Rybačka na oceáne

"Zajtra pôjdeme na rybačku," povedal Tom.  
Do blízkeho mestečka sme si šli vybaviť rybársky lístok. Vbehli sme do obchodu s hardwarom (železiarstvo) a tam nám v jednom okienku predavačka vydala povolenie na jeden rok pre chytanie rýb v slanej vode v Južnej Karolíne. Najprv váhala, lebo sme neboli US citizens, ale Tom ju uhovoril. Potom sa čudovala, akým spôsobom mám uvedený dátum narodenia na mojej ID kartičke, no napokon sme licencie dostali.  
 
Cestou späť sa Tom spýtal, či máme slnečné okuliare s polarizačným filtrom. Nemali sme. Vbehli sme teda najprv do jedného obchodu, potom do druhého. V prvom nebol dobrý výber.  
V druhom mi Tom kúpil okuliare, ktoré sa dali upevniť na moje dioptrické klipsňou, stáli $15. Marek si vybral okuliare, veľké pekné, len trochu drahé. Tom sa spýtal, či sa mu páčia. Marekovi sa páčili, na cenovke bola nejaká palička a $39.  
Na naše veľké prekvapenie pri platení za ne na pokladnici naskočila cifra $139. Aha, tá nevýrazná palička na Marekových okuliaroch bola jednotka. Marek s vypleštenými očami sa pýta Toma, či to chce vážne kúpiť. Kúpil.  
 
Takto vybavení na druhý deň skoro ráno sme prišli na dohodnuté miesto, kde nás mal vyzdvihnúť rybár Dong, vraj rybárska autorita na juhu Štátov. Chvíľu sme čakali pri móle a pozorovali hojdajúci sa oceán, až sme uvideli malú bodku, ktorá sa stále zväčšovala. Onedlho sme rozpoznali kontúry člnu a jednej postavy.  
 

Rybár Dong

Dong, vyzerajúci ako morský vlk, prirazil svojím neveľkým člnom k mólu a vyskočil naň. Zoznámili sme sa, podali ruky a naskočili na palubu. Hneď sme pocítili, že pevnú zem sme vymenili za vratké dno rýchleho člna, ktorý už Dong obracal smerom na oceán.  
Zaujalo nás vybavenie člnu, hlavne zopár sofistikovaných prístrojov s LCD obrazovkami. Ako sme sa dozvedeli, išlo o GPS navigačný systém, skener hĺbky hladiny a senzor indikujúci väčší výskyt rýb.  


 
 
Výkon motoru tiež nebol zanedbateľný, nos člna len tak nadvihovalo a vietor nám svišťal okolo uší. Neraz sa stalo, že nám nadvihol šiltovku a vrhol ju do vody ďaleko ďaleko za nás - vtedy sme sa museli obrátiť a nájsť ju. Stalo sa nám to postupne obom.  
 
 

Matúš sedí vpredu

 
Zastavili sme neďaleko miniatúrneho ostrovčeka, ktorý ešte nezatopil príliv. More naokolo bolo plytké. Dong vytiahol udice a dal každému jednu. Z vedra, ktoré doteraz nedhybne stálo pri našich nohách, sňal vrchnák a my sme v ňom uvideli kopu plieskajúcich sa malých rybičiek. Také boli zlaté - návnada. Vytiahol jednu a ukázal nám, ako sa upevňuje na háčik: Rybka sa chytila vzadu za hlavou (aby sa nevyšmykla keď sa bude metať) a končekmi prstov sa jej zatlačilo za hlávku. Tým sa jej pootvorili ústa, do ktorých ste vopchali háčik a pretlačili ho okom von. Tak nemala rybka šancu uniknúť a ešte živá bola pripravená na "cast" - vrhanie.  
 
Dong nám ukázal ako sa správne vrhá, obsluhuje navijak a ako spoznáme, že sa ryba chytila a čo máme potom robiť. Naše prvé pokusy vrhnúť návnadu nevyzerali ukážkovo, rádovo sme hádzali do prvej desiatky metrov. Neskôr nám to išlo tak dobre, že sme sa veru nemali za čo hanbiť.  
Hádzali sme čo najbližšie k rákosiu malého ostrovčeka. Tam sa mali najviac sústreďovať ryby hľadajúce potravu. Najprv sa nič nedialo, nikto nič nechytil, až zrazu Marekovým plavákom riadne pohlo. Marek v mžiku trhol udicou a začal navíjať. Na naše obrovské prekvapenie sa plavák zrazu vzniesol do vzduchu a stále stúpal - návnadu uchytil vták.  
S vtákom nás spájalo neviditeľné lanko silónu. Marek na Dongovu radu zablokoval navijak. Pomohlo to. Vták nebol zaháčknutý a návnadu pustil.  

Matúš Lady fish Red fish

Marek Jack fish Lady fish

 

Jack cravalle fish

 
Malé rybičky - návnady išli na odbyt. To sme sa už presunuli na iné miesto. Ryby brali jedna radosť a neúspešné návnady, ktorým už chýbali obe oči, sme prepichovali háčkom priamo cez lebku. Míňali sa jedna za druhou a rybu sme chytili na každé druhé hodenie. Ich pach a slizká pokožka a vôbec celá atmosféra naplnená slanou vôňou rozpáleného oceánu nám poskytovala živelný pocit zadosťučinenia - cítili sme sa ako lovci zaobstarávajúci potravu. No s tým rozdielom, a v tom bol ten pravý háčik, že ryby, ktoré neraz mali natrhnutú čeľusť, sme ľahostajne púšťali naspäť do vody. Nešlo tak o zaobstarávanie potravy, ale len o zábavu, na ktorú malé rybičky absurdne doplácali očami a mozgom. Dnog nás ubezpečil, že nič necítia.  
 
Chytiť rybu a vytiahnuť ju na čln veru nebolo ľahké. Ryba sa vzpierala a z jej strany to bol zápas o prežitie. Pritiahnutá k člnu krúžila ako najatá, skrývala sa pod jeho dno. Až keď sa unavila, rýchlo sme ju pritiahli bližšie a vyzdvihli na hladinu špeciálnym držiakom. Držiak zároveň ukázal, koľko úlovok váži. Môj najlepší úlovok vážil 7 libier.  
 

Už ako skúsení rybári

 
Na mori sme strávili niekoľko hodín, až príliv zatopil všetky ostrovčeky. Videli sme len chrbty veľkých ostrovov, siluetu ich lesov a pole rákosia lemujúce ich brehy. Vrátili sme sa k mólu, kde sme ráno nasadali, rozlúčili sa s Dongom a vyskočili naň.  
Stále sme mali dojem, že sa nám hýbe pod nohami.