30.6.2002 00:24 - Marek Laco
|
|
|
Ale boli na tejto plazi kadejake rastliny vo vode a aj cajka zrala na brehu mrtvu rybu, ani teplo prilis nie je, tak len na chvilu. Tie morske vtaky boli zaujimave. Jeden vzdy odhanal cudzich od ryby a svojich nechal sa striedat pri nej.
30.6.2002 21:05 - Marek Laco
BESTBUY, velky pocitacovy obchod je vzdialeny len 4 km a to aj idem obchadzkou po pokojnej ceste, aby som nesiel po freeway. To som raz skusil, ale nebolo to to prave orechove :) Kupil som PCMCIA redukciu na CF karty do mojho pozicaneho notebooku za $12 a USB citacku CF/SM kariet, ktoru budem mat v praci, za $20. |
|||||
|
Potom som sa bicykloval po okoli. Podnikam male vyjazdy do neznameho okolia. Po klukatych uliciach v kopcoch sa mozte motat doaleluja. Zvlnena krajina a vsetko popretkane ulicami a domami.
Pocasie je prijemne. Ocean to tu chladi, takze je pekne slnecno ale pritom nie horuco, takych 25 stupnov. Rano a vecer byva dost chladnejsie. Vraj o taky mesiac tu uz bude uplne teplo a cele pobrezie zaplavia hufy turistov. Kupat som sa siel tentoraz priamo do Oceanside, na plaz ktoru som spominal vcera. Od domu je vzdialena 5 km. Vsimol som si ze moje spravanie vo vlnach sa podozrivo ponasa na to malych deti, ktore vo vlnach santia podobne. Je tu pekne. Fotky - Oceanside 2.7.2002 12:23 - Brano Marecek
Som v Denvery [Colorado]Info bude strucne: Nedela Den1: Let bol fajn,trosku dlhy ale spestresny teplou pozivnou a ... Bailey's Pikoska: Moj spoluletec Mato si zabudol ISIC kartu, takze jeho rodicia bezkali za nami do Wiedne, aby mu ju stihli pred odletom dat. Nakoniec ju vobec nepotreboval[teda nie v lietadle, ked ju vsak chcel pouzit ako doklad na kupu cigariet taj ho v Denveri vysmiali] |
|||||
|
Nedela Den2{Denver}:
Na letisku nas nikto necakal[a mal]. Po dvoch hodinach cakania v cudzej krajine sme sa rozhodli opytat na cestu jedneho deduska - pomohol, zavolali sme nasemu zamestnavatelovi Jacekovi - "jasne , za 30 minut je na letisku" po dvoch hodinkach naozaj prisiel, poliak Jacek a manzelka ceska[podla mna este nedavno profesionalna spolocnica] Tak kratko: pracujeme len pre nich, ak nie, pokuta min. 10 000$[zmluva], ak chceme sami, nie je problem, vybavia SSN, ale treba im zaplatit za 500$ za kazdeho. Odviezli na s na okraj denveru do motela za 53.50$, ze sa rano pre nas zastavia[zmluvu som podpisat odmietol "som unaveny"] Pondelok Den3{Denver okolo polnoci}; Volame agenture, lukasovi .... a rozmyslame co robit. po prebdenej noci sme sa rozhodli ze zdrhneme. 05.00 rano volame taxik a vyrazame do denveru, skusit si vybavit SSM sami. Taxikarovi sa ulutostilo nasich utrapenych tvari a miesto 23$ sme platili len 20$[pritom celu cestu vypinal taxameter] Na SSN sa nam prihovorili Michal a Karolina{studenti mediciny pracujuci tu v labaku tiez na Summer work and Travel. SSN sme nevybavili, ze vraj potrebujeme potvrdenie od zamestnavatele [tetuska je na pecienku, neskorsie sme si to vybavili bez toho, uplne v pohode] Takze sokovany, bez SSN, sa vyberame hladat za pomoci michala a karoliny ubytovanie. Take lahke to nebude, bud zmluva na rok, alebo len dvaja na aprt.[co potom Lukas?], pridadne depozit 500$. Takze sa znova v taxiku dopravime do "najlacnejsieho" hotela v downtowne. 35$ za noc + 12$ za kluc[na jedneho]. Pondelok az Streda Den 3 az 5 : Hladame neuspesne pracu, vyplnujeme desiatky a desietky aplikacii denne[ vtom sme uz pomali profici] , vsade sa vozime taxikom [obrovske vzdialenosti], minaju sa nam peniaze. Bilancia; este 7 dni a dojdu nam peniaze[ bez prace, ubytovania,SSN,penazi] ideme domov 3.7.2002 09:35 - Marek Laco
|
|||||
|
Vcera po praci som bol tak unaveny ze som az uplne preletel jednu stopku.
