Beháme po ostrove na golfovom autíčku

Keď som prvýkrát počul, že budeme bývať na ostrove, predstavil som si ostrov ďaleko v oceáne, na ktorý sa dopravíme loďou alebo loďkou. Ale tento ostrov nebol od brehu vzdialený ani päťsto metrov a dalo sa naň prísť mostíkom. Voda naokolo bola plytká a pri odlive bolo vidieť kraje bahnového dna.  
 

Tree House

Na ostrove sa nachádzalo správne centrum, hneď neďaleko príjazdového mostíka. Bol to koplex asi štyroch budov, kde sa nachádzala pošta, ošetrovacia stanica, prírodovedné múzeum a posilňovňa. Nachádzali sa tu aj tenisové kurty, bazén, jeden z mnohých rybníkov, či skôr močiarov, a tiež tu požičiavali bicykle. Túto možnosť sme samozrejme využili a Barbara nás autom zaviezla k centru, kde sme si ich vypožičali.  
Na naše prekvapenie to neboli žiadne nové bicykle. Mali iba jeden prevod, boli rozhegané a natreté nevýraznou zelenou farbou. Sedelo sa na nich veľmi zvláštne, ale pohodlne. Nenútilo vás to šlapať, skôr naopak. S mäkkými pneumatikami, nízkym sedadlom a vysokým volantom ste sa cítili ako keby ste sedeli v hlbokom kresle. Tak sme sa v horúčave vydali po ceste na obhliadku ostrova.  
Pracovníci behajú po cestách a vyfujúcim vzduchom čistia posledné nečistoty po včerajšom tornáde.  
 
Bolo veľmi zaujímavé pozorovať palmy striedajúce sa s listnatými stromami, machy visiace z konárov a kopu veveričiek šantiacich v nich.  
Tiež nás zaujali bezchybne upravené golfové ihriská. Na jedom z nich sme sa v tieni stromu vyvalili na trávu a oddychovali. Dusná horúčava nás sťa priklincovala, svaly boli lenivé a nechceli sa hýbať. Po hodnej chvíľke leňošenia sme vstali, a vydali sa hľadať vodopád, ktorý bol zaznačený na malej mapke ostrova. Odbočili sme z asfaltky a pokračovali prašnou cestu. Z nej sme odbočili na lesný chodník a chvíľku sme sa ním predierali. Vyšli sme na nejakom súkromnom dvore, a vodopádu nikde. Radšej sme odtiaľ prezieravo zdúchli, aby nás majiteľ nevyhnal odtiaľ guľovnicou.  
Prišli sme až k Tomovmu domu, kde sme si požičali tenisové rakety. Skromné skúsenosti s tenisom sme mali už z Comunity center u uja Randyho, a tak sme začali hrať. Nešlo nám to až tak zle, len niekoľko loptičiek skončilo za vysokým plotom v jazierku. Keď sa nám už nedalo na našu hru pozerať, presunuli sme na druhý kurt. Azda nám to pôjde lepšie. Nešlo. Skončili sme v drevenej besiedke pri kurtoch pod zapnutým ventilátorom. "Bude to tou horúčavou", zhodli sme sa.  
 
 

Príprava na cestu

Golf cart  
K jedným z najlepších zážitkov z ostrova patrí nepochybne jazdenie na golfovom autíčku. Najprv sme ho vyumývali, do akumulátorov doplnili destilovanú vodu a Tom nám dal kurz, ako sa na ňom jazdí.  
Nasledujúce ráno sme vyfasovali koláčiky, mobilný telefón a vydali sme sa na dlhú prehliadku ostrova.  
 
Najprv sme skúšali na asfaltke, koľko to autíčko vydá. Plynový pedál bol stlačený až na doraz. Potom sme skúšali, ako rýchlo dokáže cúvať a nakoniec som Marekovi na ňom utiekol a on ma nevládal dobehnúť. Nie tak kvôli rýchlosti, ako skôr kvôli lenivosti z horúčavy.  
 

Golfové ihrisko

Spoznávali sme veľkú rozlohu a členitosť ostrova, jeho rôzne zákutia a čistinky. Celý ostrov bol pospájaný sieťou golfových ihrísk, povedľa ktorých viedol široký hlinený chodník. Právne na ten sme odbočili z asfaltky a kochali sa rozsiahlymi plochami bezchybného trávnika.  
Sem tam sme na ten trávnik vybehli a skúšali ísť autíčkom do kopca, z kopca, šikmo po svahu a robiť prudké zákruty (pri jednej ma Marek druhou rukou vysotil a ja som ho potom nevedel dobehnúť). Keď sme vyhladli, dali sme si koláčik. Keď sme vysmädli, zastavili sme sa pri nádobe s ľadovou vodou, ktorá sa dala načapovať do papierového kornútka. Tieto nádobky každodenne plnia a slúžia na občerstvenie golfistov. Boli sme však takí zlenivení, že keď bola nádoba na druhej strane ako ja - vodič, aby som sa nemusel naťahovať cez Mareka, radšej som vycúval, otočil sa a znovu pristavil pri nádobe. Niekedy sme nádobu obišli, lebo bola veľmi ďaleko od chodníka, nedala sa dočiahnuť rukou a radšej podišli k inej.  
 
Až teraz, presúvajúc sa na autíčku, sme spoznali závratnú rozľahlosť golfových trávnikov. Boli popretkávané chodníkmi pre autíčka. Nejaké sme aj stretli, ale nebolo ich veľa. Aj hráčov tu bolo teraz na obed poskromne. Vlastne sme videli len jednu skupinku. Niečo nám kričali, keď sme sa preháňali po trávnikoch. Stratili sme sa im za kopčekom. Tu bola výborná príležitosť vyžmýkať z autíčka maximum smerom hore kopcom. Počínalo si však skvele. Až sme mali obavu, že vozítko roztrhneme, no jazdilo ani o dušu.  
 

Pôvodný dom

Autíčkom sa dal pohodlne pobehať celý ostrov. Zastavili sme sa aj pri zrúcanine starého domu, ktorý bol postavený, namiesto kameňov, z mušlí. Bol z čias, keď ešte na ostrove pracovali na poliach otroci a v tom dome bývali otrokári. Vlastne na miestach, kde sa teraz hráva golf, a tých plôch bolo na ostrove veľmi veľa, sa v 19. storočí nachádzali plantáže, prevažne bavlníkové. Na nich makali v horúčavách otroci, dovezení z Afriky.  
Zaujímavé je, že oni vlastne pracujú na tomto istom mieste doteraz. Videli sme staršieho černocha, ako sa pomocou svojich nástrojov stará o to, aby trávnik pre pánov hráčov vyzeral bezchybne.