1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14

  13. čas  


30.8.2002 22:00 - Marek Laco



Fax server
Dnes mi Damon ukazal serverovnu, tu splet kablov som si pofotil. Obed sa konal zasa vo firme, tentoraz slavila narodeniny Catherine a este aj jedna nova tucna zemestnankyna, ktora sa vola Šel.

V robote je vela krat velmi veselo. Najnovsie mame v miestnosti bielu loptu, na ktoru nakreslili oci, vycerene zuby, nos a vlasy. Na cele velký názov: Wilson. A hocikedy počas dňa Damon, alebo Brent srdcerevúce vykríkne "Wilœœœœn". To je parodia na film Stroskotanec :-))

Dos často majú švandu aj vďaka mne, minule sa skoro usulali ked som ich označil za "old, big, huge". Brentov vek som naozaj neodhadol, to je len 10 rokov starší odo mňa. Teraz často srandujú, že sú "hjúúúúdž". Alebo občas zahlásia "ínteréstynk".



Malå a veĞkå oslåvenkyňa

V praci mi ostavaju uz len 2 tyzdne. V pondelok je Labour Day, takze vlastne uz len 9 dni. Pokracujem na Repsysteme. Nejako extra komplikovane to nie je, ale je tam hodne vela programovania. Keby som nemal v tychto veciach trochu zrucnosti, tak by ma veru bolela ztoho hlava. Aspoň teda že sa počas leta cibrím aspoň v tomto.

Plánovanie cestovania nepokročilo. Tiez stále este neviem ako prepravím bicykel. Volal som do DHL, povedali mi ze 980, tak som im pekne podakoval. Fedex je za 450, co je stale smiesne. Airborne je uz lepsi - 180, USPS neviem ci by som sa odvazil pouzit, ale ajtak za 140.




Wilson
S Lukášom cestujeme od 28.9. Kedze praca a ubytovanie mi koncia 15.9, chcem zacat cestovat uz skorej a potom sa na Lukasovu skupinu napojit. Vsak nejako sa to uz naplanuje. Dobre je, ze sused Steve, o ktorom som uz pisal - robil turistickeho sprievodcu po zapade USA, vsetko pozna a je ochotny mi dat rady na cesty. Uz som si aj mapu kupil.

Z notebooka pomaly uz stahujem svoje data. Co je horsie, prestava fungovat. Asi som ho prehrial, ked bol polozeny na perine a nieco v nom rachlo. Casto sa zasekava. Ked zaspi, tak sa uz nezobudi. Neda sa zapnut... Ale dosiel som uz na system: treba ho prehnut na kolene po pravej uhlopriecke a tak zapnut. Potom na stole podlozit tvrdym predmetom.





5.9.2002 22:50 - Marek Laco



Zajtra - piatok - bude dlhy, ale zaujimavy den. Vecer ma pride do prace vyzdvihnut Pat a odchadzame autom do Las Vegas! V sobotu sa tu bude konat Frankova svadba (kolega z prace), na ktoru sme pozvani. Predtym a potom vsak pobehame nejake tie kasina... Fotak a notebook su uz nachystane, takze...

Cestuje s nami aj 20 rocna Lisa, Patina kolegina z prace, ktora je na dievcata. Spolu so starou Pat teda tvoria "idealnu" spolocnost, takze frajerka doma nemusi mat ziadny dovod na znepokojenie. :-)

V praci je stale fajn. Davidovi na Macu haproval harddisk, tak ho menil. Damon siel na konfereniu Windows Media do Holywoodu. S Brentom som dumal ako zabezpecit stary Repsystem, kde sa prelina jazyk Tame a PHP.



