---------------------------------------------------------------------------
Ako a preco som tu? Syn jedneho slovenskeho emigranta sa zaujmal o svoje
korene a tak neraz navstivil Slovensko. Prvykrat v roku 81. Jeho
naklonnosti k predkom, ale vobec naklonnosti k Europe prospela praca, ktora
mu bola pridelena firmov u ktorej pracoval. Prestahoval sa do Prahy, kde
byval aj s rodinov asi tri roky. Tu sme ho neraz navstivili a tak utuzili
priatelske vztahy. Takisto sa stalo, ked ho firma odvelila do Svajciarska,
kde sme ho pocas bycikloveho vyletu navstivili. No ani v Svajciarsku
neostali dlho. Po dvoch rokoch sa prestahovali spat do Ameriky. Predtym ako
odisli, poslednykrat navstivili vsetkych znamich a tu padla myslienka, ze
by som mohol stravit leto v u nich v Amerike a zdokonalit sa v jazyku.
Slovo dalo slovu a tak som trinasteho juna lenel do statov. Pobudnem tu tri
mesiace, vzhladom nato, ze byvam u rodiny so styrmi detmi je to dost vela.
Moj program je dost flexibilny, takze neurcity. Aspon zatial. Prvy tyzden
co som tu bol som sa zoznamil s okolym, druhy som stravil u dalsich
pribuznych. Tam som sa realizoval vacsinou brigadov.
---------------------------------------------------------------------------
Mas pravdu, mam sa tu naozaj fajn. To ze som mohol prist do Ameriky mi
umoznili nasi tu zijuci pribuzny. Je to trochu vzdialenejsia rodina. K
zbylzeniu vzajomnych vztahov velmi pomohol ich niekolkorocny pracovny pobyt
v Europe. Dost casto sme sa vzajomne navstevovali. Najprv byvali v Prahe,
nebol to vacsi problem. Neskuor vo Svajciarsku, co uz je trochu dalej na
navsevu. Ale vdaka bicyklom sme to hravo zvladli. (Naozaj sme predminule
leto, ja brat a otec urobili bicyklovy vylet do CH, boli sme az v Zeneve).
Tento rok sa vratili do Ameriky. Jeden z duovodu bol ten, ze Randy (otec
rodiny) si zalozil vlasnu firmu a druhy, nemej podstatny boli ich deti. Je
pre nich lepsie vyrast a vystudovat v Amerike. Kazde dva roky stahovat sa
po Europe ako vedenie Randyho byvalej roboty zahlasi nebolo pre nich
dvakrat pohodlne. Dobra stranka pobytu v zahranici je ta, ze spolocnost
plati zamestnancom viac. To pomohlo uz k spominanemu zalozeniu si jeho
vlastej company a kupe domu. Byvaju v krasnej oblasti nedaleko Washingtonu
DC. Tieto oblasti sa nazyvaju suburbs a aktivne vyplnaju priestor okolo
mesta. Predstav si na neuveritelnej ploche len domy, domy a domy. Hranica
medzi mestom a vidiekom tu neexistuje. Na 11mil dlhej ceste do Washingtonu
vidis len ulice a domy. Takuto infrastrukturu ma na svdeomi hromadne
pouzivanie aut a cena benzinu ($1/1gal). Auta sa tak stali dominantnym
dopravnym prostriedkom. Toto okrem ineho umoznilo pohodlne dochadzat do
prace z vacsej vzdialenost. Nasledkom toho sa ludia v poslednych dvadsatich
rokoch zacali vystahovavat z mesta do suburbs, ktore sa vyznacovali
cistejsim a menej hlucnejsim prostredim a mensou kriminalitou.
IT su tu na dost vyskej urovni. Kazdy kazdy dom ma doma pocitac a
pripojenie na internet. Vramci sprijemneinia mojho pobytu som to patricne
vyuzil. Rozhodil som na bicykly do okolitych schranok letaky s obsahom
ponukam "pocitacovu pomoc". Zanedlho sa ozvali prve telefonaty. Musim
povedat, praca je to nanajvys zaujmava a vynosna. (so studentskou cenou
$20/h robim dobru konkurenciu odbornikom kasujucim $60-70/h) Skoda len ze
telefonaty nie su az take caste(doteraz len5). Cas, kedy nepracujem
vyuzivam na vylety do Washingtonu. S bratom (ktory sem prisiel mesiac pomne
hned ako urobil skusku na vysoku) sadneme na bicykle a sme za 45min tam. Vo
Washingtone su pocetne dobre muzea, doteraz sme ich vsetky nevideli.
Vyletami do W. budu buduci mesiac zriedkavejsie, buduci mesiac budeme
neprestajene cestovat, predvcera sme sa taktiez vratili z Bostonu.
---------------------------------------------------------------------------
Chodi to tu velmi dobre. Ludia su k sebe mily, zakaznici vtipkuju s
predavacmi. Znie to ako idilka, ale pravda je, ze ludia su tu velmi
otvoreny a uvolneny. Clovek sa tu citi naozaj lepsie.
V amerike su velmi dominantne auta. Su lacne ako aj benzin. ($.93 za galon)
To ze kazda priemerna rodina vlasti dve auta menilo zivot mnoho rokov. Dnes
sa bez auta neda pohnut. Autobusy su rarita. Auta su vsade. Pouzivanie aut
taktiez umoznuje byvat dalej od prace, takze trend poslednych rokov je
vystahovavat sa z miest a byvat mimo mesta. Vznikaju tzv. suburbs, ktore sa
rozpriestieraju siroko okolo mesta. Hranica medzi mestom a vidiekom
neexistuje. Cele okolie na mile daleko su len domy, domy a domy. Obchody su
centralizovane do "shoppingmalls", nakupuje sa tak na styri dni.
Pochopitelne vzdy autom. Taktiez deti chodia do skoly autom. Zvycajne ich
vozi mama, ktora nepracuje. Len velmi malo zien s rodinou v amerike pracuje
(asi 3%).
Ekonomicka situacia je velmi dobra, najlepsi v celej historii usa.
