Rétorický prejav na tému bicykel

Vážená pani profesorka,
Ctené študentky a študenti,
Kolegovia,
Ctihodné dámy a páni,
Milí sympatizanti.

Bicykel. Čo si pod týmto slovom predstavíte? Dvojkolesové jednostopové vozidlo na nožný pohon, hovorí definícia. No v skutočnosti ide o mimoriadny pojem. Hoci dennodenne ich vo svojom okolí vidíme, dnešný človek taký bicykel vníma ako dopravný prostriedok, na ktorom sa nanajvýš tak chodí nakupovať a nič viac. Neuvedomujete si, čo všetko sa za týmto majstrovským dielkom skrýva. Mám dôvod si myslieť, že je potrebné aspoň v teoretickej rovine vám bicykel predstaviť aj z inej stránky.

Je nevyhnutné si najskôr k bicyklu vypestovať vzťah, až keď ho človek získa, otvoria sa mu oči, uvidí čo iní predtým nevideli, spozná veci, o ktorých sa mu ani len nesnívalo, ohúria ho nové perspektívy a očarí ho technika cyklistiky v celej svojej kráse. Zrazu sa začne čudovať a ostane prekvapený, o čo všetko ostal dovtedy ochudobnený. Teraz už vie, čo znamená bicykel. Spozná, že bicykel ho udrží pri dobrom zdravý, vnútorne ho zocelí, odpúta ho od problémov všedných dní a stane sa mu prostriedkom na odreagovanie sa od všetkých starostí.

Nasadnete na svoj verný bicykel, rozbehnete sa veľkou rýchlosťou, až sa dostanete do svojho tempa. Po chvíli sa vám nohy budú už len podvedome opierať do pedálov a vy si môžete jazdu vychutnať naplno. Do tváre vám šľahá a v ušiach hučí vietor, tak ako to už dôverne poznáte. A vy sa rútite rýchlosťou vpred ako strela, tiene stromov sa len tak mihajú, krajina ubieha a mení svoj ráz, míňate dediny a mestá, lúky a polia s očami pevne upretými do diaľav. Cítite sa voľný ako vták. Ste sám sebe pánom. Nikto sa do vás nestará. Túto idylu neoddeliteľne dopĺňa tlmený dunivý zvuk pneumatík a monotónny tichý bzukot reťaze. Počas takejto prechádzky sa vám hlava dôkladne prevetrá. Verte, čo aké ste mali problémy, ťažkosti či nebodaj starosti, zrazu sa vám budú zdať už len také malé, malilinké. Naopak, namiesto nich prídete na nové pozitívne myšlienky, všetko sa vám ujasní, nájdete cieľ života, ostane vám jasné, načo ste vlastne tu. Domov si prinesiete pocit veselosti, pocit dobre vykonanej práce a niekedy dokonca aj: nádchu.

Najprv si spravíme krátky výlet do histórie. Ako všetci dobre vieme, koleso bolo vynájdené a začalo sa používať na prelome 4. a 3. tisícročia pnl. Práve tento objav bol predpokladom pre vznik bicykla. Prvú zmienku o bicykli môžeme datovať približne do roku 1350 pnl. V hrobke egyptského vládcu Tutanchámona je totižto vyobrazené pohyblivé zariadenie s dvomi kolesami, na ktorom sa jazdec, takpovediac staroveký cyklista, pohyboval odrážaním nôh od zeme. Pravdaže nemožno ešte hovoriť o bicykli, aký ho poznáme zo súčasnosti. Tento prapredok bicykla sa očividne neujal, veď uplynuli skoro 3 tisícročia, kým sa objavil v náčrtkoch jedného z najväčších géniov ľudstva Leonarda da Vinciho. Žiaľ, ani táto vízia nikdy neopustila rysovaciu dosku svojho majstra.
Asi o 200 rokov neskôr - v roku 1690 Francúz de Sivrac spojil dve drevené kolesá za sebou tyčou, na ktorej jazdec sedel. Tento primitívny bicykel bol asi dosť rýchli, keďže dostal meno "rýchlonosič".
V Nižnotagilskom múzeu na Urale môžeme dodnes obdivovať originál velocipédu, na ktorom v roku 1801 nevoľník Piotr Artamov absolvoval cestu do Moskvy, aby videl korunováciu cára Alexandra I. S batohom na chrbte, sediac obkročmo na podivuhodnom stroji s kolesom vpredu a vzadu prešiel údajne 2500 km.