Ale dobre je, svoj digitalny fotak - HP PhotoSmart 912 mam uz v rukach. Vsetky sposoby prenosu fotiek funguju. A nie tak ako som zvyknuty z minulosti (stahovanie seriovym kablom po kilobajtoch), tu s tym pracujem ako s normalnym diskom a stahujem vyse megabajt za sekundu. Alebo si to pozeram priamo s ACDSEE z flashkarty a mazem hluposti. Teraz programujem fotogaleriu, kam budem davat nasledujuce foto, aj s komentarmi. Zajtra mame 4. jul, pracovat sa nebude ani v piatok, takze su 4 dni volna. Super! Som pozvany na zajtra na nejaku oslavu. Fotak berem so sebou. Dufam ze nam afganci tentoraz nic nepripravia. 3.7.2002 23:00 - Marek Laco
|
|||||
|
Tento pracovny tyzden mal len 3 dni, kedze vo stvrtok je Independence Day a v piatok sa do prace nejde. Som pozvany na nejaku oslavu s Patinimi znamymi. Cestou s roboty som skocil do Bestbuy a kupil tasticku na 64MB CF pre fotak. Akosi bolo tentoraz viacej policajtov po ceste, asi to suvisi s tym 4. julom.
Vyskusal som aj IR prenos medzi notebukom a camerou. Teraz programujem fotogaleriu, kam budem umiestovat komentovane fotky, zatriedene do kategorii. 4.7.2002 00:00 - Marek Laco
|
|||||
|
To ze sa tu, hen za rohom v L.A. na letisku trosku strielalo, som sa paradoxne dozvedel z bratislavskeho vysielania radia TWIST, ktore som si prvy krat kvoli spravam pustil na internete.
Potom pri programovani galerie som mal pusteny televizor, kde to na CNN cely den rozoberali a rozpitvavali a pritom to vobec nebolo az tak zaujimave. No a este zas spadlo tu niekde male lietadielko, tak to boli udalosti dnesneho spravodajskeho dna. Podvecer sme sli na oslavu Independece Day, do domu rodicov Patinych kolegov z prace. Bolo to v oblasti Vista (ulica Alta Vista Dr.) vzdialenej asi 30 minut, hore na kopcekoch. Na terase sa smazilo bbq a jedlo sa, vnutri sa naberali kadejake pochutiny. Stretol som tu mnozstvo vseliakych ludi a teraz mam dokonaly chaos v tom kto sa ako vola, kde byva a v akom vztahuje s kym je. Musim povedat ze stavnatucky steak bol omnoho lahodnejsi, ako Patin desert v tvare americkej vlajky, ktory tak uzkostlivo pripravovala. Stretol som ju aj asi 30-rocneho Jeffa, ktory tiez programuje v PHP a tak mi ukazal nejake veci a ja som zase propagoval jeden nemenovany pivny portal. Ukoncilo sa to ohnostrojom, pri ktorom som zistil co su to hotpixely. Checknite foto k tejto udalosti. Fotky - Independence Day 5.7.2002 13:44 - Lukas Kicko
Hello, tak nam prave bezi v telke independence day, uz neviem po kolky krat... Ale den nezavislosti bol uz vcera, tak trosku priblizim ako sme si ho vyplnili...Veru najprv sme si povedali, ze si dame klasicky picknick niekde v red rocks (to je par takych cervenych skal, nedaleko od mesta - celkom prijemne miestecko na oddych). No ale po tom, co sme prebrowsovali par stranok a vsade bolo velkym Fire BAN in whole state, tak sme to radsej nechali tak, aby sme sa nedostali do jailu. Dalo sa predpokladat, ze ostraha bude zvysena. Tak nakoniec padlo rozhodnutie vyviest