Nezamestnanost sa pohybuje okolo 1%, zohnat pracu nie je problem. :-)
(viac o USA inokedy)
---------------------------------------------------------------------------
Ked som cital vetu "konecne zacalo svietit slnko", len ma tak zamrazilo. Tu
ho totiz mam viac nez dost. Vyse tridsatstupnove horucavi pocas celeho dna
su standartom. Potis sa aj ked sedis v chladku. Domy, auta su tu nastastie
klimatizovane. Byvam v celkom slusnom dome s tromi podlaziami, spodne patri
vecer len mne a bratovi (ktory prisiel pred troma dnami) Na tomto podlazi
ma aj Randy svoju office, kde cez den pracuje. Nachadaju sa tu tri
pocitace, jeden je mi uplne a druhy ciastocne k dispozici. Teraz sedim za
P133,16MB,1.6GB,21". No ked potrebujem nieco tlacit, skenovat alebo
downloadnut fotky z digikamery, tak idem do tej office, tam uz je lepsia
masina - PII 300Mhz, 64MB ...
Cely cas tu za pocitacom nesedim. Kusok mojho volneho casu venujem TV s
dolby surraundom. Tv kanaly su tu o niecom, mas tam moznost vidiet take
filmy ako larry flint, MiB, Batman&Robin + tie najnovsie, ale za tie si
musis extra zaplatit. To sa da vsetko zariadit z fotelky dialkovym
ovladanim.
Len z cumenia do obrazovky nie je clovek zivi. Mam tu bicykel a uz som tu
prejazdil zopar stovak mil. Najradsej sa bicyklujem vo Washingtone na the
Mall, od Lincoln Memorialu povedla reflekting pool, washingtom monument az
ku kapitolu. Je to tam pekne, hlavne cez tyzden ked tam nie je az tolko
vela turistov. Ked sa vratim tak ti o tom porozpravam.
Zatial som stihol navstivit len Air & Space museum. Nebudem tu robit chute,
lebo neviem co by ta tam z toho zaujmalo. Mne sa najviac paci model 1:1
hubblovho teleskopu, Voyagera s LP platnou, V2, Skylabu atd atd. Ako
hovorim, je co pozerat, som tu mesiac a zatial som bol len v jednom muzeu.
Co som zvysiny cas robil? Robil. Nie az tak intenzivne ako sa zda. Jeden
tyzden som pomahal bratovi Rendyho manzelky. To bola asi najdlhsi usek
mojho pracovania. Vsetko ostatne boli chvilkove, ale oto zujmavejsie jobi.
Dostal som sa k nim rozhodenim flajerou po okoli, ze som zbehly v
pocitacoch a poskytujem pomoc. Zatial som mal len dve odozvy, letaky su len
v 130 domoch. Ktomu som prave dokoncil viac atraktivnu verziu noveho
flajera tak dufam, ze sa to rozbehne. Je to dobra a zaujmava praca, uctovat
si mozem od domu k domu, zatial som bral $15 za hodinu. Poslednemu
zakaznikovi sa to zdalo neprimerane malo, takze mozno ztoho vytiahnem viac.
Nedami nepoinformovat ta o tunajsej strave. Poprve tu jem jedla, ktore
vidim poprvykrat v zivote a podruhe odkedy som tu som nemal polievku.
Ranajky sa zvicajne odbavia myskou vlociek (musli +100 inych druhov).
Alternativa je nieco ako zemla so zvalstnou privhutou (english muffin),
ktora sa po toastovani natrie maslom. Obed predstavuje jeden alebo dva
sendwiche s pinatbuterom alebo sunkou. Vecere su velmi ruozne. Od pizzi
Hut, cez Chimi CHanga po luzania (kto vie ako sa to pise, je to typicke
Talianske jedlo). Rendyho manzelka zila vela zopar ruockou v kalifornii,
odtial tie mexicke speciality.
Moj sekundarny rodinny zivot pozostava zo zabavania troch deti, stvrte
nastastie rado cita knizky. (3.8; 5; 8 je priblizny vek nezbednikov).
Jedna zo zaujmavosti, na ktoru som si prave spomenul, je moj treti let
lietadlom. Piper z konca druhej svetovej vojny - vyhra v tombole pri
navsteve leteckej sou (dvojplosniky robiace loopingi, kaskadery prchadajuci
sa po kridle).
---------------------------------------------------------------------------
4/7
Id4: dnes sme vesali zastavy. Najprv sme ich chceli dat do stojana na
vchodovych dverach, no to by ho bolo treba priskrutkovavat a preto sme
museli komplentne zmenit taktiku. Vysledkom bolo elegantne riesenie
zacviknutia zastav do okien nad dverami.
Dost mojho casu zaberie chodenie s detmi do klubu, kde s nimi hram baseball
alebo tenis. Co sa tyka tennisu, tak to skuor oni hraju so mnou ako ja s
nimi, ved toto leto som prvykrat aktivne drzal tenisovu raketu v ruke. To
mi zarucuje dennu davku sportu, spolu s jazdov na bicykli odtial domov.
Piatok som bol na dobrom vylete. Naplanoval som si cestu k domu jurka
washingtona. Podla turistickeho sprievodcu to malo byt tak okolo 7 mil od
washingtonu, do ktoreho to je tak 11. OK, nic moc, povedal som si, za styri
hodiny to mam ako nic. Pravda je taka ze som bol z domu vyse sedem hodin.
Totiz v tom turistickom sprievodcovi som pri pozerani kilometraze zabudol
pretocit stranu a tak som namiesto 18, kalkuloval so siedmmi milami. Ked
som sa uz vracal vystaveny domov, zastavil som sa pri fontane s vodov (na
pitie). Vysmednuty som nedockavo naplnil prazdnu flasku, ani nezaklapol
uzaver, a prilozil si ju k ustam. Prve glgy som si vychutnaval so
zatvorenimi ocami, a mal som zostat pritom. Ked som ich otvoril, z ciernej
flase sa na mna usmievala vo vode plavajuca patdolarovka. Poviem ti, inak
som sa oblial. Nabuduce si zoberiem zo slovenska aj cyklistycku flasu, aby
som nemusel pit z pokladnicky.
Deti mam tu velmi zive. Stale sa porovnavaju, vysmievaju. Intenzita ich
hluku dosahuje maximalne hranice po veceri, ked nikto nechce odpratavat
stuol. Co nie je az taka zla robota oproti zametaniu dlazky. Dnes to malemu
zametacovi trvalo najmenj 20minut, a aj to som mu musel pomuoct. Problem
bol v tom, ze sa mu nechcelo a daval to neprimerane najavo. Inak povedane,
skuor zametal svojim trickom a slzami ako metlou. Skutocny problem bol
samozrejme v tom, ze niekto druhy mal menej roboty ako on, alebo dostal
vacsi kusok pizzi.
