Piatok, 17.8.2001

V piatok 10. augusta sme vyštartovali na tohtoročný veľký bicyklový výlet po Slovensku s názvom Stredoslováci 2001. Od nás štartovali siedmi ľudia: Helena, Marek, Tibor, Vlado, Maťo, Mirka a behom prvého dňa nám spoločnosť ešte robil Braňo Molčan. Po obede v Seredi nás opustil a šiel naspäť. Do Hlohovca sme sa dostali kopcami, ktoré dosť kontrastovali s propagovanou "rovinou ako zrkadlo". Vlado dosť vyhladol, lebo "by zjedol aj pečené kurča". Do Piešťanského kempu sme priši podvečer za mierneho dažďa. Tu sa k nám pripojil Ondro - rovno z jeho predošlého výletu. Marek a Vlado trpia prechladnutím, Tiborov bicykel na zlomenú zadnú osku.
Počasie sa v nasledujúcich dňoch už pomaly umúdrilo, aj keď druhý deň nám ešte hodne fúkal protivietor. V Topoľčanoch sme stihli účasť na pivnej súťaži. Za Partizánskym sme sa vyškriabali na veľký kopec a spustili na Pílu, kde nás už čakali koláče, ohnisko a vykosená tráva.
Na tretí deň sa k nám v Žarnovici pripojil Lukáš. Vyšlapali sme kopec na Počúvadlo, navštívili Sitno a postavili stany v kempe.
Ráno sa odpojil Ondro a šiel svojou cestou. My sme Štiavnicou zbehli k Hronu, najedli sa z "vlastných zásob" a cez vysoké kopce (Ihráč, Nevoľné) došli do Kremnice. Tu sme sa stretli s Katkou a Martinom. Cenu v kempe sme dosť zrazili nadol.
Doobedie sme strávili kúpaním v termálnom kúpalisku, potom sme navštívili stred Európy a poobedie sme strávili lepením defektov a štveraním sa "možno aj pešo" po nehoráznych a neoverených turistických chodníkoch cez Kremnické vrchy, ktoré by mal problém zdolať aj peší turista. Odmenou nám bol krásny zjazd cez Tajov do Banskej Bystrice. Kemp tu už nie je, tak sme to zakotvili niekde pri škole a šli do centra na pizzu, koláčiky a pivo.
Ráno sme sa ani nestačili zobudiť a už sa nejaký iniciatívny banskobystričan hotoval podpáliť nám stany. V centre sme na naobedoraňajkovali, odprevadili Helu na vlak "aby sme mali pokoj", poopravovali bicykle a vydali sa pekným krajom hore povedľa Hrona. Od Tálov nás delil ešte jeden veľký kopec. Cenu sme takisto zrazili a večer opekali drevo.
Štvrtok bol zaujímavý. Od rána bolo nehorázne teplo, až také, že "nechcem vás strašiť, ale možno to neprežijeme". V Heľpe bol oddych, pred veľkým stúpaním cez Nízke Tatry. Nasledovala pekné dolina Čierneho Váhu, pár defektov a podvečerný príjazd do Liptovského Hrádku, ATC Borová Sihoť a poriadna večera.
V piatok sme v Mikuláši nasadli na vlak, Maťo s Lukášom sa síce pokúšali pokračovať bicyklami, no nakoniec tiež šli vlakom.
Výlet trval osem dní, prešli sme 480 kilometrov. Zdolali sme dosť veľa pekných kopcov, videli zaujímavé oblasti Slovenska a nafotili množstvo fotografií. O pár týždňov ich nájdete na internete, spolu s opisom výletu.