Za vynálezcu bicykla považujeme ale nemeckého baróna Karla von Draisa. Doterajšou konštrukciu bicykla vylepšil tým, že vyrobil jednoduché riadidlá, ktorými ovládal predné koleso a tým menil smer pohybu a zároveň udržiaval rovnováhu. Zistenie, že riadidlami sa dá udržať stroj vo zvislej polohe znamenalo zásadný prelom. Týmto zlepšovákom zobral riadenie bicykla doslova do vlastných rúk. Jazda na po ňom pomenovanej takzvanej "drezine" sa stala obľúbeným koníčkom vo vyšších kruhoch v Nemecku, Anglicku a Francúzsku.
Draisovy bol síce v roku 1818 udelený patent, no vážny problém predstavovalo odrážanie sa nohami od zeme, ktorý ostal nedoriešený. Rýchlo sa pri tom opotrebovávali topánky a otĺkali nohy.
Našťastie si toto v roku 1840 uvedomil škótsky kováč Kirkpatrick McMillan. Rozhodol sa nohy zdvihnúť od zeme a využiť ich na poháňanie predného kolesa. Mal asi strach z rovnováhy, keď zostrojil radšej trojkolku.
V najbližších rokoch držali prím vo vývoji bicykla najmä Francúzi. Parížsky zámočník Pierre Ernest Michaux, ako prvý vynašiel pedále. Jeho krajan M. Thévent urobil ďalší významný krok tým, že na kolesá pripevnil gumené obruče, hrubé 5 cm. Že sa týmto jazda stala pohodlnejšou, netreba hádam nikoho presviedčať.
Pedálové kľuky boli pevne spojené s predným kolesom, to znamenalo, že čím väčšie je koleso, tým väčšia rýchlosť sa dá dosiahnuť. A práve túžba po väčších rýchlostiach viedla k tomu, že sa predné koleso zväčšovalo. A to až tak, že cyklisti sa začali na chodcov pozerať zhora. Nebolo zriedkavosťou, keď predné koleso malo priemer aj 2 metre. Naučiť sa jazdiť na takomto bicykli si vyžadovalo veru poriadnu dávku námahy a zručnosti. Veď stačí si len spomenúť na poviedku Marka Twaina, v ktorej sa dočítame aké strastiplné bolo sa naučiť na takomto stroji jazdiť. O mnohom vypovedá samotný fakt, že spolu s bicyklom sa predávala aj fľaška s dezinfekčným prostriedkom, ktorý slúžil na promptné vyčistenie rán spôsobených pádmi z takéhoto bicykla.
K ďalším objavom patrilo vynájdenie guľkového ložiska v roku 1869, ktoré zmenšovalo trenie medzi nábojom kolesa a jeho osou. O ďalšie vylepšenie kolesa sa pričinili páni Cowper a Starles, ktorí začali využívať koleso s drôteným výpletom.
V tejto dobe sa postupne nahrádzal pôvodný konštrukčný materiál - drevo, pevnejším železom.
Niektorým bicyklistom možno vyhovovalo, že sa zo svojho "kostitrasu" môžu na ostatných pozerať zhora. Iným, a tých bolo iste viac, nerobili dobre pády z výšky. Prvé nízke bicykle s prevodom na zadné koleso začal vyrábať a predávať James Starkley v roku 1885.
Za prvé pneumatiky vďačíme Johnovi Dunlopovi, ktorý trojkolku svojho syna vylepšil tým, že z obyčajnej hadice na polievanie vyrobil vzduchom plnené pneumatiky.
Nový pôžitok z jazdy priniesla voľnobežka, tú vynašiel na začiatku 20. storočia Erich Sachs. Bicykel sa začal rýchlo rozširovať po celom spriemyselnenom svete. Kým ešte v roku 1896 stál bicykel asi trojmesačnú priemernú mzdu robotníka, v roku 1909 jeho cena klesla pod úroveň jednomesačnej. V Európe dosiahol bicykel obrovský rozmach v čase medzi svetovými vojnami. Nová technológia výroby, ako aj ponuka nových zliatin a využitie prevodu s preraďovačom, priniesla na trh vysokokvalitné a ľahké bicykle. Iná bola situácia v Amerike, jeho popularita sa postupne znižovala, až sa začal považovať iba za hračku. Ale druhá svetová vojna znamenala prevrat. Už v prvom desaťročí po jej skončení sa počet automobilov v Európe strojnásobil, a predaj bicyklov prudko poklesol. Naopak v Amerike zaznamenala cyklistika postupnú renesanciu. V 70. rokoch bol rozmach v plnom prúde a začal sa vracať aj naspäť do Európy. Taktiež uprostred 70. rokov kalifornský cyklisti, ktorí uprednostňovali terénnu jazdu, skombinovali široké pneumatiky s technológiou ľahkých konštrukcií. Zrodil sa horský bicykel - trvanlivý ľahký stroj, ktorého víťazné ťaženie v súčasnosti mení celý charakter svetovej cyklistiky.