Apple odvnĂştra
Paci sa mi to, doteraz som bol len samouk, so ziadnym kolegom som nemohol zdielat svoje programatorske radosti a starosti, s mojimi ludmi ma spajali len mailove konferencie. Teraz som tu a nazivo davam ostatnym rady, hladam riesenia a odstranujem problemy. Vztahy medzi kolegami su to omnoho neformalnejsie ako u nas. Casto sranduju a hovoria o vsetkom. Od mravcov v dome, cez manzelky, po spoluziakov zo zakladnej. David obcas zkrici "Eeeyaa, prrrd", to sa neda napisat, musim nahrat - akoby niekto nehorazne tlacil na zachode a potom si mohutne uprdol. Ked zas skonci telefonny hovor so zenou, Damon mu zacne tenkym hlaskom vraviet "come home, I am naked". Chris zase obcas od pocitaca ticho a uchylne opakovane sepka "déjmn", co Damona stale vyvadza z miery a kruti hlavou nad Chrisom, ze nie je normalny: "This is wrong!"

Ked Brentovi nieco nefunguje, tak si zozartu somre popod nos "damn slovak variables", "they did it" ale pritom vie ze si davam pozor a slovenske premenne a ani komentare pri programovani vobec nepouzivam :-)

Planovanie cestovania veselo pokrocilo. S Mirkou a jej kamaratkou, ktore su na vychode, som obcas prehodil mail, ze mozno by sme sa pocas cestovania po zapade mohli stretnut - a teraz to dopadlo tak, ze sa zda ze budeme cestovat spolu.

Pat uz dohodla auto v pozicovni, zajtra tam zavolam a dohodnem detaily.





6.9.2002 12:30 - Marek Laco



Zemetrasssenieee!!!
Dnes sa hodne ochadilo a od rana prsi. To je pre mna tu v Kalifornii velky nezvyk. Ale aspon mame zemetrasenia! Tym ze sa zem ochladila, tak sa to spustilo a od rana sa uz office par krat zatriasol. Paci sa mi to!

Horsie je, ze zacali bombardovat Irak. Dufam ze teroristi nezacnu hned vystrajat a este chvilu pockaju. Zle je tiez, ze na Sity zaviedli obrazkovu kontrolu posielania sms sprav, a preto moj specialny user-agent Trubadur bude musiet byt este specialnejsi.





8.9.2002 23:45 - Marek Laco
Prave sa vraciame z Las Vegas. Trocha ma boli hlava, ale inac v pohode. Bolo celkom fajn a najme zaujimavo. Pat sa snazila byt tentoraz iba prijemna, ale stale to bola taka trochu tvrdohlava Pat. S kamaratmi pocas cestovania bude zaiste vacsia sranda, ale aj toto bolo celkom ok. Lisa ma vlastne len 18 rokov, ako som uz spomenul pritahuju ju dievcata. Poctom vseliakych fyzickych a psychickych problemov, ktore ma, som bol az prekvapeny. Trocha je cudna, cudne je vlastne uz to ze je s Pat dobra kamaratka. Zaujimave bolo, ako pozerala na dievcata - ked sme sli po hoteli, tak sa naprilad scasti zo zartu otocila za takou peknou skupinkou a chvilu sla za nimi :)

Takze poporiadku. V piatok dost prsalo, co je dost nezvykle. Vraj je pocasie ovplyvnene tornadom niekde nad Mexikom. Naobed sme sli to In-and-Out a potom sme pozreli Davidov dom, ktory je prave vo vystavbe, cim sme zabili dost pracovneho casu. Naspet v praci som sa naucil nove odborne terminy ako su moustache riding a klit tickling.




Teplomer v meste Baker
Potom o siestej ma vyzdvihla Pat spolu s Lisou. Sli sme 15stkou smerom na sever. Pomaly sa stmieva. Pat nevelmi suhlasi so zastavenim sa u Tommy's, ktore mi vrelo odporucali Brent a David. Nakoniec sme tam ale skoncili. Pre tuto siet fastfoodov (je ich malo, v CA len osem) je typicke Chili - teda mastna omacka z fazul a inych prisad. Tymto boli naplnene hamburgery a poliate hranolky. Lisa s Pat sice neboli nadsene, ale ja som bol rad, ze sme navstivili toto zaiste vyznamie miesto. Kolegovia mali pravdu - odchadzali sme naozaj z tazkymi zaludkami a potom v aute tazko odfukovali.

