Pondelok, 2.7.2001

Pondelok. Zobudím sa o 4:20. Sám, o 10 min. skôr ako bude zvoniť budík. Vrabce škriekajú, pozriem sa na dvor. Zaleziem do postele. 20 minút premýšľam či pokojne zaspím, alebo vstanem a predsa pôjdem.
Jem a robím zásobu z českej játrovej paštéty, zabudnutej na spodku chladničky. Bola stiahnutá z obehu, matka neodporúča jesť, nič lepšie ale nenachádzam, najesť sa treba.
O pol šiestej zvoní Snížkovi telefón. Oznamujem zmenu plánu. O štvrť na sedem štartujeme spred Slovnaftu. Vpredu sa Makaka na horskom bicykli ťahá za jej otcom, ktorý má duše plnené héliom. Za nimi štvorica: Braňo, Snežko, Imro a ja.
Na dunajskej hrádzi je pekne a ticho. Počasie príjemne chladné, vetrík do chrbta. Imrov dvojitý defekt pri Šamoríne. Lenka s otcom pokračujú. Rýchlo dobiehame. Obliezame železnú bránu. Defekt v Gabčíkove. Stretávame sa. Ony pomaly pokračujú, my jeme a pijeme v obľúbenom gabčíkovskom pohostinstve.
Rýchlosťou to žíhame dedinkami. V Palkovičove na hrádzu. Spomaľujú závory bez plechu. Ja jednej sa vysypem. Dole z hrádze. Číčov, Trávnik, Kližská Nemá: diabolské tempo, stehná pracujú naplno. Veľké Kosihy, oddych a biliard v krčme.
Pred Zlatnou ďalší Imrov defekt. Tachometer: 99 km, 30.6 avg. Som dosť umakaný, nechávam ich a pokračujem sám pomaly na Komárno. Dobieha ma ako inak, Braňo. Za Komárnom, dedina Ďulov dvor sa pripája Lenka. 20 km do Hurbanova priamy a silný protivietor, hladný Vlado skapíňa.
Hurbanovo, 130 km, je tu pivovar Zlatý Bažant. Reštaurácia v podzemí. Majiteľ nám dovolí dať našich päť bicyklov do garáže za rohom. Oddych, pivá, chutné veľké jedielko, najväčší stôl na konci pivnice, dobrá nálada, lepšie ani nemôže byť.
14:30 nás uvítajú vo hvezdárni. Vladov otec je astronóm v Čechách, dvere tu máme preto otvorené. Beháme po budovách, obzeráme všakovaké zariadenia a obsluhujúce prístroje, ktoré pripomínajú bondovky zo 70. rokov. V čiernej miestnosti na skúmanie slnečného spektra by Vlado najradšej chlastal. V týchto budovách sa venujú skúmaniu slnka.
Ďalší pán nás odvádza do iných budov, nachádzajú sa tu ďalekohľady. Otvára kupolu a môžeme sa pozerať. Pracuje to dosť dlho a veľa toho vie. Listujem si v zošite z roku 1880 plnom astronomických údajov zisťovaných ručne.
Nakoniec v suteréne hlavnej budovy pozeráme na bežiacu výrobu ďalekohľadov, kopec sústruhov, prístroje na leštenie šošoviek. Odchádzame.
V Hurbanove nakupujeme v potravinách jedlo na cestu domov. Plán je doraziť do Komárna, prípadne do Veľkého Mederu a tam sa uvidí. Do Komárna po vetre, pohodička. Lenka sa odpája. Občerstvenie v známej krčme pri Komárne pri moste cez Váh. Do Mederu 30 km. Ideme. Za Komárnom veľmi nepríjemný predopravý vietor. Pomôcť môže len záves vľavo. Na krajnicu sa zmestia len max. traja. Cesta ubieha veľmi pomaly, držíme tridsiatku. Mám čo robiť, ostatným to ide trochu lepšie. Dve prestávky.
19:00 konečne dlho vytúžený Meder. Hrozný zapadákov. Posledný osobák do Bratislavy o 40 min. Pivá pri krčme, odpočinok, paráda.
Poloprádzny vlak, bicykle neďaleko od nás pod dohľadom. Pojedáme popíjame. Dozvedám sa dosť veľmi zaujímavé skutočnosti z oblasti moderných informačných technológií. Srandovné a zaujímavé sú aj Imrove a Vladove zážitky z letov v business class.
Všetko je fajn, v tom zistím, že vlak ide aj cez Podunajské Biskupice a teda sa nemusím trepať domov z hlavnej stanice! Kilometer domov švihám v pohode tridsaťpäťkou. 180 km, 28.6 avg. V tom tempe som sa dost potil, aj keď nejaká extra horúčava nebola. Teplejšie začalo pripekať až okolo 17:00. Spotreba tekutín: 2L vody, 6 pív a 5 kofol. Výlet stál za to.
Fotky dokumentujúce výlet na adrese: http://mybike.szm.sk