Dnes je bicykel jediným životaschopným súkromným dopravným prostriedkom na svete. Stáva sa viac než kedykoľvek predtým zušľachteným mechanickým doplnkom tela, umožňujúc tak človeku stať sa najrýchlejším mechanizmom zo všetkých živých bytostí na Zemi, len vďaka svojej vlastnej sile.
Najnovšie sa začína sústreďovať záujem na modely s jazdcom v ležiacej polohe, ktoré zavádzajú nové merítka rýchlosti, bezpečnosti a nosnosti.

A čo bicykel budúcnosti? Dnes vďaka rastúcej popularite bicyklov sa technológia ich výroby rozvíja na celom svete. Každá súčiastka a každý mechanický pohyb sa podrobuje preskúmaniu vo svetle najnovších vedeckých poznatkov. Obrovský pokrok v technológii materiálov, mikroelektronike, v počítačovej technike a vo výrobných procesoch znamená, že bicykel roku 2000 bude mať so svojimi dávnymi predchodcami spoločné iba pedále, kolesá a pohon ľudskou silou.
Alebo žeby ani to?

Bicykel je zároveň jediným dopravným prostriedkom, ktorý blahodárne pôsobí na naše zdravie. Neostáva nič len súhlasiť s vyjadreniami renomovaných lekárov v tom zmysle, že cyklistika je vynikajúcou formou všestranného cvičenia, predovšetkým pre respiračný a kardiovaskulárny systém, ktoré sú základom dobrého zdravia. Pomáha taktiež odbúravať telesnú nadváhu a udržiava telo v biologickej rovnováhe. A nielen týmto sa všetky výhody bicykla doslova umocňujú.

Tak vážení, čo s tým mienite spraviť? Spamätajte sa, prosím vás! Bicykel je tu pre vás! Čaká, aby ste ho objavili. A vedzte, ešte stále nie je pre vás neskoro. Nie je dôležité mať najmodernejší bicykel, podstatné je rozhodnutie. Osedlajte svoje železné tátoše a choďte! Je jedno kam, objavujte nepoznané miesta, spoznávajte nových ľudí a získavajte cenné skúsenosti. A hranice krajín nech vám nie sú prekážkou.

A veru hovorím vám, s čímkoľvek sa stretnete pri jazde na bicykli: svišťaním vzduchu v zátačkách, vetrom fúkajúcim do tváre a vlasov, vôňou trávy a sena, ranného pečiva a večernej rosy, je doslova zmyslovo okúzľujúce. Všetky tieto vnemy patria iba vám. Stálym a pravidelným šliapaním tvoríte a zažívate oboje - rytmus i tempo. Keď sa opriete do pedálov plnou silou, tak všetka energia a rýchlosť, ktorú dosiahnete, je len vo vašej moci. Pocítite nádherný pocit, ktorý sa dostaví keď rozum, telo i stroj fungujú ako jeden celok. Podobne ako ideálom antického Grécka bola harmónia tela a duše, tak človek a bicykel sú perfektnou syntézou tela a stroja. Sú stelesnením umenia, remesla, techniky, čistou radosťou a elixírom života.