Dalsia zastavka bola v meste Baker. Tu je taky velky svetelny teplomer, najvacsi na svete. Ukazuje 80 stupnov (25C), co je na toto miesto nezvycajne chladno.

California je dost velka a hranica s Nevadou nie a nie prist. Kedze je tma, ani nevidim kadial ideme.




Z hotelovej izby
Na hranici sa nachadza Las Vegas Outlet - velky Rollercoaster, nejake hotely s kasinami. Po dalsej hodine jazdy sme dosli uz do naozajstneho Las Vegas. Kopec svetiel, vsetko blika a ziari. Las Vegas teda naozaj existuje!. Ubytovani sme v hoteli Rio, ktory je na opacnej strane dialnice ako ten hlavny vyznamny boulevard. Pri registracii to vyzera ako a letisku - velky pult a hostia v rade s batozinami. Vyzera to tu velmi zaujimavo, vela svetiel, cinkanie minci... Zaroven je tu sviezo, lebo sem pumpuju kyslik, aby ludia nesli od hier spat.

S nasou izbou su nejake problemy, tak sa toho zhostila Pat a dostali sme VIP izbu na 20. poschodi. Potom sme zbehli dole, dali veceru a nakrmili automaty. Je tu celkom pekne, hlavne tie servirky, ktore vam zadarmo nosia chlast, ked hrate. Nemaju na sebe toho prilis a namiesto sukne naju len daku uzku handru. No a skarede nebudu, to je hadam jasne. Tiez je tu dost prostitutok, ktore sa pretrcaju pri automatoch, alebo pri bare.



Hmmm, raňajky!
Dali sme veceru. Casnicka z Kene si myslela ze mam 16, tak som musel ukazat id... Problem ma hlavne Lisa, ktore nielenze by nemala pit, ale nemoze ani hrat hazardne hry, a ani stat pri nich! Moze sa iba prechadzat, podla zakona. Trochu som oproboval tie autmoaty, ktorych je tu fakt hrozne vela, ale akosi spravne nefungovali, viac brali ako davali.

Rano sme sli dole na ranajky do velikanskeho bufetu, vstup je $20 (druhy krat ma tam uz nedostanu!). Potom si mozte na tanier nabrat co sa vam zapaci, a maju tam toho naozaj naozaj velmi velmi vela. A potom este aj zakusky. Tu by sa hodil vacsi zaludok! Potom som zbehol dole do bazenov. Rano bolo zamracene, ale teraz uz je pekne teplo. Smaril som sa za vodopad do horucej vyrivky a vegetil.



Pri bazĂŠne...

O druhej sme sli na svadbu. Musel som zaplatit za taxik $20. Taxikar mal velky monokel. Vravel ze na ulici dohovaral muzovi, ktory tlkol svoju manzelku a tak sa uslo aj jemu. No neviem ci si nevymyslal. Trocha cestu domotal, lebo sme nemali presnu adresu, ale vypol potom taxameter ako mu Pat nakazala.

Dosli sme do Frankovho domu, tu nam ukazal zvojho psa Javu, aj nejakeho potkana a potom sme sedeli v zahrade a pili pivo. Len tie americke vodove. Dosiel aj Joseph, prezident REVShare, teda nas boss v praci. Jeden z hosti tu vedel po nemecky, bol v Nemecku pred chvilou, tak sme dost vela posprechovali. Nikdy by som netusil, ze mi nemecke slovicka pojdu na jazyk takzsie ako anglicke, ako z chlpatej deky. Ale rozumel som dobre.