Sandala s klimatizaciou... Neviem aku u teba, ale tu mas aircondischining
skoro vsade, Trochu miernejsie to bolo v air and space museum, kde mi len
bolo zima. Nabuduce beriem pulover. Do toho muzea som isiel vlastne
poprvykrat co som mesiac tu. A aj to len pri tej prilezitosti, ze tu mame
cez vikend navstevu s dvoma malymi chlapcami, ktory v nom chceli vydiet
vystavu starwars. Muzeum je to velke, ze opisat ti ho cele by sa do tohto
listu nezmestilo(?), ale za zmienku stoji replika 1:1 voyagera, spolu s
jeho legendarnou platnou na ktorej su nahrate najnovsie vykriky heavymetalu
spolu s dalsimi informaciami, napriklad ako pozdravy vo viacerych jazykoch
sveta, detsky smiech, detsky plac, ako zostrojit prehravac na platnu a nasa
pozicia v galaxii. Iste sa do toho muzea este vratim, pokukam, pofotim. A
potom ma cakaju dalsie muzea, ak si na ne najdem cas. (to by sa veru
patrilo).
---------------------------------------------------------------------------
Pred tyzdnom sme boli na leteckej show. Umni piloti predvadzali na starych
dvojlplosnikoch svoje umenie. Stali sme za drevenou ohradou na polnom
letisku a pozorovali ich. Napriek ich vykonu ma zaujal stary sedliak -
dedo, motajuci sa s palicklou okolo. Mal dlhu bielu brada, stare roztrhane
monterky na traky a nosil deravy slamenny klobuk. So ziarivomodrym poharom
pepsi (generation NeXt) stal za fotku. Sranda prestala, ked uviazol v
kabine ako mu piloti chceli ukazat kokpit lietadla. Skuor ako sa im ho
podarilo vyslobodit, zazracnym spuosobom alebo skuor nestastnou nahodou sa
lietadlo zrazu dalo do pohybu. Naberalo na rychlosti. Ludia vstali zo
stoliciek. Lietadlo sa pohybovalo rychlejsie a rychlejsie, uz sa len letmo
dotykalo zeme. Tu zrazu nabralo vysku v strmej zatacke, lave kridlo sa
pritom div nedotklo zeme. Chaoticky pohyb striedali krkolomne zatacky.
Vsetko len zopar metrou nad letiskom. Dedo zjavne vystraseny nastastie
nepodlahol panike. Jeden z pilotov showmanovi vytrhol mikrofon zruky. Z
amplifonou sa ozvali jednoduche istrukcie zachrany. Vykon amplifonov stacil
nato, aby ich dedo v hluku motorov zacul. Jeho zatacky zacinali byt
plynulejsie, ale stale vzbudzovali strach. Uspechom bolo ked sa nevsednemu
pilotovi podarilo nabrat spravny smer nad pristavacou drahou. Pomaly uberal
plyn, motor zakasliaval. Najprv sa zeme dotklo prave koleso. Roloval na nom
asi dvadsat metrov. Potom dosadlo aj lave. Ozval sa nadseny potlesk. Tu uz
personal bezal k lietadlu. Duchaplny dedko, hned ako lietadlo zastalo,
vyskocil z kabiny a chcel utiect. Na jeho vek sa mu to nepodarilo.
Velkolepa show, vyklul sa z neho pilot.
---------------------------------------------------------------------------
21/7
Rano som siel do Potomacu na postu zaniest pohladnicu. Nasiel som to a
poslal. Potom som siel do kniznice. Tam som robil s internetom jednu
hodinu. Je to tam minimalne take rychle ako iCafe v Technopole. Poslal som
List do SDK. Vonku bolo, ako obycajne, strasne teplo. Cestou naspat som
vbehol do akejsi jamy. Prahadzovacka mi vbehla do spocov, zablokovala zadne
koleso. Ked som sa nato pozrel, bola pevne vklinena medzi spice. Musel som
ju rozobrat. Bola zdeformovana, koliecka a pliesky dokrivane. Sestkoliecko
sa netocilo naspat. Opravoval som to asi hodinu na slnku. Ako som to
skusal, vbehla do spicov este niekolko krat. Bola to strasna bieda. Vtedy
to vyzerale, ze je s bycyklovanim koniec. So strasnymi utrapami som sa
dovliekol do domu.
Tam som to opravoval. Vycentroval koleso, vycistil, odblokoval 6koliecko,
vyrovnaval pliesky, rozobral a zlozil prehadzovacku. Trvalo to strasne
dlho. Nakoniec som tam dal sroub namiesto zlomeneho nitu. Dufam ze to aspon
zamalo vydrzi. Matka ma strhany zavit. Potom som bicykel skusal. Pobahal
som cele okolie. Vyzerato, ze to zatial vydrzalo. Coto spravy zajtra do
Washingtonu, no nechajme sa prekvapit.
Nasledne bola dobra vecera. Gulas, pasta, pizza, kolacik. Rodina sa
dohadovala, ze kde bude pes a jeho buda. Strhla sa burka, daky uragan. Par
krat vyhodilo prud. Naokoli vraj povyvracalo vela stromov. Cesta je
zatarasena.
S detmi sme hrali monopoly. Hra, co mame doma - Sazky a dostiky je toho
verna kopia len s inou tematikou.
Na kanali History bol zas raz zaujimavy program o lietadlovych lodiach.
---------------------------------------------------------------------------
ReplyReply AllForwardDeletePreviousNextClose
Adresa, kde si mozno overit STB su napr. http://stb.promedia.cz
alebo http://prfdec.natur.cuni.cz:8080/
kde si mozno overit datumy narodenia napr. biskupov:
http://www.rcc.sk/biskupi/sokol.html (presnejsie toto je uvedene vpravo
hore na resume vypise o Janovi Sokolovi);
Datumy narodenia sa daju overit aj z roznyh publikacii, napr. kto je kto
na Slovensku, pretoze tam sa datumy narodenia bezne publikuju akoby nic.
Neviem, ci sa datumy narodenia zverejnuju aj na kandidatskych listinach,
naozaj sa na to nepamatam. Od 1993 zijem v Kanade, takze naposledy som
na Slovensku volila in 1992, ak ma pamat neklame. O STB sa tusim da
nieco najst aj cez search engine, ale neviem cez ktoru - mozno cez YAHOO
, alebo LYCOS. Ja este pouzivam HOTBOT a ALTAVISTA, pripadne CANADA.COm.
TAkze ak som ja nieco nasla, bola to jedna z tychto engines.
