Odchod z Virginie

Deň pred odchodom nás Bob a jeho žena pozvali na večeru do čínskej reštaurácie. Bola vzdialená asi 15 minút autom.  
Náš stôl už bol rezervovaný. Na ňom sme našli, ako podložky, papierové čínske zvieracie kalendáre, tak sme si prečítali, akí ľudia sú opice a kohúti. Kým sme nemali objednané a prinesené jedlá, boli nám k dispozícii poháre s čistou vodou. A práve tieto poháre ma dosť zaujali. Počas jedenia som si z vody odpíjal, aby mi lepšie liezlo do žalúdka a odpíjal som si teda dosť často a veľa. Na moje prekvapenie a potešenie bola v poháriku stále voda, vodná hladina nikdy neklesla pod polovičku.  
Bolo to spôsobené tým, že akonáhle klesla voda pod nebezpečnú úroveň, naklonila sa ponad stôl mladá Číňanka, ktorá stále pobehovala navôkol, a úctivo vodu zakaždým doliala a ešte aj akoby poďakovala. Človeku to až smiešne pripadalo. Vodou sme boli zásobení výborne.  
Tak sa stalo, že som nemal ani predstavu, koľko som tej vody vlastne vypil. Dolievaná mi bola minimálne šesť ráz.  
 
Teraz niečo o jedle. Nie som špecialista na čínsku kuchyňu, ani do podobných reštaurácii príliš často nechodím. Takže o jedle asi veľa nenahovorím. Naisto však viem, že ho bolo veľa, naozaj veľa. A bolo chutné, naozaj chutné. A keď už ja tvrdím, že toho bola veľa a bolo to chutné, znamená to, že toho bolo strašne veľa a jedlo bolo mimoriadne chutné. Doniesli ho v takých hlbokých miskách a do tanierov si nakladal každý čo chcel. Jedna radosť.  
Boli sme pozvaní, tak ani neviem, koľko jedlo stálo. Majú tu konkurenciu, takže príliš drahé to asi nemohlo byť.  
Keď sme odchádzali, tak sa s nami rozlúčilo kopec Číňanov, servírky, vedúci, kuchári... Boli celí vytešení a priali si, aby sme prišli zas.  
 
Na druhý deň sme odchádzali. Pobalili sme veci, boli raňajky - znovu Bobove špeciálne zmiešané čipsy s mliekom a tak. Bob bol totiž na čipsy expert. Dal si ich do velikánskej misky aj štyri druhy a nadôvažok ich zmiešal s melónom.  
 
Pred odchodom sme navštívili Richardovu snúbenicu Mariu. Po svadbe, ktorá sa bude konať o mesiac, tu bude bývať Richard aj oficiálne.  
Maria je hispánka. Pochádza z Kuby a je celkom pekná, len trochu silnejšia. Ich nový dom je útulný. Šli sme do miestnosti, kde má Richard počítač. Kúpil novú farebnú atramentovú tlačiareň a my, ako počítačoví experti, sme sa podujali, že mu ju pomôžeme nainštalovať.  
Problém bol v tom, že s triskovými tlačiarňami sme s bratom nemali žiadne skúsenosti. Dokonca ani zložiť ju z jednotlivých rozložených súčastí sme bez návodu nevedeli. Bolo to prvýkrát, kedy som niečo zostavoval takým spôsobom, že prečítam v návode vetu, kuknem hore, spravím čo kázali vo vete a čítam ďalej.  
Napokon sa to ako-tak podarilo dať dokopy a pustili sme sa za pasy s Windowsom, aby sme mu nanútili novú tlačiareň. Na prvý pohľad triviálna záležitosť, no vyskytli sa isté nepríjemnosti a problémy, tak sa vec trochu natiahla.  
Pamätám si, ako sme sa snažili zlepšiť kvalitu tlače kalibrovaním farieb a nastavením kvalitného módu tlačenia. Stálo nás to veľa útrap, lebo boli nejaké problémy s ovládačom. Keď začal liezť z tlačiarne papier, vraveli sme, že toto bude už naisto lepšia kvalita obrázku. Obrázok bol presne taký istý ako ten predtým, my sme ich dali vedľa seba a začali hľadať a hovoriť, čo všetko je na tej novej lepšie... :-)  
 
Naspäť nás zaviezla autom Joan. Cesta naspäť nám už bola známa. Joan nám vravela, že benzín chce načerpať ešte vo Virgínii. Tu je lacnejší, pretože sú tu nižšie dane, pretože Virgínia je na rozdiel od Marylandu konzervatívna. Keď sa rozprávame, Joan sa nevie akosi dobre sústrediť na cestu a neodbočili sme tam ako sme mali. Tak sme si cestu domov spestrili obchádzkou bližšie k Washingtonu.  
Doma sa Joan prejavila ako typická babička: vyobímala a vystískala poriadne postupne všetky svoje 4 vnúčatá, ktorým sa to príliš nepáčilo a všeliako sa tvárili. Joan bola ale celá vytešená.  
 
Nasledujúci deň sme opäť s bicyklami navštívili hlavné mesto. Pobehali sme pár pamätihodností naokolo a dobre pri tom zmokli. Píše sa o tom v kapitole Washington DC.  
O dva dni na to, 13. augusta odchádzame na ďalší výlet, tentoraz do štátu Massachusetts, ale o tom už v ďalšej kapitole.