HracĂ­ch automatov je tu neĂşrekom

To sme uz sli peso do domu kde bol obrad a potom jedlo a hudba. Jedlo si naberal kazdy sam, mnam, bolo velmi chutne. V malom bare na terase casnicka rozdavala napoje, tak som hasil smed pivami. Z terasy bol pekny vyhlad na Las Vegas, osvietene zapadajucim slnkom. Zaujimave bolo ze pri audio pristrojoch bol aj televizor kde bezali a zvyraznovali sa slova pesniciek. Vela ludi sa tu vystriedalo, ktori do pesniciek spievali - karaoke. Zabava. O desiatej sa vsetko skoncilo. Potom nas ten nemec odviezol este s jendnym Jimmim do hotela Palace Station. Tu sa nam nemec stratil, lebo nebol signal na mobil, ale my ostatni sme sadli do takeho dreveneho baru. Tu boli dalsie piva, mal som aj po prvy krat Irsky Guiness. Ako sa neskor ukazalo, Pat nam to tu zaplatila. Dost sa tu trkotali o kadecom, ja som vsetko az tak nepocul, aj keby som pocul, tak by som celkom nerozumel. (Neskor mi Pat povedala ze Jimmy



Super hudba
je vystudovany literarny vedec a hovorili aj o Hemingwayovi. To znamena ze keby som aj rozumel, tak by ma to az tak prilis nebavilo.) Zato hudba tu bola uplne super. Bola tu taka nejaka mlada skupina, spev, klavesy, bicie, husle - no a co ti hrali, tak to bolo nenormalne dobre! Taka zvucna musika ze az. Super im sla aj Irska hudba, na ktoru bola aj sutaz kto lepsie zatancuje. Nalada stupala a v snahe predviest lepsie cislo si jedna vybavena dievcina zvliekala tricko. Casnicka potom tancovala na stolicke - hovorim, bolo tam fajn. Lisu sme tam nechali - hadam si vecer ujasni ci je naozaj na dievcata.

Taxik do Ria bol za $10, prisli sme tam okolo tretej. Bol som uz dost unaveny, tak som siel rovno na izbu spat.




AgĂ­lna servĂ­rka
Rano mala Pat trocha obavy, dokonca zabudla komu nechala na krku Lisu a bola znepokojena. Nastastie Lisa prikvitla a vybrali sme sme sa dole k autu. Cestou som sa este zbavil par striebornych dolarov, ktore by ma zbytocne tazili vo vrecku a napchal som ich do gagora hladnych svetielkujucich oblud. Do dvoch tyzdnov som tu zas, pridem si pre tie miliony.

Cesta naspet bola pocas dna - teda zaujimavejsia ako cesta sem potme. Vyzera to tu ako ma Marse, velke skalnate puste posiate vyschnutymi malymi kriakami a v pozadi su hole skalnate hory. Zaujimave.

V meste Baker sme dali v pod teplomerom v restaracii Bun Boy ranajky. Pat aj s Lisou boli unavene, tak ze to naspet usoferujem ja. Ale zvyknuty na rozhegany Nissan, po par svojskych pribrzdeniach na tejto extra citlivej automatickej Toyote, som si musel sadnut naspet dozadu... :-)




Teplomer v Bakeri
Sli sme dole petnastkou sli, pri dalsom zastaveni sme stretli takeho mladeho Rumuna na malom bicykli, typickeho cigana ako z filmu Cierna macka, biely kocur, so strapatymi fuzami.

V Murriete som sadol do auta, ktore ma tam od piatku cakalo, odniesol domov Lisu a dosiel do Oceanside. Chem este spomenut oblast kde byvala, mesto Poway. Vo vnutrozemi, asi 20 mil nad San Diegom. Vsade vsetko zastavane, idete dlho a dlho a vsetko je tu osidlene. Az mi behaju zimomriavky po chrbte ze kam sa ti ludia pomestia, ked bude Amerika takto zaplnena cela. Ale zase bolo tam velmi pekne. Stromy, ihlicnate, jazierko, travniky, ciste a kvalitne cesty a, ako skoro vzdy, teply slnecny den. Bola tu zeleznicna stanica na taky starobily sposob, zohnute kandelabre popri ceste, echt sa mi tu pacilo.

Aj potom na freeway 78, po ktorej som dosiel az do Ocenaside, slo sa velmi hladko a okolie bolo pekne.

Foto - piatok
Foto - sobota
Foto - nedeža





POKRAČOVANIE  >>


1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14








USA2002    ˇ    www.mlaco.sk/usa2002
Informácie