S pozdravom
Zora Mxxxx
---------------------------------------------------------------------------
11/8
Dnes som bol vo Washingtone. Rano bolo pekne, tak som bol vo velkom stlpe
menom Washington Monument, az uplne hore. Sice som musel na to dlho cakat,
ale nakoniec prisiel rad aj na mna.
Pri capitole stalo vela ludi, tak som siel zatial pozriet Pentagon. Bol
ovela vacsi ako som si predstavoval. Okolo pobehovali sami uniformovany
ludia. Muoj fotoaparat to zvecnil.
Castou naspat ma zastihol dazd. je to hrozne bludit mestom a hladat spravnu
cestu a pritom ti prsi na hlavu. V podchode som to nejako preckal. Akonahle
sa to trosku ukludnilo, siel som dalej a zastavil som sa pri Us Marine
memorial. Taky vojaci, co sa snazia zastrcit vlajku. Zacalo zas strsne
liat. Ani strom mi nepomohol. Bunda vraj nepremokava zlyhala tiez.
Zachranil ma Capitol, tam uz bolo malo ludi, tak som sa tam dostal. Ohromna
stavba. Bolo tam vsak strasne chladno a tak som ja, mokry, asi prechladol.
Ledva som sa po celodennom vylete dovliekol domov, zjedol emceladu, napisal
nejake pohladnice domov a skontroloval schranku.
---------------------------------------------------------------------------
Dnes som sa vratil z Bostonu. Vlastne byval som nedaleko neho, v starom
dome postavenom v roku 1782. Drevena podlaha mi vrzgala pod nohami, ako som
po nej kracal. V pivnici toho domu, pod kominom sa nachadzala klenuta
miestnost, ktotej otvory boli z minulosti z oboh stran zamurovane. Sluzila
ako tajna skrysa. Najprv v indianskych vojnach, ked sa do nej ukryvali zeny
a deti a neskuor v civilej vojne, ked sa v nej ukryvali cernosi utekajuci
na sever do kanady. Bol to nezvycajny pocit stat na mieste kde sa kedysi
krcli v strachu pred objavenim skupinky cernochou. Na pozemku mimo toho
domu sa nachadal maly rybnik, luky a stajna v ktorej kedysi chovali kone.
Tento dom bol vychodiskovi dom. Prvy vylet smeroval k moru, k rodicom
Dicka. (Dick je majitel toho domu, priatel Rendyho u ktoreho travim leto.
Dick taktiez navstivil Slovensko). Dickovi Rodicia maju pekny dom, ani nie
200m od mora. V case nasej navstevi (spolu s bratom) ho okupovalo viacero
rodin, tak sme museli spat v obyvacke. Ani trochu nam to neprekazalo. Ta
izba mala bezchybny vyhlad na more. Rano ma budilo slnko vychadajuce nad
jeho hladinov, vecer uspaval splechot vln na pobrezi. Bol to prvy krat, co
som bol pri oceane. Pred rokom som sice bol na bicyklovom vylete v
chorvatsku, ale to bolo more. Toto bol ocean zo vsetkym co patri. Vlny,
moola, piesocna plaz. S bratom sme sa hrali ako male deti. Doslova. Stavali
pieskove hrady, kopali kanaly, zahrabavali sa do piesku. S chorvatskom ,
kde boli na plazi len kamene a strk, sa to nedalo porovnat. Pri prilive si
voda nachadzala pieskom cesticky a potuociky, aby sa potom mohla vliat do
zelenej speti jazierok na pobrezi. V ich plytkych a teplych vodach sa rodia
male ryby a ine potvory, dokonale chranene od morskych predatorov. V
tychtoch miestach sa vyprodukuje najviac biomasy na svete. Na exkurzii
jedneho kanala s prudiacou vodou prilivu serujucou do vnutrozemia sme sa
mali moznost o tom presvedcit. Zo vsetkych tych zivocichov, vtakov a ryb
nas najviac zaujali kraby. Asi preto, ze nam nam najviac pripominali more
ako sme ho videli na obrazovkah. Ako hodiny ubehali, zacal sa odliv. Voda z
jazierok zacala prudit spat. Prud v kanaly sa otocil. Voda si zase
vybudovala cesticky cez piesocnu plaz a vratila sa naspat do oceana. Je
neuveritelne, kolko krasnych okamiho dokaze poskytnut neskora prechadzka
plazou. Vlny su najvacsie a triestia sa na pobrezi stale neunavne
presuvajuc jemny piesok. Slnko zapadalo za obzorom a farbilo oblohu nad
horizontom do fialova. V strede prechadzky znenazdajky narazime na kamenne
schody vytrcajuce ako memento davnych cias z piesku. Su pozostatkom uosmich
domov, ktore v roku 1938 znicil hurikan. Nachadzame tehly, zostatok krbu...
Na ceste spat nachadzame vo vyplavenych riasach meduzu a velmi sa nam paci.
V anglictine sa vola Jelli fisch a nozaj sa v rukach citila ako zele. S
bratom sme ju videli po prvy krat tak to bol pre nas zazitok. Co sa nam
taktiez pacilo, bola jazda v motorovom clne. Vyskusali sme si riadenie. Je
to uplne nieco ine ako auto (alebo traktor ktory som soferoval). Haze to zo
stranu na stranu a otocenie kormidla nema okamzitu odozvu. Cln puosobi
labilnym dojmom, hlavne ked zacal nezbede poskakovat vo velekej rychlosti
po hrebenohc vln. S oceanom sa spajaju aj morske jedla. Plny guraze sme
sa vybrali s vystrojom (len potapacske okuliare) ulovit daky obet. Ta guraz
nas hned presla. Netrenovany sme pod pri dne nevydrzali ani tri sekundy bez
toho aby sme nemysleli na rychly navrat nad hladinu. Dickovi to islo
lepsie. Z dna vyhrabal dve "calms" (nieco ako skeble alebo ustrice). O obed
bolo postarane. V kuchyni nad umyvadlom ich zruznim pohybom pomocou
specialneho nozika otvoril, vnutornost prilepene na vrchnej casti pekne
ulozil na dolnu cast a potom nam tu pochutinu polozil na stuol pred nas.
Este sa to hybalo. (Namojveru) je tazke opisat ako to chutilo, inymi
slovami nechcem druhykrat vidiet moju dnesnu veceru. Jedno popoludnie sme z
domu na plazi urobili kratky vylet do New Bedfordu. Kedysi to mesto
prekvytalo rybolovom, no ako bol zakazany lov veleryb, postupne upadlo.
