mlaco.sk
USA98 - Letné prázdiny v amerike




Bicyklista na tento deň: Vlado
Vlado



Náhodný vtip:
- Viete prečo sa všetky nevesty vydávajú v bielych šatách?
- Lebo väčšina kuchynských spotrebičov je bielej farby!

ďalší vtip

Vyber si kategóriu:
vseobecné, blondínky, počítače, sexuálne, ženy, škola, alkohol, hlody, múdrosti, zaujímavosti, všetky




Fly!





Dnes je piatok, 29. marca 2024.  Meniny má Miroslav


Streda, 18.7.2001

Po troch týždňoch, znovu v stredu, sme opäť šli na bicykloch do Viedne. Tentoraz iba ja a Majo.
Majo prejavil záujem o návštevu Viedne, tak som sa pridal. Napriek tomu, ako sme s Maťom dopadli naposledy :)
V predošlých dňoch bolo veľmi zlé počasie, no dnes bolo už od rána pekne akoby zázrakom. A našťastie nie až tak mimoriadne horúco ako naposledy.
Štart o pol desiatej odo mňa. Malá zastávka v Tescu, potom hranice, Hainburg...
Cesta do Viedne ubiehala celkom dobre. Majo po prvý krát obdivoval cyklistické cestu do Viedne, vytešoval sa z peknej prírody. Tachometer ukazoval stále okolo 27 km/h - teda viac ako dopredu avizovaná dvadsiatka. Spestrením bolo 10 minútové čakanie pred drevenou lavičkou nad rybníkom, kvôli filmovému natáčaniu.
Do Viedne sme dorazili hladní. To sme pri tradičnom stolíku hneď napravili. Počasie úžasné, je teplo a pritom nie je úplne horúco.
Prostredníctvom "Super Easy SMS Roaming" sme dohodli stretnutie s Ivou o tretej pred Stephansdomom. Takže bol ešte predtým čas trochu pobehať Viedeň, napríklad Hundertwasserhaus. Viedol som Maja tými istými cestami-necestami ako sme blúdili na čele s Maťom pred tromi týždňami. Napodiv sme aj potrafili. Malý oddych.
Tretia hodina sa blížila trochu rýchlejšie ako sme čakali, preto sa začal bezhlavý hon na Stepansdom. Od cyklistických chodníkov sme dávno upustili a závodili hlava-nehlava jednosmerkami a pešími zónami. Len Majo, ktorý bol vzadu, sa sťažoval, že vraj sa ľudia nejako divne pozerajú...
Okrem Ivany prišla aj jej kamoška Paula. Tak sme si vyfotili aj tieto pekné pamiatky Viedne. :)  Milo nám obe spríjemnili návštevu Viedne. Po polhodinke sme sa rozlúčili. Potom sme si prešli celý Opernring (aj Schmeterlinghaus). Povedľa dunajského kanála sme sa dostali na začiatok Prátra. Ním sme pokračovali k mostu. Začínam viacej cítiť ľavé koleno. Prešli sme Donauinsel, potom pontónovým mostom na pravý breh. Znovu sme si oddýchli, najedli sa. Čaká nás cesta späť. Nuž, tú si vychutnáme. Zatiaľ máme 105 km.
O šiestej štartujeme. Po drevený most sa zdá byť cesta nekonečná. Ešte stále tam točia. Tentoraz nás počas 10 minút čakania žerú komáre ako divé. Dostávame sa na hrádzu. Po dlhej ceste konečne domček. Tu si dávame oddych, tak ako aj cestou sem. Staviame si vysoký cieľ - prejsť bez oddychu až po mostík na štrkovej ceste. Toto bude najhoršia etapa. Cesta nekonečná. Udržujeme rýchlosť 27. Majo stále vládze, aj keď mal asi obavy. Štrková cesta nie a nie prísť. Pri mostíku sme šťastní. Od Viedne sa k nám blížia mračná, tak veľmi dlho neoddychujeme. Stojíme až v Hainburgu. Volám domov. Ide o prichádzajúci dážď a skoro nefunkčné koleno. Cestou do Wolfstahlu prvé kvapky. Tam sa rozhodneme že to potiahneme po hranicu. Na hranici začína pršať viac. Neprestáva. Sila vidiny kofoly a piva v Corgoni je však silná, v miernom daždi šlapeme mokrým chodníkom zahaleným v tme. Paráda, došli sme do Corgoňa. Dávame kofoly a pivo. Mohutne sa rozprší, tak sa skrývame postojačky pod strieškou. Dobrá nálada nám nechýba. Hovoríme o dnešnom vydarenom peknom výlete. Počasie nám až na poslednú chvíľku veľmi dobre vyšlo. Prešli sme 160 km. Pre začiatočníka Maja veľmi dobrý výkon.
O desiatej prišiel autom Maťo a doviezol nás domov.






www.mlaco.sk  ·  © Marek Laco 1998-2024  ·  mlaco@mlaco.sk