17.8.2002 22:41 - Marek Laco
|
|
|
No tak som si povedal, ze je asi nacase, aby som po tyzdni aj pol prispel aj niecim inym ako historkami zo stretov s ochrancami zakona. Je nedela vecer - nieco po desiatej p.m. - pred chvilou som dorazil domov, zistil ze v telke zas nic nejde, tak som si vytiahol z mraznicky vcera kupenu pol galonovu (1.89l) zmrzlinu. Nalial do salky (pohare tu vo vybave nemame:) Lemon Lime Sodu od Big K a sadol si do nasej krasnej izbietky s branovym notebookom na nohach - oprety o stenu, sediac na karimatke - idem pisat novinky.
[Nedami aby som hned tu nespravil odbocku - vcera som v King Soopers vymakol akciu na zmrzliny za 99c. Tie co stoja 2.50$ v lepsom pripade su 2 za 4$ boli vcera za 99c + dan! Tak som hned rozmyslal, ci zobrat vsetkych 5 co ostalo v regaly, ale potom som si povedal, ze stacia 2, tak som zvedavy kolko vydrzia, davam im tyzden... este raz pripomeniem, ze objem jednej je 1.89l:] No minuly tyzden priniesol zavaznu novinku - zacal som pracovat v Starbucks Coffee, je to pomerne husta siet kaviarni rozosiata po meste a asi aj po celych statoch. Sposobom organizacie to je nieco ako McDonald's, ze dojdete k pultiku vypytate si co chcete a potom Vam to niekdo pripravy. Takze od stredy som ten niekdo aj ja. Praca nie je nejaka bomba - v ponuke mame kopec kav a inych napojov (z ktorych viem vyslovit asi polovicu a asi stvrtinu aj pripravit.) Velmi dobry je ale pracovny kolektiv je zlozeny z americkej mladeze, z ktorych vacsina studuje alebo planuje studovat a zaraba si na skolu a ostatne. Spoznavam tak ich zvyklosti a naturu. Su velmi veseli a v podstate nie velmi odlisny od mladych inde. Mam ale mierne komunikacne problemy - rozumiem asi polovicu z toho co povedia - a oni zas rozumeju polovicu z toho co chcem povedat ja:). Dufam, ze coskoro urobim nejake foto aby ste mali lepsiu predstavu. Fakt je, ze odtial odchadzam s velmi dobrou naladou. Velmi vesely je napriklad Scott - chalanisko povodne kdesi z Pittsburgu, ktory si zaraba na studium grafickeho designu. Ma tie ich rules dost v pazi, takze napriklad, ked pripravujem espresso, ktore ma prekvapkat najviac za 23 sekund a mne tam naskoci cas 28 a uz uz to idem vyliat, tak ho schyti, vykrikne "Great Job!" (aby to pocul zakaznik pred pultikom), mrkne na mna (co ja sa samozrejme nemozem nesmiat) a so suverennym vykrikom "Enjoy!" ho podava zakaznikovi. Samozrejme zaroven hned lavou rukou timer vynuluje, aby to nevidela superviserka. Zvycajne tam robim od tretej do osmej, niekedy mam volno a niekedy robim aj cez vikend. Je tam naozaj sranda a hoci odtial odchadzam po niekolkych hodinach prace, necitim sa tak. |
|||||
|
Este spomeniem vcerajsi vylet - bola sobota a vsetci sme mali volny den, tak sme sa znova vybrali do nedalekeho Goldenu. Tentokrat nasim cielom bola vyhliadka nad mestom, kde sa nachadza aj muzeum a hrob Buffala Billa - zrejme vyfabrikovanej legendy (pripomina postavicku zo Simpsonovcov Jeppedaia Springfield). V podstate to bol len taky vylet na odpoludnie - nasadli sme do Hondy (Brano, Michal, Karolina a ja), napato sledovali ci auto kopec vyleze a rozvijali uvahy kolko kontrolka moze svietit pokial ten benzin dojde definitivne. Brano a ja sme tam hore boli uz pred tyzdnom, takze nic nas neprekvapilo a hlavne hore toho ani tak velmi zas nie je - pekny vyhlad, to hej, ale zakratko nam padli do oka stoly v tieni a uz sme aj rozdali karty, spocitali kolko mame jednocentovych minci a podho sa oddat lakadlam maleho hazardu - chvilku sme si zahrali sedmu, potom sme sa zviezli spat domov (teda cestou sme sa zastavili este v sekaci - Branovi padol do oka madrac, nakolko tu stale nemoze najst pohodlie na spanie - a z povodnej ceny 5$ mu ho dali zadara, Karolina si kupila kratasy a ja cierne tricko do Starbucksu) Vecer sme sa este po ceste k nam zastavili v Cub Foods a v uz spominanom King Soopers, kupili nejaku poziven a podho dohrat karty. Takze takto tu travime volne chvile, ktorych teraz stale byva menej a menej.