Dnes je to chudobne mesto bohate na historiu, ovencenu dielom MobiDick,
ktoreho dej sa v tomto meste odohraval. Je v nom vela starych domov, hlavne
tych ktore kedysi patrili kapitanom lodi loviacich veleryby. Typicke pre
arichtekturu budov minulich cias v tomto meste su velke balkony, nazyvaju
ce sa "widow walk". Smutne manzelky sa na nich prechadali s ocami upnutymi
na obzor ocakavajuc lod na ktorj sluzi ich manzel. Vyprava za lovom trvala
standartne okolo troch rokov a nie kazdy sa z nej vratil. Posledny
krat sme si zaskakali z mola do vln a vratili sme sa domov - do stareho
domu, vychodiskoveho bodu. Nas dalsi vylet bol do mesta Boston, veacsine
ludi zanmi legendarnou tee party. To miest sme si nenechali ujst, aj ked
bolo trochu problematicke sa k nemu dostat. Je totiz skoro v strede
krizovatky, na ostrovceku, daleko od pobrezia. Je to tym, ze pristav bol za
ucelom rozsirenia vyplnany hlinou a tak sa to legendarne miesto nachadz v
na ulici. Boston mi velmi pripominal stare europske mesta. Uzke ulicky
a stare budovi. Stare ako stare. Nemaju ani 300 rokov, ale v amerike patria
k tym najstarsim. V snahe zachovania tychto domov, nerobia sa v meste
ziadne velke urbanisticke zmeny. Ulice su uzke a aut je mnoho, doprava v
Bostone bola neunosna. Len stastim sa nam podarilo zaparkovat nedaleko
kostla, z ktoreho veze sa v case vojny o nezavislost rozosvietili tri
svetla, oznamujuce Paulovi R.... polohu anglickych vojsk. Ten sa potom na
koni rozbehol a krikom "The british are comming" dal obyvatelom na znamost
situaciu, ze sa maju pripravit. Susediac s Bostonom, mesto Cambrig je
mestom univerzit. Videli sme (z auta) the University of Boston, Harward.
Jedna vec mi ostane v pamati. V Bostone ma zaujal nenapadny obchodik s
pikantnymi omackami. Hot sauce. Mali tam zadarmo ochutnavky, neodolal som
nevyskusat tie delikatesi. Pozorne som si nalial alebo skor nakvapkal tak
stvrtinu kavovej lizicky. Poputoval do ust. A nic. Aspon tyhc pat nevinnych
sekund. Potom to zacalo. Postupne, Hrdlo, usi oci. Horeli v neuhasitelnom
plameni palavi. Strhol som z brata ruksak, krcovitymi pohybmi vybral flasu
z vodou a hasil. Stastie ze sme zobrali tri. Zostatkovu stiplavost na
urovni podareneho madarskeho gulasa, som citil este patnast minut potom.
To bolo vcera, dnes sa uz citim ako tak v poriadku. Dick nas zaviezol rano
na letisko do Menchestra,NH. Lietadlo pristalo v Baltimore, asi 50mil od
"domu". Rendy s rodinou su na prazdninach tak nas nemal kto odviezt, cestu
sme si hladali napat sami. V Amerike je to bez auta tazke. Vlakom, metrom a
autobusom sme nakoniec stastne dorazili. "Doma" ostanem tri dni sam s
bratom (cool), potom ako sa Rendy s rodinou vrati z prazdnin, hned nas
odvezie na letisko aby sme zase leteli, tentoraz do New Yorku. Urcite ta
prekvapuje, ze tu dako si tu dako pricasto poletujem. Nie je to vtom, ze by
sme boli daka lepsia rodina. Na vysvetlenie: Lietadlo Washington - NewYork
$50, vlak spat $76. To bola najlepsia cena za koru sa dalo prist naspat.
---------------------------------------------------------------------------
2/9
Vylet do New Yorku
Rano nas rendy, ktory sa vcera vratil z dovolenky, riadne unaveny odviezol
autom na letisko. Vysadil nas pred terminalom a po kratkej rozlucke
odfrcal. Hned po vstupe do letiska sme si na informacnej tabuly nasli
odletovu branu nasho letu a vidali sa smerom knej. Ta cesta viedla asi cez
polovicu letiska (Dullas International Airport), takze sme mali moznost si
ho dokonal prezriet. Je to pomerne nova a slusne zariadena budova.
Pri vstupnej brane sme cakali necelu hodinku a nastupovali sme do lietadla.
Doteraz viedol vstupny koridor priamo k dveram na trupe, no tentoraz to
bolo na nase prekvapenie inak. Koridor ustil rovno na letisko. Ked sme z
neho vystupili otvoril sa nam siroky pohlad na letisstnu plochu. Vsetky
lietadla, cerpacie vozidla a personal sa pohyboval priamo pred nasimi
ocami. Netrvalo dlho a zrak sa mi zastavil na utlom turbovrtulovom lietadle
pristavenom nedaleko koridoru. To bol nas letun. Pacil sa mi velmi, takym
lietadielkom som este neletel. Vnutro bolo uzke, dva a jedna rada sedadiel
medzi korymi bola ulicka.
----> degradacia detailnosti z lenivosti
Cesta trvala necelu hodinku. Tvrdy dotyk o pristavaciu polochu znamenal ze
sme dosadli. Pristali sme na letisku v Newark-u, meste ktore je od
Menhetenu vzdialene necelych 20mil.
Na letisku nas vyzdvihol otcov byvali kolega, ktory sem emigroval asi pred
12rokmi.
