguard airlines...) ale tu na plazi to vyzera o dost lepsie.
Este jedna vec bola uplne nadherna. Ked sme dnes o jednej v noci tu pristavali, tak to husto osvetlene a do dialky roztahane Los Angeles na brehu mora bolo perfektne!!!

Fotky - Na pláži





POKRAČOVANIE  >>


1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14