Na zaver este spomeniem, ze sa rozprudili debaty okolo terminov navratu domov a cestovania. Takze predbezne plany vyzeraju na cestovanie Colorado - Utah - Nevada - California - asi 10 dni, prelet zo San Francisca, alebo LA do Washingtonu, kde pozrieme Marekovych vzdialenejsich pribuznych a potom cez NY domov. Odlet z USA planujeme na 10. Oktobra. Snad to ubehne rychlo... 19.8.2002 23:57 - Marek Laco
|
|||||
|
Tak som sa dnes vracal z prace v dobrej nalade a rozmyslal som o tom, co si spravim na veceru, kedze som ani tentoraz druhy sendvic neziedol (ostane na zajtra) a bol teda hladnejsi. Ako vhodné sa zdali mrazene cestoviny so syrom z 99c store, ktore by som zkultivoval s párkom. Ako som dosiel do Patinho apartmanu, vidim ze par ludi tu uz je. Kim so Stývim (Patini kolegovia z prace, s ktorými sme boli na oslave 4 júla) a ďalší Stývi, 42 ročný sused, ktorému ubúda svalstvo a preto sa pohybuje na motorovej kolobežke.
Paráda, o večeru je teda postarané. Najprv som jedol zeleninový šalát a počúval o Stýviho cestách za mlada po Európe, a potom som sa pustil do šiškababu a grilovaných kukuríc a robil si z ostatných srandu o tom, že slivovicu (ktorej posledné zbytky ochutnali, Bošáckej) začínajú piť u nás deti od 2 rokov a pijeme ju obyčajne z hrnčekov, asi tak galón týždenne. Sprostí američania všetko uveria. Potom rozpravali kadečo, američania dosť otvorene rozprávajú o kadejakých osobných detailoch a normálne o tom vedú diskusie, pre mňa je to nezvyklé. Popil som nejaké tie poháre so suchým červeným, dneska toho asi už veľa nenaprograjem. No a ku koncu už len spomeniem ako som pripitého Steva s atrofiou svalstva do domu odpravadzál a potom pripitú Pat na jej postel ukladal, pricom mi v obyvacke aj na zem spadla. Hehe, ani som netušil, že tieto posledné riadky sa tak ťažko pridavať budú. No, už sa teším na to cestovanie, to tiež asi nebudeme triezvi každý den! 22.8.2002 23:50 - Marek Laco
|
|||||
|
Cas sa nam tu pomaly naplna a teda pomaly premyslam ako si zorganizovat posledne tyzdne. Pracu koncim oficialne 15.9., co vlastne posledny pracovny den je 13.9. Do 20.9. tu mozem byvat a 28.9 startujeme s Lukasom a dalsimi 2 jeho znamimi z Denveru na cestovanie po zapade USA. 10.10. máme odlet z N.Y. a este predtym chcem navstivit uja Randyho, ktory byva pri Washingtone DC.
Ako som sa vracal z prace, zastavil som sa na pol ceste v obvyklych potravinach, kde som hladal ne regaloch nejake drobnosti. Potom ako som siel platit, zda sa mi ze pocujem vzadu nejake tlmene pribuzne zvuky. Kupujucich som sa potom pred obchodom spytal odkial su. Slovaci!!! Asi 40 rocny ujko a zena s dietatom. Keby sa ony spolu nestretli (nie su rodina) a nerozpravali po slovensky, tak by som ich nemal ako spoznat. Zena po chvily odisla a s Dusanom z Bratislavy som sa este hodnu chvilu pred obchodom zotrval. Rozpravali sme sa o zivote v USA, o jeho skusenostiach s touto krajinou za poslednych 17 rokov. Dost zaujimave! Byva v tejto oblasti a opravuje tu mercedsy. Dozvedel som sa, ze si tu mozem kupit normalny peceny chleba, namiesto tychto makkych sraciek, a aj to, kde je za Carlsbadom obchod s europskymi potravinami. Poznal Dolne Hony, v Cervenom obchode jedaval tresku, ktora mu tu tak chyba. Potesil som sa tomuto obohacujucemu stretnutiu, je dobre vediet, ze aj v tychto koncinach ziju viaceri Slovaci. 24.8.2002 21:10 - Marek Laco
|
|||||
|
Dnes som bol po druhy krat v San Diegu. Tentoraz som siel tam aj spet vlakom, aby som mal viac casu na San Diego. Veru, neurobil som zle. Prvy sobotnajsi vlak odchadzal z Carlsbadskej stanice o 9:35. Tieto vlaky premavajuce medzi Oceanside a San Diegom sa volaju Coaster. Je pekny slnecny den, od mora vanie ako vzdy prijemny vanok, takze teplo je akurat prijemne. Stanica v Carlsbade je pekna a cistucka, nic jej nechyba. Sice nova, ale v duchu juhokalifornskej architektury pripomina starodavnu stavbu. Nepomozem si, ale ked to porovnam so slovenskymi stanicami v mensich mestach... clovek je rad ze sa zobec dozvie odchod vlaku a ze sa mu podari kupit listky... Tu to bolo jednoduche, odchody prehladne, na listky velky automat beruci mince, bankovky aj kreditky. Jedna cesta do San Diega stoji $4.75.