---> skok
Prvy den, ten isty den ako sme doleteli, nas Znetko zobral autom do
Newyorku a poukazoval nam co je kde, a ako je to daleko od seba. Ziskali
sme taky zakladny prehlad o tom co sa kde nachadza a co sa oplati vidiet
ako prve
Druhy den, ktory bol vlastne jedinym dnom ktory sme mali ako cely pre
navstevu newyorku, nas hned po ranajkach Znetko odviezol na vlakovu
stanicu. Jeho zena odtial cestuje do menhetenu kde pracuje. Vlaky su oproti
slovenskym na vacsej urovni, su cistejsie a co ma velmi prekvapuje je
vzhlad vlakovych stanic. Je neporovnatelny so slovenskym standartom. Je
sice pravda ze som navstivl len stanice v bohatych mestach na vychodnom
pobrezi USA, ale to co som vydel mi takmer vyrazilo dych. Ich interier,
plne klimatizovany, pripomina male mesto. Male obchodiky, restavracie a
stanky so vsakovakym tovarom potlacaju raz stanice a nahradaju ho obrazom
zivej pesej zony. (Takto vyzeraju velke stanice NY Penn station a Union st.
vo Washingtone, ktore su vyznamne uzly. Mensie moderne tanice sa vyznacuju
velmi ucelnou jednoduchostou)
Opak vsetkeho prijemneho a priestranneho predstavovalo newyorske metro. Po
zakupeni a vhodeni tookens (jeden za $1.5, plati az pokym sa neopusti
priestor systemu metra) sme vkrocili v zavanoch slizko tepleho vzduchu na
nastupistie metra. Strop bol velmi nizky, dal sa s miernym vyskocenim
bezproblemovu dociahnut rukov. Medzi kolajistami vystupovali onitovane
zelezne stlpy lenivo podopierajuce vahu velkomesta. Stali sme medzi mnoho
ludmi, ktory boli nepravidelne roztrusetny po asi 150m dlhom nastupisti.
Ked prisiel vlak, sprevadzany dalsim virivym zavanom tepleho vzduchu, ludia
sa zacali don tlacit. Ano tlacit, lebo bol dost plny, niektory sa
nezmestili a museli cakat. Vagony metra su klimatizovane, co cestu ako tak
sprijemnovalo.
Vysupili sme na juhu manhatanu, nedaleko miesta skadial odchadza lod ku
soche slobody. Po zakupeni listkov a nalodeni sme sa kochali jedinecnym
pohladom zo zadnej casti lode na zmensujuci sa menheten s jeho mrakodrapmi.
Cim viac sa oni zmensovali, tym bola socha slobody vacsia. Ked sme sa
plavili povedla nej, lod sa naklonila na tu stranu pretoze kazdy ju chcel
vidiet z blizka.
Po asi 20min cakani sme sa dostali do vnutra podstavca. Po kontrole (xray)
sme mohli pokracovat dalej. TUristov tam bolo privela. Schody na vrch
podstavca predstavovala jedna dlha rada ludi, pohybujca sa asi jeden meter
za minutu. Brat tam ostal cakat, ja som to nevydrzal a zbeho spat na spodok
podsavca, kde sa nachadalo male muzeum o soche slobody. Kde vznikla, ako
vznikla - ako ju vyrabali a podobne.
Socha slobody je nie je vysoka no stale mohutna stavba. Tyci sa na nevelkom
ostrove hrdo hladiac do dialav oceanu. Prechadzkou okolo nej s ocami
upnutymi vrch' ...zacne boliet krk
Lod smerovala od sochy slobody najprv k Ellis islandu a az potom do
Batteryparku na juhu menhetenu kde sme nastupili. Ellis island tvoril
vstupnu branu vsetkym emigrantom do Ameriky. Boli na nom registrovany a
skusany, kontrolovany lekarmi ci su po zdravotnej a aj psychickej sranke
bezpecny zit v usa. Tymto ostrovom presli aj predkovia mojich znamych, u
korych traz travim leto. Bolo to v roku 1931. Ellis island je teraz muzeum,
kde si navstevnici maju moznost preziriet utrapy a zivot pristahovalcov. V
preplnenych lodiach bolo nemalo slovakov, v jednej sieni my zrak utkvel na
obraze podvedome znamom. Prikrocil som blizsie a cital: Obraz slovenskej
zeny v kroji s dietatom.
Vystupili sme v znamom battery parku. Ked som uz raz v newyorku, patri sa
mat daky suvenir. Zapacilo sa mi v jedonom blizkom stanku tricko (dokonca
znackove, fruit of the loom). Cena $12, nepozdavalo sa mi to. A tak vravim
mu: Dam ti za to $10. On po toche vahania: $11 Ja mu nato : mozem ist do
mesta a mat to lacnejsie. On, trochu nasrdene: What size.
V New Yorku sa da zjednavat. Ceny su nadsadene pre turistov a je len ich
chyba ked nieco kupia za cenu udanu na cenovke.
Nas dalsi ciel bola NYSE (NY stock exchange) na Wall street. Boli sme tam
okolo jednej, ale listky uz boli na ten den vsetky vydane (su zadarmo).
Navstivime ju zajtra.
Znama Wall street sa nijako nelisi od ostatnych ulic. Mrakodrapy, ktore v
skutocnosti vyzeraju omnoho mensie ako som ich poznal z obrazovky, lemuju
strany ulice. Male stanky s obcersvenim su takisto neodmislitelnou
sucastou newyorskych ulic. Vacisnou ponukaju newyorsku bagels, ktore su
zname po celych statoch a pod tym istym menom dokonca predavane v san
francisku.
Po NYSE sme mali na plane navstivit najvyssie miesto na svete - komplex
dvoch mrakodrapov s nazvom TWINS.
dostali sme sa as po miesto kde predavali listky na vytah. Cena listku bola
dost vysoka, no zistili sme ze na studentsku kartu dostaneme zlavu. Parada,
az nato ze sme si ich zabudli "doma". Nechce sa nam platit mastne dolare
naviac a preto sa otacame s tym ze sa sem zajtra as s kartami vratime. Aj
nam to vyhovuje, ked uz pojdeme na juh menhetenu, zastavime sa aj na NYSE,
kde sme dnes nedostali listky. Twins a NYSE su od seba vzdialene na 5min
choudze.
Nasa prechadzka newyorkom pokracovala cez chinatown. Charakterizuje ho
mnozstvo obchodikov a cinanou, usilovne sa snaziacich predat svoj tovar.
Vacsinou su to morske potvory (zivocichy) kazdeho druhu. Z pruteneho kosika
plneho krabov pri jednom obchodiku sa ozyvalo ich jemne cvakanie. Nahadzane
na seba, tie navrchu zvedavo vykukali na svet okolo nich. V debnickach na
nizkom pulte boli nahadzane krevety, raky, ustrice a ine vymysli. ---
Vyzeralo to asi tak dobre ako to aj smrdelo.
V cinatowne sme si dali obed. Typicke fastfood.
(Kes sa nam uz zaludky zvierali, skurucali a vydavali tie najcudesnejsie
zvuky ktore som kedy v zivote pocul a v mojich ustach sme citili neprijemne
horkastu chut, zacali sme obzerat po dakej lacnej restavracii kde by sa
dalo najest).