sa najvyssie polozenou cestou v amerike na horu, ktora ma cez 4000m - Mt. Evans. Osadenstvo bolo mierne modifikovane: Jedno auto - klasika - Janka, Martin a ja, a v tom druhom bol Brano a nasi novi ceski priatelia - Michal a Karolina. Su to studenti v nasom veku, obidvaja medici, co tu robia na univerzite (tiez cez J1 na prazdniny). Cesta do hor trvala tak hodinku a pol a branova 200 dolarova honda sa drzala na dialniciach naozaj slusne. Sem tam bol nuteny zastat, doplnit olej, ale dopravila ich na miesto urcenia. Na Mt. Evans treba mat preukaz ako do narodnych parkov - rocny stoji 65$, a jednorazovy vstup okolo $10 za auto. Tak pochopitelne, ze sme nespadli z jahody a pod ho sa nasekat do jedneho auta (siesti bolo naozaj akurat:) - branove sme pre istotu nechali dole, tie serpentiny by mu asi neurobili najlepsie. Martin s Jankou maju uz rok tu karticku do narodnych parkov kupenu, takze sme opat nic neplatili. Hore to vyzeralo velmi pekne, aj ked podobny napad ako my malo aj par sto amikov - ktori to povazuju za turistiku. Ale celkom pekne sa to rozptylilo. Vychutnali sme si pekny vyhlad, obzreli miestnu faunu - terenne kozy , a roznych svistov, zvyknutych na pohlady turistov. (Aby som to priblizil, tak to funguje asi tak, ze ide kolona piatich aut, plaziacich sa po kopci, lebo nejaky amik v predu dodrzuje odporucanu rychlost 15mph - na rovnej ceste - a ked nahodou zazrie pri ceste nejake zvieratko, tak si pekne zastavi, otvori dvere - pripadne stiahne okienko a sup, mileho svista si odfoti. Dvere zavrie a je rad ze doma moze ukazovat kde bol a co videl.) Poobede sme si sadli na jedno odocivadlo a vytiahli sme karty. Michal nas naucil novu hru, podobnu nam znamemu faraonovi, ale je tam ovela viac pravidiel a je to aj vacsia sranda, takze sme si ani nevsimli ako nam ten cas ubehol a zrazu bolo sest hodin. Este vam popisem jeden vyborny napad ako chladit napoje: tak najprv sme rozmyslali co spravit, aby sme sa mohli osviezit aj po niekolkych hodinach (to sme nevedeli ze nam v tej vyske nakoniec bude zima) a v prispevku predtym som spominal chladene pivo v nadobe s ladom. Tentokrat sme zobrali z martinovho labaku (ma to asi 5 min. pesi od domu) vrece (fakt vrece) ladu a este aj suchy lad - zmrazene CO2 na -70C. Chyba bola ze sme tam nechali plechovky s pivom prilis dlho, takze to pivo sa zmrazilo na -70C tiez. Neviem ci ste niekedy taku plechovku drzali v ruke, ale ak to drzite dlhsie ako sekundu tak citite ako vas to pali a naozaj aj mate na ruke nieco ako popaleniny. No, skor vsak vadilo, ze to pivo sa za popoludnie nerozmrazilo... A este mala reklama - ked sme tam dali plechovky pepsi, tak tie roztrhlo. Hm, asi nejake shit cans... Takze nabuduce budeme so suchym ladom opatrnejsi. Den sa nam zdal vyderany, takze by bola skoda rozist sa domov - michal a karolina nas pozvali ku sebe. Kupili sme pizzu, zobrali nejake dalsie napoje na obcerstvenie (michal mal pripravenu zlatu tequilu za $16 – to ako pikoska…) a pod ho zahnat