|
|||||
|
Kadzy druhy vagon ma na prizemi, hned pri dverach, miesto na 2 bicykle, ktore sa opru a uchytia o stenu suchym zipsom. Vybehnem na poschodie, kde som si nasiel miesto pri oknienku na pravej strane, aby som mohol obdivovat pobrezie. Mam stastie, miesto v smere jazdy mi uvolnil Rod, ujko ktory sa prestahoval z Texasu do San Marcos, nedalekeho mesta. Pred 2 tyzdnami stravil tyzden ako turista v San Diegu! To sa mi naramne hodilo, kedze z lenivosti, unavy a nedostatku casu som studovanie map a citanie visitorskych informacii odlozil zo stvrtku vecera na piatok vecer a potom z piatku vecera na cestu vo vlaku. Teraz mi Rod podrobne hovoril co a preco si urcite nemam nechat ujst, co je pekne a zaujimave. Uplne sa pri tom rozplyval, hlavne pri Balboa parku a La Jolla Cove. Lutoval ma iba, ze mam len jeden den. Za hodinku vystupujem v San Diegu.
|
|||||
|
Zo stanice Santa Fe nejdem rovno do Balboa parku, lebo ma zlakal medzi ulickami pohlad na San Diego Bay. Cestou k zatoke sa konala mala kulturna vlozka, ked na krizovatke za asistencie policajtov demonstrovalo par nespokojencov proti miesackam iducim na nejaku novu stavbu. Pri pristave sa pytam jedneho mladeho na bike-kabe, ci tu nie su nejaki slovaci, ale len pokruti hlavou, ze je tu novy. Zato vsak hned vedla stretavam Brana Molcana, teda vlastne jeho americkeho bratranca. Kto neveri, nech si pozrie foto! Vola sa Jan a povodne je z Polska. |
|||||
|
A uz som na brehu zalivu a obdivujem premavku na vode a vojenske lietadlove lode na druhom brehu. Odtialto pokracujem po brehu zalivu smerom na juh, obdivujuc tuto krasnu turisticku zonu - Seaport Village. Jednoducho uzas! Lodicky, zaliv, chodnik, turisti, stare domceky s restauraciami a giftshopami a vzadu vysoke moderne budovy centra mesta. Bicyklujem sa po cistuckych parkoch vedla zalivu a v pozadi vidim dlhy hrbaty most s vela piliermi.
Vsimol som si tu jednu zaujimavu vec, ktora ako neskor zistim je typicka pre toto mesto: parky, akokolvek krasne, su plne bezdomovcov. Hockde vidite na lavicke zlozeneho bezdomovca, casto aj s nakupnim vozikom, kde ma veci. |
|||||
|
Stáčam to do centra mesta, kde sa trochu motam a hladam cestu do Balboa parku. Mesto je tu uz kopcekovite. Paci sa mi most ponad siroku dialnicu veducu po tejto zvlnenej casti mesta. Balboa park je stvorec so stranou asi 1 km, je to vyhladavany turisticky ciel. Ron mi vo vlaku vravel ze cely den je malo na tento uzasny park. Hej, je tu pekne. Prichadzam z vychodnej casti a krizujem park po El Prado ulici, ktora tvori centrum parku. Okolo su male parciky a kadejake budovy s muzeami a restauraciami. Potom viac do stran sa park uz dost vlní, smerom dole. V tieni neznameho stromu padá za obeť prvy sendvic. Tu som si o sprostý kalifornský žltý hydrant nadtrhol rukáv na PHILIPS tričku, keď som sa skláňal do húštiny, kam mi vietor odfúkol jednu z máp. Ináč, veľmi sa mi páči táto obrázková mapa. Vzdialenosti síce nesedia, ale všetko je tam pekne nakreslené.