----------
metrom sme sa previezli do centralparku, po ktorom sme sa dost dlho
prechadzali, potom sme si pozreli roceffelrcenter, kde viala medzi
ostatnymi aj slovenska zastava, odtial sme si to vyliezli vo vytahu na
empire state building, bola uz noc. Hore sme zistili ze sme kratko s casom
a tak sme utekali spat na vlakovu stanicu.
Druhy den sme navstivili NYSE, Twins, presli sme starym brooklin mostom do
brooklinu, odkial sme sa metrom dopravili do bronxu, harlemu nakoniec sme
vystupili na Washington square. Tam sme si to trochu popozerali a zistili,
ze sme zase natom kratko s casom. Joggingom po newyorskych uliciach sme
vlak nastasti chytili. V newyorku sme stretli styroch slovakov.
Ten den sme sa vratili na stanicu, odkial nas Zentko odviezol na letisko.
Cesta do Rochestra trvala o hodinu a pol viac ako mala, no aspon sme si
mali moznost pozriet nocnu burku z paluby lietadla, okolo ktorej sme
kruzili. Stredu nam John ukazal kde chyta ryby a rochester (vodopady) a
fobriku kodak. Vcer sme isli na koncert do parku pri jazere Ontario, krasny
bol nocny pohlad z mohla na ziaru zapadajuceho slnka za obzorom ponad
jazerom. Druhy den sme spoznali jeho deti, Paulina mala narodeniny a tak sa
u nho konala taka mala birthday party.
V piatok sme isli do buffala, kde sme nastivili Veroniku, isli sme dalej
snou k dzudy, potom sme vsetci isli k emilovy kde bolo posedenie. Emil ma
pekny pozemok, taky ako sme ho videli na fotkach, s rybnikaom.
Vratili sme s k dzudy, john s veronikov odisel spat do rochestra. Na dalsi
den, sobotu nas dzudy aj s manzeolom zobrali na niagarseke vodopady (velke,
tura lodou rovno podo ne). V nedelu sme navstivili state park, rieka ktora
si vyvrtala v terene dost paradny kanon nato aby sa pacil ludom a hlavne
indianom ktory v tej oblasti zili. Stadial sme isli k Robertovy, dzudynmu
synovy ktory ma dom a dve deti. Je elektrotechnickym inzinierom vo firme
Xerox. Dzudy s manzelom nas odviezli k johnovi, okial sme nasledujuce rano
odisli na lietadlo. To pristalo v Newarku, nasli sme si autobus na stanicu.
V autobuse(plnom cernochov) bol aj zid, ktoreho matka pochadzala z
kapusian. Nastupili sme navlak, a o tri hodiny aj nieco sme boli vo
washingtone. odtial sme si zobrali metro, vystupili na stanici kde nas
rendy vyzdvyhol.
teraz sme tu a zajtra, vo stvrtok odlietame k Tomasovi. Hurikan sa ho vraj
vuobec nedotkol.
----------
Tolko vylet do newyorku, ked budem mat cas a chut, tak to dokoncim ako sa
patri, toto je len skratena verzia, aby som v buducnosti nezabudol co a
ako.
Musel som sa velmi smiat ked som pocul, ze si prikurujete, mi tu mame stale
teplo a klimatizacia bezi naplno. U tomasa ma byt este teplejsie.
Ako som cital, dost sa toho udialo, ako som bol prec. Jeno mi nejde do
hlavy, ako ste mohli pozicat stan matuskovi, tu tycku ste mu mali dat
doruky a povedat ze nech ju opravi alebo donesie novu. Co nepoznate
matusku?
Som zbedavy ci to pomuoze ked tereza pojde do novej skoly. Aspon bude
musiet skorej ranno stavat. Ej, a blokovat kupelnu.
S prichodom bude lepsie, ked si veci ujasnime co najkuor. Ked sa vratime od
Tomasa, tri dni emailovania nemusia stacit na objasnenie vsetkych detailov.
Ale myslim ze Tomas ma pristup k internetu atak by to nemal byt problem.
---------------------------------------------------------------------------
1/9
Preve som dnes prisiel z New Yorku. Bolo celkom dobre.
Odlietal som v nedelu pred tyzdnom. Takym malicky lietadielkom. Bolo tam
sedadiel asi pre 30 ludi. Vtedy som si spomenul na bratislavsku mhd.
Na New York City som mal 3 dni. Snazil som sa zatial pobehat aspon tie
najzaujimavejsie veci. Tak sa stalo, ze som bol v soche slobody, ktora bola
plna ludi, na ostrove Ellis Island, ktory bol plny historie.
Presiel som sa cez Chinatown, tam zase bolo vela cinanov. V Central parku
som stravil dost casu, velmi sa mi pacila ta oaza pokoja v rusnom meste.
Dokonca tam natacali nejaku show, alebo take casi a bola tam aj helena
huntova. Na Rockefeler centre som nakoniec nasiel aj slovensku zastavu. Cez
Broadway som presiel na Times Square. Bolo tam vela svetelnej reklami a
kupil som si tam Dunkin Donat, ktore tak velmi rad ma Homer Simpson...
Bolo uz neskoro vecer, ked som sa dostal na 102. poschodie Empire State
Building. Ten pohlad na nocni Manhattan bol naozaj nadrehrny. Dokazal by
som sa tam pozerat aj cely den. No cas suril.
Na druhy den som nevstivil NYSE - New York Stock Exchange. Tych
pobehujucich maklerov som tam odfotil napriek tomu ze to bolo
zakazane...:-)
Odtial som potom siel na vrchol jednej z Twins Towers. Doteraz sa cudujem,
ze pri vratnici akceptovali moju Student Card ID, ktoru mi vidali v
Bratislave, a teraz som dostal zalvu $2.
Teraz som teda NYC videl zhora cez den. Tiez to bolo zaujimave. Presiel
som sa cez Brooklin Bridge (1880) na druhu stranu do (ako inak) Brooklinu.
Tam sol sa zase nalodil na newyorkse metro (o ktorom by sa tiez dalo dlho
hovorit...) a zviezol som sa az do bronxu a naspat. V rychlosti som
nastivil este Washingtoun Square. Kedze vlak do New Jersy mi onedlho
odchadzal, tak som si da poludnajsi jogging cez 5th ave na sever az do Penn
Station. Vsetko som nakoniec (samozrejme) stihol...