celodenny hlad – to myslim tu pizzu, na ich priestrannej terase na streche ich blockhousu. Maju odtial paradny vyhlad na mesto, tak sme si planovali vychutnat pripravovany ohnostroj z downtownu. Urcitu dobu sa tam zdrziavala aj skupinka americkej mladeze, ktori sa akosi nevedeli zabavat. Len stali pri zabradli a kukali kedy zacne ohnostroj… Ani som si s nimi nepochatoval, zobral som im stolicku a spytal sa kedy ma byt ohnostroj. My sme hrali karty, rozpravali rozne zazitky. Je to zaujimave spoznat niekoho noveho, clovek sa dozvie mnoho veci. Aj nasi novi ceski kamarati boli stale viac vyrecnejsi…:) Kedze sa postupne zotmelo, na karty sme uz nevideli, tak tato cinnost odpadla. Po tom, co sme ochutnali uz viac znaciek piva, a na stole bol uz tanierik so supkami od citronu stale plnsi, tak sme postupne prechazali na filozoficke temy. Este dodam, ze nasi americki “kamosi” sa dost okaslali, lebo o pol desiatej bol taky malicky – skromny ohnostroj, takze amici si pomysleli That’s it, a pobrali sa prec. Skutocny ohnostroj bol az po pol noci, a ten bol fakt paradny, skoda, ze sme neboli trosku blizsie… Pre mna dost vyznamna bola chvila, ked sa k nam pridali dve mlade americanky, studentky high school… Odputal som sa od filozofickych debat, ktore sme viedli s Michalom a Martinom, o najomnych vrahoch a pornohercoch – teda vsadepritomna otazka penazi a moralky a pridal som sa k Janke, ktora sa dovtedy sama rozpravala so Stef a Teri. Neviem to odhadnut kolko som sa s nimi rozpraval, ale rozhodne to bol doposial moj najdlhsi rozhovor v anglictine, ktory som tu viedol (urcite trval viac ako pol hodinu). Akosi si uz presne nepamatam o com som sa s nimi cely cas rozpraval (ale jazyk sa mi celkom rozviazal). Viac som sa bavil s Terezou, ktora hovorila ako bola v Anglicku ale neruzumela im tam… Tak som im porozpraval humornu historku, ktora sa mi stala na letisku v NY – pytal som sa takeho pana na cestu (neviem ci to bol kubanec, alebo z kade prisiel, ale bol zamestnanec letiska a prehliadal mi batozinu), ked som hladal Mareka, a akosi mi nerozumel, pricom ani ja jemu, lebo jeho prizvuk bol dost na h…no, takze som mal pocit ze vie toho este menej po anglicky ako ja. Po chvilke rozhovoru sa ma spytal “Which language do you speek?”, tak som myslel ze mu vykolem oko… No, neviem cim to bolo, ale girls tuto moju funny story velmi nepochopili… Mozno, som nenasiel tie spravne slova (trosku sa mi jazyk plietol, to je pravda), ale vcelku sme si dobre rozumeli (aspon ja mam ten subjektivny pocit:) O druhej sme rozhodli, ze je cas tento vecer ukoncit a pobrali sme sa domov. Rano sa kazdemu vstavalo trosku tazsie… Ale mame absolvovany celkom uspesny 4Th July. Zajtra sa chystame na prvu vaznejsiu turu mojho doterajsieho pobytu – 14270 feetov vysoky Grays Peak – deviaty najvacsi kopec v Colorade. Vstavanie mame naplanovane na piatu hodinu, tak sa nam to snad podariii. Dnes vecer ziadna Tequilla!!! 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
|||||
|