|
|||||
|
Znova si dávam koliečko po parku, zastavujem sa pri významnej San Diego Zoo, ale nemám chuť ani čas obetovať $30, tak idem ďalej. Odchádzam z parku smerom na západ po Laurel Street. Až som prekvapený ako strmo a dlho sa tu zvažuje cesta priamo rovno k zálivu. Pohľad je to veľmo pekný - pod sebou vidíte medzinárodné letisko a záliv. Ešte viac ma prekvapuje letecká premávka. Bez preháňania - každé 2-3 minúty mi nízko podnad hlavou preletelo veľké lietadlo a zozadu a zhora pekne sledujem ako pristáva dole na letisku. Chvíľu som počkal a pár si ich odfotil. |
|||||
|
Cesta vedie okolo letiska. Je tu bicyklový chodník, ale povedľa veľkej cesty, takze uz to nie je az take pekné. To sa vsak rychlo zmeni, ked sa dostavam na severnu stranu of San Diego Bay. Čistý park, zelené stromy, pekny chodnik, modry zaliv, biele lodicky a po oboch stranach dvihajuce sa kopecky. Je krasny den a tato oblast je jedna z najkrajsich, ktore som kedy videl.
Odkláňam sa od zalivu a po Nimitz Blvd prechadzam mierny kopec, pár kilometrov smerom na sever, kde sa mi odkryva dalsi velky zaliv - Misson Bay. Trocha ma štve kúpená Diet Cola, ktora sa nechce zmestiť do mojej 1.5l Budiš flaše, ale nie je to vina flaše, ale vrchnáčika - otváreteľného zubami. Nakoniec pomáha, že ho nechávam pootvorený. Cestou stretávam cyklistický pár z Philadeplhie, keď sme chvíľu nevedeli, či sa nasa Bike Lane neskonči na dialnici. |
|||||
|
Ked sa pozriete do mapy San Diega, tam kde Mission Bay ústí do mora, tam sú také kamenné násypy, vyčnievajúce do mora a tvoriace umelý kanál. Tak po týchto som sa chvíľu motal a vytešoval sa z výhľadu. Trocha mi to pripomenulo výlety do Gabčíkova. Nasmeroval som si to potom na Ocean Beach, ktorá je hneď južne od týchto cípov. Piesok sa tu ponára do mora úžasne pomaly. Oddychujem na piesku. Tu ukoncil svoju púť 2. sendvič. Už bude 5 hodín, posledný vlak mi ide o 6:45. Vraciam sa na východ po severnom brehu tohto umelého kanála. Vetrík od mora mám v chrbte, slnko je už nižšie, mám príjemný pocit z výletu. Potom odbáčam na Pacific Hwy, kde je síce dosť áut, ale je tu Bike Lane. |
|||||
|
Bike Lane je veľmi dobre značená a preto som bez problémov navigovaný severne ponad letisko do downtown. Tu sa trochu pomotám ulicami v okolí stanice, ale znova ma to zlákalo k zálivu. Pozerám si starú plachetnicu Star of India a potom sa zastavím znova pri Bikekaboch. Tentoraz mám viac šťastia - hneď stretám bratov Čechov a krátko nato Pala zo Slovenska od Trnavy, ktorého týmto pozdravujem. Potešil som sa rozprávaniu so živým slovenským Work&Travelerom. Behajú tu na prenajatých bicyklových káričkách a rozvážajú turistov. Niekedy sa darí viac, inokedy menej. Vylodila sa loď, Palo sa dal do práce a ja sa poberám na stanicu. Tretí sendvič sa presúva z batoha do brucha. V pohode sa nalodím na vlak. Vedla sú nejakí Nemci a vidím, teda počujem, že je to celkom dobrá vec rozumieť ľudom, ktorí na nerozpravaju ani po slovensku, ani po anglicky.
|
|||||
|
Počas cesty fotím západ slnka nad Pacifikom. Je fajn môcť vyfotiť 270 záberov a nemať problémy s miestom ani batériou. Domov som sa vrátil už potme. Dobrý pocit z výletu nepokazí ani fakt, že počas sprchovania som zas zabudol mať závesy vnútri vo vani a voda sa dostala až do kuchyne. Tentoraz však tam bola Pat, ktora tento moj pokus názorne jej predviest ako vyzeraju talianske Benatky, nepovažovala za až taký vhodný :-)) Musel som vymazať pár albumov Elánu (ktorý mi tu práve vyhráva), aby som miesto uvolnil dnešným 205 megabajtom. V pondelok si nesmiem zabudnúť zobrať pas kvôli INS, lebo zas ma dosť opálilo. Tak takáto bola moja sobota, 24. augusta 2002. Fotky - Bicyklom do San Diega 2 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
|||||
|