Do Rochestra slo dalsie malicke lietadielko. Zaujimave tam bolo jazero
Ontario a komlpex budov KODAK, kde som bol vovnutri. O par dni ma zaviezli
na zapad - do Buffala. Tam som dva dni zasvetil billiardu - stvuol som mal
5 metrov od postele. Okrem toho sme boli na Niagara Falls aj na lodicke
priamo dole pod nimi. Nastivil som este aj nejaky park, ci rezervaciu, meno
uz ani neviem, ale je to napisane niekde v taske na nejakom prospekte
(ozaj, este aj vybalit sa musim!!!) Tam boli tiez nejake 3 vodopady. Do New
Yorku som zas letel, ale odtiel do prechodneho domova - Washingtonu som
musel ist vlakom, lebo to bolo najlacnejsie (a pritom to bolo este drahse
ako lietadlom tam!!!). Na stanici som stretol jedneho ortodoxneho zida,
ktory sa ale nakoniec priznal, ze jeho mama bola zo Slovenska - z
Kapusian!!!
Tak teraz som pekne "doma". Vsetko zaujimave som si pekne zvacnil na mojom
'super' fotoaparate, dufam ze z toho nakoniec nieco bude.
Dva dni tu ostavam. 3tieho septembra sa ide so Savanahu, SC - v Juznej
Caraline. Dufam ze hurikan Bonnie uz tam nebude a Danniele este nebude.
Teraz je toho plna telka, okrem nasho pariku Clinton-Lawinsky, samozrejme.
V kazdom pripade tam bude ale zaujimavo. Pobudnem tam presne tyzden. Takze
zas budem pre teba hluchy a nemi.
Chcel som sa tu aspon odvazit, aby som zistil ci velmi priberam. Je
(konzumuje) sa tu toho naozaj vela! (ci mi ale vuobec neprekaza :-)) chcel
som si len skontrolovat ci to na mne ostava. Vahu som aj nakoniec potom
nasiel, ale vazi iba na funty alebo co to tu vlastne je. Takze prekvapenie
ma caka doma...:-)
K tej anglictine. No pokroky nauzaj robim. Uz by som mal vediet dokonca zo
zatvorenimi ocami rozpoznat zensky hlas od muzskeho. Ale jednoduche to teda
nieje! Najzaujimavejsie je to na letiskach, kde sa ma pytaju vseliake veci,
ked sa chcem CHECK-IN, aby mi dali boarding pass do lietadla. Vzdy sa ma
pytaju zopar otazok ohladom betoziny a nejakych veci co prenasam a tak. Ja
vzdy velmi zmetene odpovedam ras ano raz nie. Nahodne. Vzdy na mna tak
cudne pozru, ale vzdy ma nakoniec aj nechaju ist... :-)
Teraz e uz vela hodin a ja prave rozmyslam, ci uz radsej ist spat, alebo ci
budem pozerat MIB lebo to zas davaju.
---------------------------------------------------------------------------
5/9
Tak uz som tu. Krvopotne som si vydobil pristup k internetu, aby som ti
mohol napisat. Takze sa o nieco pokusim.
Sranda bola uz od zaciatku. Lietadlo, ktore malo pristav v Savannah malo
velke problemy. Vsetko voli tomu sprostemu hurikanu. Teraz je to uz tusim
treti Earl alebo take nieco. Nebolo nic vidiet, vsade boli oblaky. Cele sa
to trieslo a bolo to ako v kolotoci. Vsak som im ho aj ogrcal. Ved co, tak
im treba. Horsie ale bolo ze sa pristat nedalo a tak sme museli ist dalej.
Na Floridu. Ved preco nie. Tam sme uz akosi pristali na letisku
Jasksonville. Vsetci boli velmi nervozny ale nakoniec ns akysiu autobus
dopravil naspat do Savanahu. Mam na mna cakali 5 hodin. hahaha.
No takze som uz tu. Byvam na ostrove. Je tu strasne vlhko a teplo. Vsede
rastu palmy. Okrem nas je tu zopar domov, lesy, golfove ihriska a comunity
center. Dneska som sa vozil na malom golfovom auticku. Vcera som si pozical
bicykel a vsetko pobehal. Majutu doma DVD prehravac. Zaujimava vecicka.
Vcera este sme boli na vojenskej zakladni pozerat ako sa graduuju regruti a
stavaju sa z nich US marines. huh.
Tom ma kontakty, a tak sa stalo ze sme sli na letecku zakladnu. Public tam
pristum samozrejme nema. Jeden pilot sa nas ujal a ... hmmm
---------------------------------------------------------------------------
Mozno si pocula o hurikanoch, ktore toto leto sarapatili na v pobrezi usa.
Najznamejsi je asi hruikan Bonnie, ale bolo ich viac. Ten stvrty v poradi,
Earl som mal moznost poznat osobne. A nestalo sa to hociako. Leteli sme
(spolu s bratom) do juznej karoliny navstivid dalsiu rodinu. Celou cestou
bolo zamracene a oblacnost neprestavala. Nad letiskom, kde sme mali pristat
bola asi najvecsia. Najprv pilot zmensil vysku. Dostali sme sa do vetrov
turbulencii, nevludneho objatia hurikanu. Kruzili sme nad letisko v nadeji,
ze sa burka utisi, no opak bol pravdou. Lietadlo sa zvijalo v krcoxh taktu
vetra, v ustach chute nevolnosti, namiesto kybla vedra, vrecka maju
povinnosti. (vracalo skoro cele lietadlo, ja som to nastasti vydrzal) Na
letisku sa pristat nedalo, museli sme letiet dalej. Povolili nam pristat na
letisku v Jacksonville, Floriea. A tak, nechcene ale predsa som navstivil
aj floridu. Odtial sme isli do pouvodneho letiska van-mi (minibusmi,
~180mil). Lutujem len nasich pribuznych, ktori na nas museli cakat vyse 5
hodin.
Dnes som sa prave odtial vratil, let spat bol normalny. (pri tom poslednom
som si povedal ze uz nikdy nebudem lietat, ale potom som si to predsa
rozmyslel). Zazil som tam velmi pekne chvile. Vcera som strielal z
brokovnice, den predtym som chytal ryby v oceane. CHytil som velku, 7lbs
tazku rybu, skoro ma prekotila ked som ju chcel vytiahnut. No co sa mi
najviac pacilo bola navsteva leteckej zakladne. Mali sme moznost prechadzat
sa po hangari, v ktorom boli tri f18stky, jeden pilot nam vsetko detailne
vyvetloval, sedeli sme v kokpite a bolo to realne. Pach rozliateho benzinu,
oleja, vsade naokolo nahradne diely, rakety a palivove nadrze.
---------------------------------------------------------------------------
